K nasledovnej úvahe ma inšpiroval okrem iného aj tento výrok:
„Mentálne funkcie, ktoré obvykle pripisujeme výhradne ľuďom, sa objavujú všade v prírode, spolu so živočíchmi, rastlinami, dokonca i v anorganických systémoch. Myseľ a príroda tvoria neoddeliteľnú jednotu."
Gregory Bateson.
Možno by sa ešte celkom na začiatku hodilo špecifikovať, čo všetko sa dnes môže chápať pod pojmom mentálne funkcie. Povedala by som, že pán Bateson mal na mysli všetky...zrejme aj tie dlho zaznávané a ingnorované.
Pokiaľ to vezmeme doslova, tak ľubovoľný neživý predmet so mnou môže povedzme komunikovať...Trochu čudná predstava a predsa nie až taká neobvyklá, ako sa môže zdať.
U jednoduchého predmetu, akým je napríklad kus kameňa, potrebuje človek značnú dávku predstavivosti, aby si takú komunikáciu dokázal aspoň predstaviť, nie to ešte byť jej aktérom.
U o poznanie komplikovanejších systémov, je taká predstava, aspoň pre mňa, úplne prirodzená.Ešte objasním, že pod pojmom komunikácia si v tomto prípade predstavujem výmenu informácii ale aj vzťahy a väzby, ktoré tak vzniknú.
Vrátim sa k domu, ktorý ma ako príklad fascinuje. Takmer každý uz asi niekedy zažil intenzívne príjemne alebo nepríjemne pocity v nejakej stavbe.
Väčšinou sa hned špekuluje, či v dome nestraší, prípadne, či sa v ňom nenarodil,nezomrel, alebo niečo iné dramatické nevykonal, niekto výnimočný, kto v ňom zanechal hlbokú pečať. Iste, aj to je podľa všetkého súčasťou každého prostredia.
Ale...Asi málokedy sa niekto zamyslí nad tým, že aj to prostredie, dom, záhrada má ako systém svoje parametre bez ohľadu na človiečika, čo v ňom prebýva/l (predsa len nie sme korunou tvorstva:)a nie len nami je všetko živé.
V podstate to milý dom môže chápať ako hnusnú ignoráciu jeho identity a plným právom na tie slepé a hluché bytosti, ktorým poskytuje strechu nad hlavou, zanevrieť.Následky sa logicky niekde musia prejaviť. Všetko sa kazí, vzťahy chradnú...je to celkom pochopiteľné - jeden zo zúčastnených je podceňovaný - vzniká nerovnováha, disharmónia.
Znie vám to ako niečo šialené? 
Možno.Tým, ktorý maju pre tieto chuťovky zmysel, poradím, aby rešpektovali a vážili si dom, v ktorom žijú, rovnako, ako jeho obyvateľov - ako živú bytosť, lebo ňou skutočne je.
Ja som minule dostala nápad (pochybujem,že je skutočne môj:), napadlo ma (trochu poetiky na záver:), že kúpim klietku. Peknú, ako z Feliniho filmu Nezavriem do nej nič živé (ani kameň:). Zavriem tam iba zlosť, nenávisť, závisť a všetko, čo môže ublížit mne, môjmu domu a životu v ňom. Myslím, že sa mu ten nápad celkom pozdáva..Bohvie, čí vlastne bol
Nepochybujem, ze ak su vztahy prirodzene a zdrave, vsetko prekvita. Aj ta zahradka Ja mam nas dom hrozne rada a mozno to vyznie smiesne, ale ja nanho skutocne myslim s laskou a citim, ze on mi to oplaca.Je to ako pises, taka spolupatricnost Nema to nic spolocne s materiou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa páčili Hundertwasserove živé domy 
POznáte niekto ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tie sú naozaj zaujímavé a pre mňa krásne.
Tu je jedno video na ukážku: http://www.ct24.cz/kultura/architektura-a-design/39084-milovnik-krivky-…
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Škodaa, mne to nejde prehrať .... TAk si zas pozriem knižku,, ináč som si ju akurát včera čítala .... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...pan Stovodovy je stobodovy najviac sa mi pacila kupelna. Niekde som citala, ze pravy uhol je proti prirode...nuz ja ako strojar mam na druhej strane rada, ked je vsetko usporiadane v pravych uhloch a rovnobeznych liniach.
