Nikdy by mi nenapadlo, ze zrovna mna by mohla takato otazka zaskocit - zdalo sa mi, ze dakovat vzdy a kazdemu prostym dakujem je predsa tak jednoduche...
V poslednom case mi to az tak jednoduche neprislo. Stalo sa, ze som napisala par viet v nejakom blogu a niektore dievcata suhlasili s mojim nazorom. Nenapisali iba suhlasim, skor nieco v style pekne si to vystihla, paci sa mi to. A ja som zrazu nevedela, co s tym. Zdalo sa mi, ze ak podakujem, moze to, celkom zbytocne, vyvolat dalsie obvinenia z "nahanania fanyniek". To ma nelakalo, tak som len zbabelo nereagovala. A dalsi dovod, preco nepisat - zvacsa som sa k danej teme dostala po jednom, dvoch dnoch, ked sa uz do nej nepisalo a prislo mi nejake divne znovu ju otvarat len kvoli podakovaniu.
Chcem vam vsak vsetkym vysvetlit, ze to nebolo preto, ze si vasho suhlasu nevazim, naopak - a vzdy ma to velmi, velmi potesilo. Ani nie tak to, ze ste vyjadrili podporu "mojmu nazoru" (aj ked istej casti mna samej to lichoti), ako fakt, ze viem, ze su na svete aj ini ludia, ktori sa na danu otazku divaju podobne. To ma tesi velmi, ten pocit, ze predsa len nie som sama, ze mam sancu rozpustit svoju frustraciu este z detskych cias, ked sa mi zdalo, ze som zabludila v case a priestore a marne sa pokusam najst tych, co vravia recou mojho kmena.
Tuto noc som dilemu vyriesila - teraz tymto 
DAKUJEM VSETKYM dievcatam, ktore kedy reagovali na moje pismenka a v dalsom budem vyjadrovat vdaku uz iba slnieckovym smajlikom (fakt, ze viem, ze ste, ze v tej chvili patrite do mojho a ja patrim do vasho sveta, mi hreje dusu rovnako prijemne, ako jarne slniecko tvar)...
Zelam vsetkym prijemny den, plny malych i velkych radosti
georgina,
pri odhadovani dosledkov svojho konania sa v poslednych rokoch ucim spoliehat viac na vlastny pocit z tej-ktorej alternativy, nez na rozum. Rozumovo si totiz dokazem perfektne zdovodnit cokolvek, ale ten pocit prosto je, aky je...
Ak konam v sulade so svojim najhlbsim presvedcenim, co viac mozem urobit? Myslim, ze nakoniec si aj tak z kazdej situacie kazdy odnesie iba to, co sa prave jemu hodi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej, hej - rozum nie je všetko... 
Napr. - človeku rozum vraví: "Treba sa poďakovať, patrí sa to, mohli by sa uraziť, ak sa nepoďakuješ...atď." - ale zároveň má človek veľmi intenzívny pocit: "To by nemuselo dobre dopadnúť..."
A rozhodne sa podľa svojich pocitov...
V tomto konkrétnom prípade by som však také rozhodnutie nenazývala "zbabelé" . Preto som sa pýtala, prečo si ho tak nazvala ty ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pretoze rozum bol ten, co mi nasepkaval, aby som bola ticho. Keby som posluchla pocit, dakovala by som a pisala nejaky komentar tusim v kazdom blogu na hadam kazdy druhy prispevok. Mna to proste tesi, moct sa o "svoje" myslienky delit s inymi, a ked sa pacia aj im, je moja radost este vacsia.
"Svoje" myslienky som dala do uvodzoviek, lebo to vnimam skor ako by sme boli napr. s kamaratkou vo velkom obchode, kde maju prave vypredaj za fantasticky nizke ceny. Tak sa hrabem v kosoch a regaloch, vytahujem veci, co ma zaujali a tesim sa, ked nieco z toho kamoske sedi a je spokojna, ked sa v novom citi pohodlne a viac sa paci sama sebe i ludom okolo nej. A tesim sa, ked ona objavi nieco, co sa pozdava mne...
... no a vlastnou zbabelostou nazyvam situaciu, ked presne citim, co by som mala spravit a z roznych, zvacsa rozumovych (a rozumne znejucich) dovodov to nespravim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, alebo aj tak . Rozum vraví: "Buď ticho!" a pocit: "Poďakuj!"
"... no a vlastnou zbabelosťou nazývam situáciu, keď presne cítim, čo by som mala spraviť a z rôznych, zväčša rozumových (a rozumne znejúcich) dôvodov to nespravím."
Elin, túto vetu si napíšem na papierik a prilepím na monitor .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ked sa tu zucastnujem nejakej debaty, akosi ratam s tym, ze dievcata si to precitaju a ci niekto zareaguje alebo nie, to je mozno o potrebe reagovat,vyjadrit svoj nazor. Nie vzdy na nazor zareagujem, tiez akosi ratam s tym, ze dievcata vedia, ze ked nieco napisem, tak si ich reakcie citam. Tiez niekedy hromadne podakujem, niekedy dam kvietok a tak. Ale tym, ze nieco napisem, vyjadrujem svoj zaujem a takto to vnimam aj od ostatnych dievcat.
Sledujem aj to, kolkokrat bol ten konkretny prispevok citany.
A teraz mi vobec nie je jasne, ci to, co som napisala, je vobec zrozumitelne .
