V práci máme pani upratovačku. Pre mňa nie je obyčajná, je milá, vždy usmiata, vypočuje, porozpráva sa, zasmejeme sa spolu. Vždy sa teším, keď prichádza do práce, aj keď jej príchod hlási môj "fajront", rada si nájdem chvíľku času na prehodenie pár slov. Je už stará - dôchodkyňa, ale energiou srší ako mladica. Proste milá žienka a tak trochu i dutá vŕba, ak ma niečo trápi. Neboli sme si až natoľko blízke, že by sme si kupovali pozornosti k sviatkom, či narodeninám, no napriek tomu som jej tentoraz niečo kúpila.
Nedávno som sa dozvedela, že nám odchádza. Vraj prepúšťajú dôchodcov a tak musí aj ona skončiť. Dosť ma to vzalo. Poznám ju síce necelé štyri rôčky, no prirástla mi k srdcu. Až dnes som však pochopila, že som z nášho kolektívu asi jediná, ktorá to takto cíti...
Zajtra robí posledný deň a tak som si lámala hlavu, čím ju potešiť na rozlúčku, čím jej dať najavo, že si ju vážim a že mi bude chýbať. Povedala som si, že jej kúpim niečo na pamiatku a tak som vybrala v čajovni peknú šálku na čaj a voňavý čajík k tomu. Aby som však nebola ako "súkromník" a v naivnej viere, že aj ostatné kolegyne si ju obľúbili, rovnako ako ja, povedala som im o mojom pláne a opýtala som sa, či sa pridajú a či by dali so mnou tento darček ako spoločný za nás za všetky. Nešlo mi o peniaze, to vôbec nie. Len som si myslela, že ak by sme sa s ňou rozlúčili ako kolektív, potešilo by to pani upratovačku ešte viac. Priznám sa, že ich reakcia ma veľmi ranila. Odmietli. 
Vraj načo by upratovačke niečo dávali, že ani ona im nič nekupovala, že si nikdy nevinšovali a iné podobné argumenty... Dokonca zaznela veta, ktorá ma odrovnala: "Načo sa chceš lúčiť s upratovačkou? Keď budeš raz Ty odchádzať, tiež po Tebe ani pes neštekne."
Som sklamaná. Veľmi sklamaná. Hlavou mi behajú myšlienky:
"Tak takéto teda sme? "Nejaká" upratovačka, ktorá denno- denne drhne dlážky v našich ambulanciách, je pre nás vlastne úplne bezvýznamná a nestojí nám za to, aby sme sa s ňou rozlúčili, aby sme jej nejakým spôsobom dali najavo, že ju vnímame ako človeka a že si jej prácu vážime? Veď sme sa s ňou stretávali deň, čo deň... Prečo sme také? My sestry sa často sťažujeme, že pre lekárov nič neznamenáme, že si lekári našu prácu nedokážu oceniť, že nás berú ako poskokov... a pritom rovnakým spôsobom pristupujeme k ľuďom, ktorí sú na pracovnom rebríčku pod nami. Nedokážeme niekoho potešiť iba tak - nezištne? Potešiť upratovačku sa nám neoplatí, lebo ju už nepotrebujeme. Budeme kupovať darčeky radšej ľuďom, ktorých ešte budeme potrebovať, lebo obdarovať takýchto ľudí má pre nás svoj veľký význam. Takto to naozaj funguje?"
Jednej kolegyni, ktorú si veľmi vážim, som ,po tejto skúsenosti, o mojom pláne už radšej nič nepovedala. Prečo? Asi som sa už bála...Bála som sa, že zareaguje podobne ako ostatné kolegyne, naozaj som sa bála... Mám ju rada a nechcem sa sklamať aj v nej.
Samozrejme, že nechcem zovšeobecňovať a nevravím, že všetky sme také, to by som si nikdy nedovolila. Opisujem čisto iba vlastný zážitok. Len som si chcela uľaviť mojej duši a vyrozprávať sa "dutej vŕbe" tu na NM. 
Nuž, tak ja sa zajtra s pani upratovačkou rozlúčim sama a snáď úsmev a prekvapenie v jej tvári mi pomôže zahnať moje sklamanie. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vsetko zle je na nieco dobre! Sice Ta reakcia sklamala, ale aspon vies, co mozes na buduce cakat.......nic
.
