Ahojte, zakladám túto tému, lebo chcem počuť vaše názory. Včera mi môj priateľ opisoval sen ktorý sa mu sníval. Vraj ma znásilnili, on to nezvládol a opustil ma. Spýtala som sa ho, či by takto reagoval v skutočnosti.
Sme manželia 20 rokov. Za ten čas sme si prešli peknými aj menej peknými obdobiami. V posledných mesiacoch to však ide dolu vodou. Manzel sa ku mne správa inak.
Niekedy ma zarážajú diskusie a tak sa často zamyslím. Jedna taká úvaha je aj táto. Zaráža ma totiž, že na internete pod akýmkoľvek príspevkom diskusia ohľadom toho, že náš štát nie je dostatočne sociálny.
S muzom sme spolu 11 rokov, mame male deti, ide mi o to, ze v nasom vztahu sa necitim konfortne. Muz mi neprejavuje lasku, city ziadne mile gesta, zabuda na sviatky len vedla seba zijeme. Ziadna romantika. Hadat sa nezvykneme.
Je veľa článkov a diskusií o tom, že mladí bývajú do vyššieho veku u rodičov. NIe je to môj prípad a úprimne netuším a neviem sa vžiť do situácie bývať s rodičmi v 25 rokoch a už vôbec nie s partnerkou a deťmi.
Pamätáte si, keď ste spolu len chodili? Keď ste sa chystali na rande? Vymýšľali, ako stráviť spolu víkend? Chodievali ste na dlhé prechádzky? Do kina alebo len tak na vínko? Sami vo dvojici?
Sme spolu musim povedat krasnych 14r, ale samozrejme aj nam zivot prinasa velmi tazke situacie. Prvou neverou sme si presli cca po 4r. z jeho strany, neboli v tom city, ale bola to planovana nevera.
