Keď som na Naničmame narazila na recept na púpavový med, tak som si spomenula ako sme ho kedysi v polovici osemdesiatych rokov v škole navarili. Pani učiteľka zavelila, že si máme každý z domu doniesť jednu trojdecovú zaváraninovú fľašku so šróbavacím viečkom a na druhý deň sme v rámci družiny alebo telesnej (detaily si fakt nepamätám), vyrazili na lúku pri našej mestskej časti v srdci Tatier, poďho zbierať púpavy. Každý mal za úlohu nazbierať nejaký konkrétny počet púpav a hodiť do košíka. Aj na vzduchu sme boli, aj počítanie sme si precvičili.
Potom sme kvietky doniesli do triedy, do ktorej pani učiteľka presťahovala dvojplatničku (predpokladám, že ju šlohla v zborovni), postavila na ňu megahrniec a varilo sa. My sme si zapísali do zošitov recept (tým pádom sme aj diktát absolvovali), a potom sme sa hrali, podaktorí sa učili, iní pobehovali okolo hrnca a sledovali ako na to, nech majú info z prvej ruky a mame doma poreferujú podrobnosti. Keď bolo dielo dokonané, každý dostal med do fľašky, ktorú sme si doniesli a hrdo sme s výslužkou odkráčali domov. Rodičia boli nadšení, ochutnávali, degustovali, dokonca sme niektorí s rodičmi šli na púpavu a varili sme doma med podľa osvedčeného receptu pani učiteľky.
Takto som si nostalgicky zaspomínala na príhodu z detstva a potom mi napadlo, že keby to, čo urobila naša pani učiteľka pred takmer tridsiatimi rokmi, skúsila urobiť nejaká iná pani učiteľka dnes, asi by to nevyšlo.
1. Polovica detí by nešla na žiadnu púpavu, lebo má alergiu na peľ a zbieranie kvitnúcich kvetov by im spôsobilo snáď aj anafylaktický šok.
2. Tretina zo zvyšnej polovice detí by asi fučala ako hrošík v ruji, lebo by im pri každom zohnutí sa k zemi zavadzala pneumatika, ktorú si uhnali sedením za počítačom.
3. Pani učiteľku by asi vyhodili alebo rovno aj zatvorili do basy za to, že ohrozuje deti horúcim medom v triede.
4. Našťastie, pani učiteľka by dnes v zborovni nezohnala žiadnu dvojplatničku, na ktorej by kuchtila v triede, lebo dvojplatničky sú v kanceláriách zakázané. Takže by ju nakoniec, na jej veľké šťastie, nezatvorili.
5. Niektorí rodičia by iste namietali voči bezpečnosti detí v triede počas varenia medu, hygienickej úrovni jeho prípravy a podobne.
V čase tejto príhody mal alergiu na peľ jediný spolužiak a my sme jeho diagnózu brali ako neuveriteľnú raritu.
Moja mama (pracujúca ako hygienička!) nemala žiadne výhrady voči kvalite dodaného medového produktu a ešte aj recept ocenila.
Pri zbieraní púpavy fučal iba spolužiak Jožko (zástupca skupiny hrošíkov) 
Nikto nebol hyperaktívny, takže keď pani učiteľka povedala, že okolo hrnca opatrne, tak sme poslúchli a nikto neskončil na popáleninovom.
Som rada, že som si detstvo odžila v tých osemdesiatych.
Z "umeleckých dôvodov" som to trochu prehnala:)) Veľmi pekné video!:) Poslala som ho rodičom, že im ďakujem, lebo okrem bodu č. 5 (šoférovanie auta) splnili všetky 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa si dedko posadil na kolená v aute a trochu som si zašoférovala a keď som už dočiahla na pedále, naučil ma auto aj naštartovať - bola to bledomodrá stará Octavia Combi a keďže sme nerozumeli tomu "kombi", skomolili sme to na gombi a gombík 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super video a toto sme bezne robili. a ti co mali video odusu kopirovali a nahravali filmy, akurat toto ma obislo, video sme nikdy nemali 
. tiez som deco osemdesiatych a este k tomu z dediny. takze som soferovala i traktor . tam sa auto nehrabe, na zazitok 
a ta vona nedokonale spaleneho benzinu, pamatam doteraz.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja si pamätám všeličo pekné z detstva. No a do istej miery je to aj spomienkový optimizmus.