Kazdemu sa vsetko vracia dvakrat......aj dobre, aj zle. Len sa Ty s tetou pekne rozluc, podakuj, pochval, daj jej kvietok a boztek na licko......a az raz budes odchadzat Ty, rozluci sa s tebou mozno aspon nejaka pani upratovacka mozno...... A po tamtych nech teda aspon psy stekaju.....nie? ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Ivet.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takto to funguje žial takmer všade.Každý hladí len na toho,koho potrebuje.Moje bývalé kolegine na mna tiež pozerajú,ako na nejakú menejcennú.Ved sa starám o svoju postihnutú dcérku.A pritom sme boli výborné kamarátky.Aspon ja som si to naivne myslela.Takže aj tá veta,že ani pes po tebe neštekne dnes žial 100% funguje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola krásne to vnímaš. Keby bolo na svete viac takých ľudí. A čo Ty vieš? Možno tou rozlúčkou spustíš reakciu dobroty - možno tá pani niekedy raz poteší niekoho iného, pretože si zapamätá, aké je to príjemné - urobiť dobro. Len tak, nezištne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teta upratovačka sa určite poteší Poviem ti teda, že napriek tomu, že sa kolegyne k tomu postavili tak ako sa postavili, ja osobne si prácu upratovačiek nadovšetko vážim. Je to fyzicky veľmi namáhavá práca, aj keď niekto povie "je to len upratovačka" tak netuší, čo táto práca obnáša. Teta bude na teba určite rada spomínať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
stakola,
pises, ze si si tu pani oblubila a preto sa s nou chces rozlucit "tak inac". Tvoje kolegyne k nej zrejme necitia to, co ty, bez ohladu na to, aku poziciu u vas zastava. Mozno preto nemaju potrebu sa s nou specialne lucit. Pre mna je podstatne, co citim ja a ak to druhi vidia inac, nezostava mi nic ine, len to respektovat.
Verim, ze tvoj darcek tu pani velmi potesi a zahreje pri srdci. A to je predsa dolezite...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola vidno, že si otvorený a srdečný človek, ktorý má lásku v dušičke Urob ako to cítiš, je krásne takto rozdávať lásku .... Tvojich kolegýň mi je ľúto, možno raz pochopia to, čo ty už dávno vieš 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pre mňa sú to veci, ktoré nedokážem pochopiť...ale je to v podstate môj problém...to si uvedomujem...nemôžem ľuďom prikázať, aby cítili tak, ako ja, dokážem ich tolerovať...ale nedokážem niekedy pochopiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola 
presne takto sa snažím pozerať na svet, ale pre druhých som iná=divná. Tiež som sestrička, ale na MD s tretím synčekom a pôvodne som zablúdila na net, kvôli syndrómu vyhorenia. To, že si sa takto pekne zachovala mi stačilo na to aby aj v mojom srdiečku zavládla radosť a rozsvietilo sa slniečko. Ty si určite slniečko aj pre pacientov a to je najlepší krok k uzdraveniu . Veľa šťastia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
musím sa smiať, lebo PRESNE toto si hovorím aj ja, že som asi divná a iná. Som rada, že nie som sama...ďakujem Ti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
chodím, blúdim po stránke, čo by ma tak zaujalo,aj v inzerátoch som bola, či mi niekto mne podobný neudrie do očí, na a zase som sa vrátila tu 
tak sa vytešujem, že nie som sama 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola ja by som robila asi to iste aj keby som sa snou nekamaradila.
Ja som stretla raz v Nemecku jednu pani ktora ma obchod zo zaclonami.
Prisla som tam a pytala som sa jej ze ci predavaju aj mensie kusky latky.
Hovorila som je ze som patchworkarka a ze sijem vecicky.
Nikdy som ju nevidela a hned mi nabalila plnu tasku drahych latok tych odstrihov a aj velke kusy ani som to nemohla uniest.Ja som jej vzdy priniesla nieco co som usila.
Dnes som sila zaclony a tak som si na nu spomenula a
zavolala som jej do obchodu a ona strasne natesena ze ci som v Nemecku ze mam hned prist ze ma pre mna nieco.
Ja som jej hovorila ze som v Bratislave a ze ju chcem len pozdravit . Ta bola uplne vedla skoro plakala ze ju volam len tak.
Aj ked ju asi nikdy neuvidim lebo je 350 km od nas kde byvame (moj muz tam volakedy pracoval)ale aj tak si na nu spominam aky bola taktiez dobrak.
It is in giving that we receive.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
alebo ako "hovoria" aj Beatles:
..and in the end the love you take
is equal to the love you make ..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola,tiež som spravila niečo podobné asi dva týždňe dozadu.Jeden môj kolega sa ženil a hneď s touto zmenou sa aj odsťahoval a našiel si novú prácu.
