Zábudlivosť sa finančné nevypláca

Bola to len sekunda, keď som môj malý červený placatý prístroj zabudla na dne kufra kolegovej X5ťky. No tento okamih mikro sklerózy (alebo Nemca ako ho moja babka zvykne rada volať) v sebe niesol zopár dôležitých logistických úkonov. A ako v logistike často býva, tieto procesy boli spojené s logistickými nákladmi. Či už finančnými alebo časovými 

Stretnutie vo štvrtok ráno sa podarilo podľa predstáv. Ešte jedna rýchla káva na benzínke s kolegom po úspešnom ťažení a dovolenka sa mohla začať. Jej pomyselným odštartovaním bol moment, keď ma kolega „vyhadzoval“ na železničnej stanici v Bratislave odkiaľ ma od vytúženého oddychu delila už len cesta vlakom domov. S nadšením som obtelefonovala zopár kamarátok, aby som sa podelila o zážitky posledných dní. Asi až po hodine jazdy žltého vlaku a asi treťom telefonáte som zistila, že mi čosi chýba. „Notebook!“ ..... vykríkla som v duchu sama pre seba. Kde len môže byť? Zabudla som ho v hoteli, na stretnutí, alebo v aute?  Modlila som sa, aby posledná možnosť bola správna. Našťastie aj bola. Po zopár strategicky vykonaných telefonátoch som aspoň bola oboznámená so situáciou. Moje malé červené lenovo sa viezlo do Prahy na dne kufra kolegovho auta.

To, akú následnú logistickú akciu to spustilo, vám popíšem asi takto:

• Piatok nadránom : odchod na dovolenku s celou rodinou  (samozrejme bez PC)
• Sobota poobede: zrušenie zopár skype stretnutí, ktoré som mala počas dovolenky vyriešiť
• Streda: kolegyňa z Bratislavy cestuje do Prahy
• Štvrtok: podľa inštrukcií moje milovaná kolegyňa sa v Prahe 5 zmocňuje môjho lenova
• Piatok: počítač sa preváža bielym superbom z Prahy do Bratislavy (hurá už je na rodnej hrude)

Dovolenku sme si užili. A priznám sa, že ani zrušené schôdzky mi vôbec nechýbali. Práve naopak. Priala som fakt, že to tak malo byť a vesmír mi dáva signály „ODDYCHUJ!“ Podarilo sa mi teda nastaviť sa do dovolenkového módu a naozaj som myseľ presmerovala do programu „NERIEŠIM a DOVOLENKUJEM“  (tu a teraz!)

V pondelok nadránom sa aj posledné dovolenkové chvíle rozplynuli. Plne naložená toyota s dvoma spiacimi deťmi na zadných sedadlách a polospiacim manželom (alias šoférom) zaparkovala pred „barákom“ To bol silný impulz vypnúť dovolenkový mód a so vztýčenou hlavou sa postaviť pracovnej realite. V pondelok som mala diár ako tak prázdny. No od utorka to naberalo obrátky a mne bolo jasné, že noťas potrebujem dostať do vlastných rúk.

Nadväzujúce logistické aktivity boli nasledovné:

• Pondelok 17:15 :  sadám do vlaku v Žiline (moja ochotná najlepšia kolegyňa mi môj poklad zatiaľ po D1 transferuje do Trnavy) – cestovné náklady cca 14 EUR
• Rovnaký deň o 2 hodiny neskôr:  vystupujem v Trnave
• Rovnaký deň o 20 minút neskôr : Zmocňujem sa ho, huráááá. Môj červený poklad držím nepoškodený v rukách
• Pondelok 20:30 : sedím vo vlaku na ceste späť
• Ešte stále pondelok 22:45 : som doma ufff.... – časové náklady cca 6 hodín

Rýchlo som sa len osprchovala a ľahla ako zabitá do postele. Na druhý deň ma čakali rôzne skype hovory a iné pracovné povinnosti. Ale všetko bolo jednoduché a pripravené. Veď sa mi predsa podarilo dostať počítať domov. To ostatné sa poddá.

To som ešte netušila, že logistika neskončila:

• Utorok ráno :  zisťujem, že mi chýba nabíjačka (PC úplne vybitý)
• O hodinu neskôr :  po márnom hľadaní bežím do nemenovaného obchodu
• O pol hodinu neskôr: nachádzame s predavačom iba univerzálnu nabíjačku (s asi siedmymi rôznymi nástavcami pasujúcu vraj na väčšinu notbukov) finančné náklady 24 EUR
• O ďalšiu polhodinu neskôr : zistenie, že môj PC je unikát a ani jedna koncovka nepasuje
• O ďalších 15 minút neskôr:  zrušenie väčšiny schôdzok cez počítač  L
• Únava a vyčerpanie, únava a vyčerpanie, únava a vyčerpanie  časovné náklady nevyčísliteľné
• Únava a vyčerpanie, deti, únava a deti, zlepšenie nálady a deti, únava, cítim zmar, nemám nabíjačku, únava, deti a vyčerpanie, mám aspoň príhodu.....
• Utorok večer: na ceste späť do nemenovaného obchodu
• O pár minút neskôr: peniaze mi nevrátia – vraj si mám nakúpiť v danej hodnote iný tovar
• Tak nakupujem:  káva, vôňa do auta, náhradné nadstavce na elektrickú kefku pre deti ...

A tu kdesi by som mala ukončiť daný príbeh. Zabudnutý počítač v aute spustil celú radu horeuvedených logistických aktivít a činností. Tieto preverili moju prispôsobivosť sa meniacim sa situáciám a talentovú zložku krízového manažmentu. Aktivity v hodnote 38 EUR a nevyčísliteľnou časovou zložkou zamestnanlo asi 5tich ľudí. (do nákladov nepočítam čokoládu a iné odmeny v naturáliách pre zúčastnených)

Aktuálne sa venujem zháňaniu nabíjačky. Dočasne poslúžil starý kábel od už historických telefónov. Ten ako tak môjho tátošíka dobíja, ale len ako tak.....

Krásny deň krásavice....