Vitaj leto!

A je to tu. Prvý letný deň.
oficiálne.

Mali by sme ukončiť včerajškom našich 1000 jarných kilometrov. Ušlo to ako voda.

U nás bola jar prekrásna. Trochu fúkavá, trochu studená, trochu upršaná, ale boli aj dni prekrásne.

No a dnes začalo leto. Asi naše decká majú už aj riaditeľské voľno. Že aby rodičia nacvičovali prázdninovú pohotovosť či čo.

Tak som ráno varila bryndzové halušky, by mi od hladu neumreli.

Lenže halušky veru moje deti netrápia. A netrápia teda ani mňa :D

Trápi ma náš nástup prázdnin a cesta do Ríma. Prázdniny v Ríme. Kto videl, ruku hore.

Tak prudko inšpirovaná princeznou Annou som si kúpila šaty so širokou sukňu s vačkami, objednala letenky na predĺžený víkend a teším sa. Chlapčekovia sa tešia pomenej, ale povedali, že ak bude dosť talianskych špecialít, tak prežijú aj prehliadku Vatikánu a možno ešte nejaký kostol, ak bude stačiť, že vzdychať budem nad krásou práce dávnych umelcov len ja a im postačí, že sa tam schladia. Ha! To ešte ani netušia, že má byť v piatok v Ríme 41 stupňov. To neviem ako pristaneme. Asi budú polievať pristávaciu dráhu. Na druhej strane, aspoň pristaneme do mäkkého – asfaltu a brzdná dráha nebude až tak dlhá, lebo sa tam prilepíme ako muchy na mucholapku.

Keď sme pri tom lepení. Teším sa, že sa ulepím na Španielskych schodoch zmrzlinou ako Audrey v tom spomínanom filme. Áno – aj tam si robím nároky, že sa dostaneme. Som zvedavá aká bude realita. A tak študujem, ako sa pozná dobré talianske gelato. Vraj má byť v tých dózach zarovno, lebo to, čo je dokopca navŕšené, tak hovorí o rastlinných tukoch. Taktiež porcovacia lyžica by mala byť v každej nádobke a ešte k tomu aj kovová – ha! To nevideli slovenskú zmrzlináreň a ako sa sem tam tá naberačka aj neumyje – a tak máte miešanú, aj keď nechcete. Ale tak niekedy je to aspoň zaujímavé tipovať, akú mal človek či traja pred vami. Čo ešte? Jaj, že nemáme si vyberať neonkovo farebné zmrzliny, ak chceme gelato – lebo gelato je maximálne prírodné a tie dych berúce lákavé dobroty vždy obsahujú nejakú umelinku, aby boli také výrazné. S tým má súvis vlastne aj čo všetko do toho ide. Dobrá zmrzlina by mala byť čerstvá a máme hľadať hlavne tie ovocné zmrzliny, ktorých ovocie je práve v sezóne. No a sme pri chutiach. Nikdy, NIKDY si nekupujte u zmrzlinára, ktorý nemá vanilkovú alebo smotanovú. Také tie trendy – šmolkové, nápojové, tyčinkové – no dobre, dajte si, ak to ľúbite. Ale pravý zmrzlinový gurmán sa pozná podľa základnej zmrzliny. A chýr o nej sa roznesie široko ďaleko, takže zmrzlináreň nemusí byť ani nejak načančano vidieť. Napriek všetkému, niet nad referencie. Stalo sa to každému asi, keď niekto rozprával o „tak skvelom jedle – koláči – nápoji“, že aspoň trochu sa zamyslel, že tam pôjde nakuknúť, či je to fakt tak skvelé. Takže – niet nad to, počúvať kam chodia na zmrzlinu tí druhí. Ja som dostala pár tipov, kam sa v Ríme vraj oplatí na ňu ísť. Dúfam, že nepadne na 3 kopčekoch celotýždenná výplata.

Takže – teším sa na tie nadchádzajúce teplé dni. U nás už dozrievajú pomaly klasy, včera sa mi podarilo nájsť prvý tohoročný dubák, Zet píkuje v zbieraní kliešťov aspoň a objednala som si ešte jedny sandále. Nech to leto je ako má byť.

Pac a pusu zatiaľ z Trenčína posiela

Balalajka