Nepoznala som ho dlho,možno dva roky,ale on patrí do kategórie ľudí na ktorých v živote nezabúdam.Preto som mu na pamiatku kúpila knihu a prihodila do nej pár osobných slov.Prispieť na svadobný dar bolo pre mňa samozrejmosťou.
Jeho blízky kolegovia prispeli len na dar.
Tiež mám pocit že sa z nás ľudí nejako vytráca ľudskosť.
Zaujala ma táto pesnička : Robbie Williams & Gary Barlow – Shame a podľa toho ako som ju pochopila je v nej veľa nielen o priateľstve ale aj o ľudskosti...:)
Pekný deň všetkým
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tieto prispevky su dokazom, ze sa ludskost nevytraca:)
Pre mna je to tiez samozrejme, nikdy som necakala odplatu a tiez ma to zarazilo, ked kedysi do prace nastupila ku mne kolegyna, ktora ani neponukla z otvoreneho balicka nejakych chipsov ci cukrikov - kym ja vzdy - automaticky.
Dala som jej par veci co ona potrebovala a ja uz nie, odviezla velakrat asi 10 km domov, veci pre mna samozrejme...To, ze som od nej nepocula ani dakujem, mi docvaklo dost neskoro, tusim az ked sa tesne po sebe stali situacie, kde sa mi niekto snazil za moju ochotu odvdacit, tak mi doslo, co mam za kolegynku.
Clovek necaka peniaze, odvdacenie, ale mozno akysi prirodzeny tok pozitivnej energie, pomoct si navzajom zo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"My sestry sa často sťažujeme, že pre lekárov nič neznamenáme, že si lekári našu prácu nedokážu oceniť, že nás berú ako poskokov... a pritom rovnakým spôsobom pristupujeme k ľuďom, ktorí sú na pracovnom rebríčku pod nami."
To si vystihla, zrejme kazdemu sa uz vracia co zasial:)
Inak poznam vela sestriciek, ktorych situacia donutila chodit po praci upratovat, aby vyzili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola, to nezištné dobro medzi ľuďmi ešte existuje. Len akoby sme sa ho báli dať najavo, lebo sa bojíme výsmechu, neradi ukazujeme svoju zraniteľnosť. V kancelárii som sama, ale 2x do týždňa sa porozprávame pri kávičke, no hádaj s kým, predsa s pani upratovačkou. Je to milá žena veľmi ťažko skúšaná životom, prežila rodinnú tragédiu, vo svojom vyššom veku a pri svojom zdravotnom stave prebrala zodpovednosť za dcérine maličké deti. Týmto detičkám pravidelne nosím oblečenie, čo zostane po mojich.
Tiež som sa stretla s reakciou, že načo, veď ju poriadne ani nepoznám a nech sa postarajú ich príbuzní. Je mi vďačná, ale nemá vlastne za čo, veď dávam zo svojho nadbytku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
stakola, veľa s týchto komentárov je pravda, ktorá nás všelijako raňuje
a tak si často poviem...no a ..treba začať od seba...robiť veći ako ti to káže srdce
tak nech je nás "iných" čoraz viac
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ľudia sme naozaj rôzni...ja len opíšem zážitok mojej tety: nastúpila do novej práce, do takmer čisto ženského cca 20-členného kolektívu. Asi 2 týždne po jej nástupe sa jedna z kolegýň vydávala. Pre tetu bola samozrejmosť prispieť, keď sa skladali na dar - veď už aj ona je súčasťou kolektívu. No keď dotyčná nevesta prišla po svadbe s krabicou koláčov a zaradom ponúkala - ju obišla, však ona je "nová"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trapne 
My sme sa hned prvy mesiac skladali sefovi na narodky a nie malo, ale on si to naozaj zasluzi a clovek si ma vazit, ze vobec ma pracu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
napis ako sa pani upratovacka potesila, prosim. inak by tomu pribehu chybal zaver.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stanka, ja len toľko . Si skvelý človiečik a je to od teba krásne a milé.
Urobila by som tiež asi to isté bez ohľadu na to, ako to cítia alebo aj nie ostatní spolupracovníci. A tiež som zvedavá tak ako magic a určite aj ostatné žienky na reakciu vašej pani upratovačky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ludskosť u všetkých ešte nezmyzla.Ja sa stretávam aj s príjemnými ludmi ochotnými pomôcť a nič za to nechcú.MM je zase taký,že to,čo vyrobí,by porozdával,lebo lutuje každého,kto len trochu zastená.