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
elin, citim to podobne ako ty, aj ked malo prispievam radami a nazormi, som zbabelec a bojim sa pripadneho "udupania a podzemznosenia" (napr; o tej odsavacke, dlho som vahala, ci mam napisat, ako odsavam sopliky malemu, nakoniec som sa odhodlala a dievcata ma velmi milo prekvapili svojimi reakciami) lebo, ako tu bolo uz vela krat pisane, napisany text je bez emocii a niekedy mi treba precitat reakciu (komentar) aj pat krat, aby som pochopila jeho uplny zmysel a prijala ho tak, ako bol podany, smajliky vela krat pomahaju
ps: no tento kometar bude treba asi citat desat krat, aby bol pochopitelny a mozno ani to nepomoze 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
eva m, bigmama,
tak teraz som zneistela - zdalo sa mi to, co ste pisali, celkom jasne a zrozumitelne... ale ked vam to tak nepride, tak teda neviem 
... mozno si nielen teraz nieco precitam, myslim si, ze chapem - a pritom som vedla jak ta jedla... no ale ked o tom neviem, tak ma to ani netrapi 
a som stastna a spokojna... svata prostota...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasne
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elin, uplne presne si vystihal moje myslienky, u mna boli este umocnene tym, ze som tu nova a neviem este zatial uplne psolahlivo odhadnut "ako to tu chodi" - teda ci sa nepodakovanie berie ako nezdvorilost, ako zabudlivost, ...
Myslim si ale, ze ak sa hovori "kto mlci, ten svedci", tak by to mohlo platit aj na tieto podakovania - niekto podpori tvoj (moj niekoho ineho) nazor - ten si to precita, je rad, ale nemusi uz nevyhnutne dalej odpovedat ak ma ist IBA o podakovanie a nie o dalsie rozvinutie diskusie.
Takze aj ja sa pripajam a hovorim za seba - dakujem aj dozadu a aj na vsetky casy dopredu za kazde mile slovo, smajla, kvietok,... ktoreho sa mi tu kedy od vas dostalo/dostane.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa pri dakovani cervenam 
Preto napriklad aj rada davam darceky ale tazsie ich primam.. nie ze by som nemala rada prekvapenia, ale ja potom mam strach, ze moje podakovanie nevystihne dostatocne moju radost a ten dotycny co mi daroval darcek bude sklamany.. a tak je to asi vseobecne aj s inymi "dakovackami"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K téme blogu: Každá jedna naničmamka, ktorá napíše súhlas, alebo pochvalu do "mojich" blogov, alebo k mojim komentárom, ma veľmi poteší. Snažím sa na to vždy odpovedať a poďakovať...
Ale ako písala Elin, stane sa mi, že sa k nejakej téme dostanem až neskôr, keď sa už do nej nepíše a tiež sa mi zdá "divné" znovu ju otvárať...
Takže využívam možnosť, ktorú priam ponúka tento blog a ďakujem za všetky milé rekcie na moje písmenká
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...fiha...elin! 
...dakovanie....
...ja teda pochybujem, ze nejake fanynky mam...ak mam SVOJ blog, v ktorom si da niekto tu namahu, aby mi v nom odovzdal nieco zo seba..., pre mna je normalne, ze podakujem....necakam ani nepozadujem nejaku spatnu vazbu...
...a to, co dava niekto "zo seba"...sa da roznorodo ponat..
...asi tak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uz som aj rozmyslala nad formulkou: beriem na vedomie, ze si si precital/-a moj prispevok, dakujem za reakciu. vidim, ze mame podobny/odlisny nazor.
ale to by v diskusii vyzeralo doost divne. a na druhej strane - ked si vyziadam konkretnu informaciu a dobre duse prisievaju ostosest - to uz dobra vychova a vdacnost kazu prihodit i par teplych slov 
pointa? treba odlisit vymenu nazorov od ziadosti. i vyjadrenim ci nevyjadrenim suhlasu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
elin je to od teba mile aj ja ti dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elin, a prečo "zbabelo nereagovala"?
Myslím si, že niekedy sa dá nereagovať aj pokojne, s rozvahou...
Toto mi stále vŕta v hlave... A myslím, že nielen mne - (napr.) aj Svetlanka túto tému raz nahodila...
Kedy uprednostniť krátkodobý zisk a a riskovať dlhodobú stratu? (Napr. poďakuješ za pochvalné vyjadrenia a potešíš pár ľudí - ale je veľmi pravdepodobné, že naštveš množstvo iných.)
A kedy riskovať krátkodobú stratu a veľmi pravdepodobne získať dlhodobý zisk? (Napr. nepoďakuješ za pochvalné vyjadrenia a možno sa to pár ľudí dotkne - ale zbytočne nepodráždiš množstvo iných.)
Výrazy "zisk", "strata", "dlhodobý", "krátkodobý" znejú v tejto súvislosti dosť strašne, viem... Ako keby človek niečo robil preto, že si najprv všetko dobre spočíta, podčiarkne, vyhodí výsledok a až potom koná...
Ale myslím si, že človek má rozum okrem iného na to, aby sa aspoň pokúšal odhadnúť dôsledky svojho konania...
Keď urobím toto a toto - prospeje to niekomu/niečomu? (niekto = ktokoľvek, niečo = čokoľvek)
A keď urobím toto a toto - neublížim tým niekomu/niečomu? (niekto = ktokoľvek, niečo = čokoľvek)
Nik z nás nie je ostrov... Žijeme spolu a jeden druhého navzájom ovplyvňujeme...
Je "správne" a "v poriadku" "ukrátiť" menšinu v prospech väčšiny? To keby som vedela...
Ale nech je, ako chce - páči sa mi, ako si svoju dilemu ohľadom ne/poďakovania za pochvalné písmenká týmto blogom vyriešila
.