Ono je dosť aj na rodičoch, aké detstvo deťom pripravia, či ich budú vláčiť len po nákupných centrách a voľný čas budú tráviť s najnovšími výdobytkami techniky, alebo zájdu s nimi aj do prírody táboriť alebo zbierať bylinky. Škola výchovu rodičov nemá suplovať, ale len dopĺňať.
Inak aj dnešné deti robia v škole všeličo zaujímavé o čom sme zasa my ani nechyrovali a ja im v dobrom zasa závidím, že toto som ja nezažila - mám na mysli tvorivé, či cestovateľské aktivity. A u nás je napr. aj kuchynka, kde pekávajú, vyrábajú si pohostenie na rôzne príležitosti, atď...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekne, pekne, ja som dieťa sedemdesiatych rokov a spomínam na zbierenie harmančeka, šípok, gaštanov, papiera, železa, pracovných sobôt a jarného upratovania v zmysle zametania ciest, hrabania trávnikov. Pravda nie každého to bavilo, ale mne sa skrášľovanie vždy pačilo. 
Momentálne zbieram na tisíce kameňov a kamienkov dúfajúc, že trávu, ktorú chcem posiať bude mať kde rásť. Keďže si toho už kus pamätám, aj môj chrbát si dosť pamätá... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milé spomínanie
... my sme zase chodili na šípky, prípadne robili zber sušených pomarančových šupiek (dodnes netuším, na čo sa použili tie šupky)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zber byliniek! Na to som skoro zabudla. To sa ešte dnes robí v škole?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ako kde a ako co. ale zbiera.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jj, takých príkladov, čo s nami robí doba by som mala na sklade tiež neúrekom - na ilustráciu iba jeden:
môj prvý pobyt v (vtedy ešte pionierskom) tábore sa datuje do leta 1964, v rámci tých 3 (áno, kompletné celé tri týždne, 21 dní!) týždňov sme o.i. mali aj poldenný výlet do najbližšej dediny, kam sa dalo dostať krásnou lesnou cestou, boli to nejaké 4 km, možno kúsok viac ....
Keďže naši predkovia vedeli, že všetky dôležité veci majú byť pekne pokope, tak krčma, kostol, nejaký ten dedinský Rozličný tovar - všetko to bolo pekne na jednej kope, na útulnom mini-námestíčku, kde bol aj malý parčík s prastarými lipami, v tieni ktorých sa dalo krásne oddychovať a skrývať pred horúcim poludňajším slnkom.
Šlapali sme z toho tábora až do dediny všetci - od najmladších až po najstarších, keď sme dorazili, dostali (ó, aká to hrôza!) rozchod aj s inštrukciami, kedy sa pod tými lipami znova stretneme. Orientácia časová bola zabezpečená odvšadiaľ viditeľnými hodinami na kostolnej veži. Iná orientácia nebola vzhľadom na veľkosť dedinky potrebná. Ani raz za všetky tie roky sa nestalo, že by sa niečo stalo...
Po tom, čo som odrástla pionierskemu veku som mala nejaký ten rok pauzu (preskočila som tým funkciu zaúčania vo funkcii praktikantky) a do toho kolotoča som vhupla znova až po 18-tke ako vedúca. Aký bol môj údiv, keď večer pred výletom na porade padli o.i. inštrukcie, v akom poradí nás budú smerom naspäť do tábora odvážať Roburom!!!! To ako že prečo??? Že to deti nezvládnu... Sánku som si neskutočne o zem obúchala. Mala som vtedy najmladšie dievčatá. Hodila som bojkot a tie moje krpane si to pekne-krásne odšľapali aj naspäť. Síce aj s nejakým tým frfľaním, ale bez sebemenšej újmy na čomkoľvek. Najzarážajúcejšie je, že v tom čase (74-75) neboli ešte ani mobily, ani počítače ani iné podobné somariny, čo robia pohodlných knedliakov z dnešných detí ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekná príhoda:) Aj kedysi žili medzi nami knedliaci, aj dnes si tu žijú:) Som rada, že som mala a stále mám rodičov, čo ma (napriek mojim protestom) nútili chodiť, behať, turistikovať, bicyklovať a pod.:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale s deťmi v škole to nie je až také zlé. Náš tretiačik so spolužiakmi robili ovocný šalát a každý y nich nejaký kúsok ovocia pod dozorom nakrájal
A toto sa mi veľmi páči https://www.youtube.com/watch?v=UGtf6t-cNEc