Ja som trocha iná.Pomáham tiež.Len u mna je aj akýsi šiesty zmysel odhadnúť ludí,ktorí sa snažia len zneužiť.
Ale v dobro ludí verím.Stretávam sa s nimi.A na tých sebeckých sa snažím ihned zabudnúť.Nerozlišujem,kto je bohatý,kto nemá takmer nič.Kamarátim sa s lekárkou aj s bezdomovcom.Najpodstatnejšie je srdce človeka.
Nás okradli bezohladní zbohatlíci,ktorí majú aj rodinných právnikov.Na každého hladia z vrchu.Aj ja som získala odvtedy iný pohlad na ludí.Pomohli mi najviac tí,čo majú málo.Ja sa správam rovnako.Neškatulkuje ludí ani podla majetku,ani povolania.
Srdce a duša človeka je dôležité.Takže stakola si človek s velkým srdcom.A aj ja som zvedavá na záver s pani upratovačkou.Potešila sa?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola,tvoj prispevok ma vratil myslou o 15 rokov dozadu.
Ako cerstvo vyucena som nastupila do odevneho zavodu.Po 2 dnoch vyberala jedna pani od zien peniaze na dar pre inu koleginu k 50-ke.Niektore zeny dali hned,poniektore sa osivali.Ked sa blizila ku mne,zhacila sa,ci ma aj odomna pytat.Bola som tam 2dni.Nakoniec pristupila ku mne a spytala sa ma,ci prispejem.Samozrejme som prispevok dala.Ved 30 korun ma nezabije.Aj som sa potesila,ze ma uz beru ako jednu z nich
Prisiel den oslavy,dopadla skvele,milej oslavenkini som podala ruku a zagratulovala...
Bola to zlata pani,hned zo zaciatku sme si padli do oka.
Nakoniec sa mi stala druhou mamou,poradila,aj sme si mnohokrat pozartovali.Ked odchadzala do dochodku,poplakali sme si obidve.Zlata pani.
Tieto stranky urcite necita,no ked som si po tolkych rokoch na nu spomeniem,zahreje ma pri srdiecku
Takze tymto posielam vela srdecnych pozdravov pani Frantiske Farkasovej,ktora so mnou pracovala v Ozete v Hlohovci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby moje, ďakujem Vám za toľko reakcií, ktoré ma presvedčili v tom, že veľa ľudí cíti a zmýšľa podobne ako ja a to ma veľmi teší.
Dnes som si počkala na pani upratovačku, zavolala som ju ku mne na ambulanciu a povedala som jej pár milých slov na rozlúčku. Keď som jej podala malý balíček so šálkou a voňavým čajom ( vybrala som takú peknú čálku- je na nej pekný anjelik a pod obrázkom napísané ANJEL STRÁŽNY) Povedala som jej, nech ju ten anjelik ochraňuje a nech si spomenie na nás, keď bude popíjať voňavý čajík z tejto šálky, že mi bude chýbať. Pani upratovačka bola veľmi prekvapená, ale aj dojatá. Objala ma a tak sme si poplakali obe. Sľúbila, že ma príde občas pozrieť do práce, keď bude mať cestu okolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo ju vlastne prepustili?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lyduš,lebo je dôchodkyňa a v rámci akýchsi " externých úsporných opatrení" sa robia personálne zmeny aj vo firme, ktorá u nás upratuje a tak tá firma musela prepustiť dôchodkyne. Asi tak...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto ma zaujalo. Kto bude upratovať miesto dôchodkýň? Úplne vážne by som to chcela vedieť. V živote som videla len jednu upratovačku, ktorá nebola v dôchodkovom veku...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Studentky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jáááj!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja mama.
moja mama robila 25 rokov v knihkupectve (je to hruza, pozna ju cele mesto, nejdeme sa dostat z mesta, kazdy sa pri nej niekto zastavi ) v praci jej vsak par krat nezaplatili odvody, minimalny plat a ked som bola na vyske, tak sla robit upratovacku. ziskala mnozstvo vyhod - dokonca lepsi plat, pracovnu doba, benefity a vysokoskolsky vzdelany kolektiv. prisla kriza, prepustalo sa, moja mama okrem pozmyvania podlah chodi na sluzobne cesty po slovensku - ma sluzobne auto, vybavuje urady, je pomocnou silou ekonomke, denniky jazd a diety pre zemestnancov dava dokopy alebo navstevuje s kolegami teambuildingy v cechach.
vravela som aj v inych diskusiach, dolezita je flexibilita a chut. hlava a srdce na spravnom mieste.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale jasne, Ariesa .
Len mi prišlo veľmi zvláštne, že z upratovacej firmy prepúšťajú z "úsporných dôvodov" dôchodkyne.
To je celé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trochu od veci - ale napríklad za "starého režimu", keď každý musel mať štempel, že je zamestnaný, tak oficiálne robili upratovačky mladé baby od Devína, Kyjeva a Carltonu - akurát, že v skutočnosti si zo svojich "zárobkov" platili staré babky, ktoré tú robotu chodili robiť miesto nich
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No veď vravím, že poznám len pani upratovačky v dôchodkovom veku.
Samozrejme, to ešte neznamená, že neexistujú aj mladšie .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo pozývam ťa ku nám na východ tu zase nenájdeš upratovačku v dôchodkovom veku,lebo tu je aj o post upratovačky bitka a potrebné známosti ...a najlukratívnejšie sú miesta upratovačiek v banke
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž, vidíš? Ešte sa musím o svete veľa učiť .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stanka,verím tomu že raz sa ti to vráti ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
stakola, urobila si super vec , naozaj sa nepozeraj na druhých, aj keď viem, že ťa to mrzí. Teraz si uvedomujem, aká je úžasná výhoda pracovať v super kolektíve . Na škole nás pracuje len 8, ale nerobíme medzi sebou žiadne rozdiely, oslavujeme všetko spoločne, máme "narodeninový fond", bežne si kupujeme maličkosti, k jubileam niečo hodnotnejšie, vždy si posedíme, aj keď mimo pracovnú dobu. Ja mám "na starosti" básničky pre jubilantov, moja prvá bola práve pre pani upratovačku k 50-tke. Každej píšem osobnú "ódu", kde pospomínam a žartovne vyzdvihnem dôležité udalosti v pracovnom i osobnom živote, ostatní sa vždy na to tešia. Ani ja si nedokážem predstaviť, že by sme na pracovisku robili medzi sebou rozdiely .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stanka pani upratovačka bude na teba určite s láskou myslieť,tak ako si ja spomínam na prekvapenia od mamičiek z NM.
Dve z nich ma prekvapili darčekom v auguste na meninky,dalšia ma prekvapila balíčkom-jednoducho len tak medzi rečou som spomenula čo zháňam a ona mi to poslala...a včera zase šok balíček s krásnou jesennou výzdobou.
Pri ma hreje taký zvláštny -krásny pocit
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi je to dnes naozaj vzácnosť niekoho, len tak potešiť
. Mne sa to stalo aj včera. U nás je nemocnica na kraji mesta asi 3 km, autobusy chodia poriedko, tak bolo pre mňa samozrejmosťou, keď som išla sama v aute, zobrať nejakú dobrú dušu, ktorá to potrebuje. Oslovila som jednu pani s dcérou, hoc som ju nikdy predtým nevidela, ale mala veľkú tašku a pomyslela som si, že potrebuje najviac pomôcť, veru mala by čo niesť ...celu cestu nevedela pochopiť, že som ju odviezla len tak, nezištne a zadarmo
s veľkým ďakovaním, opakujúc to piaty krát, sa lúčila, vraj sa aspoň za mňa pomodli...ok, to beriem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto ma bavi:)
Nas sa raz pytala na cestu nejaka studentka z ineho mesta, mala akysi seminar v hoteli, ktory je strasne odhlahly, v tmavych stromoch a krikoch, za mestom. Tak sme ju tam odviezli, bola uz tma, asi nezdupkala preto, ze som tam bola ja - zena, inak len s mojim spolocnikom neviem ci by sla
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto ma dojalo až k slzám.....ja mám pocit,že všetci kukajú len na stranu,odkiaľ fúka teplý vánok.A napriek tomu sú čoraz chladnejší,pozerajú sa len pod nohy,aby sa nepotkli ale nemyslia na to,že ked´ zdvihnú zrak,môžu byť práve na mieste tejto upratovačky...starí a nepotrební...ibaže podľa mńa okolo nich zostanú podobné kolegine ako sú teraz.........a chýba všade kúsok ľudského tepla a preto nieje hanba kúsok z neho odovzdať d´alej možno aj niekomu kto odchádza,a už nám to nevráti,ale som presvedčená o tom,že ho bude hriať navždy....