Ja som sa v nasom dome zo zaciatku necitila dobre z viacerych dovodov (napr. neverila som si, ze to utiahnem), ale nakoniec som sa udomacnila a myslim si, ze suhra dom-obyvatel nastane po tom, co tomu domu obetujeme nejaku namahu, ked ho pretvorime.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Urcite tomu moze byt aj tak. Ako keby sme si ho ziskali tym, ze sa on starame?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musim sa priznat, ze az doteraz nie. Uz som si to hodila do Googlu a je to krasa, aj ten jeho pristup k architekture...taky slobodymilny, to sa mi paci.V architekture mam velmi rada Gaudiho a jeho styl. Ale mala som skor na mysli tu duchovnu rovinu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že aj tá hravosť architektúry v značnej miere prispieva k tomu, že človek sa v takom dome cíti úplne inak, ako v prísnych, lesklých novostavbách. A pocity ľudí zrejme ovplyvňujú zase genius loci...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
http://magazin.atlas.sk/auto-moto/modely/7573/fenomen-hundertwasser- no, len tu som našla pár fotočiek... ale je o ňom aj dobrá kniha u nás k dostaniu ..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
-krasna uvaha! V najblizsich mesiacoch ma caka vyber nasho noveho domova a urcite sa budem riadit svojim 
a pocitmi....uz teraz ma viac zaujima vyhlad z okna, ako dlzka cesty na stanicu napr....musim vidiet z okna stromy.....najlepsie listnate a clovek vidi, ako bezi rok.....ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hladanie domu je pekna misia, drzim palce, aby ste na seba natrafili
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
viem o com hovoris, mnohokrat to zazivam. Pocit "spolupatricnosti" s domom som snad najintenzivnejsie zazila, ked som prvykrat (bohuzial az pri prilezitosti jeho pohrebu) vstupila do domu otcovho brata v budapesti. Bohuzial, nebolo mi dopriate, aby som si ho mohla ponechat, lebo som nemala ako vyplatit ostatnych dedicov, dom sme nakoniec predali a bohuzial - dnes uz nestoji. Nebol nijak zvlast pekny, ale mal "dusu" a citila som sa v nom naozaj ako keby som don patrila odjakziva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tu plati asi presne to iste, co o ludoch. Co z peknej misy, ked je prazdna a naopak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásna úvaha, naozaj. Náš dom, panelák, som síce doteraz neoslovila a zatiaľ s ním nekomunikujem. Zato komunikujem s naším nábytkom, našimi elektrospotrebičmi, mojej posteli tiež často ďakujem za to, ako mi slúži. Našu práčku som nedávno tiež hladila a ďakovala jej aj v duchu a ešte raz (keby to náhodou nepočula ) aj nahlas. Však si to aj zaslúži, pracuje bez nároku na odmenu už 15 rokov 
Naši doma si už zvykli, nečítali síce Lazareva, ale vedia, že nie som blázon 
Takýto prístup k nemým pomocníkom odporúčam aj všetkým známym, nech si už o tom myslia, čo chcú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, aj okolo mna si uz zvykli...Vlastne to doma aj dost zdielame takyto pristup. Myslim v mojej domacnosti. U nasich by si asi mysleli, ze som veelmi prepracovana Okrem mojej super sestry
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri štúdiu waldprfskej pedagogiky lektori používali výraz živé a neživé bytosti. BYTOSTI. Bola v tom úcta a rešpekt a ako som neskôr zistila aj hlboké poznanie.
My sme tiez tak nasli dom-ci vlastne si nas nasiel.Manzel hladal pre rodicov dom na vidieku-na dochodok.A prisiel domov, ze nasi nic- ale jeden ho oslovil ze je nas. Neplanovali sme kupovat dom/hypoteka a vsetko to okolo/ ani sa stahovat, kedze sme boli zabyvaní- myslím doslova-konecne som ja aj deti mala priatelov, takych ozajstnych. Ale isla som sa pozriet- a bol nás. Vsetko sa vybavilo a hoci to najprv bola riadna mela, detom sa zlepsilo zdravie-neporovnatelne a ja so ostala bez priatelov a dostala tak do daru cas sama so sebou.
Mam rada piesen Lohonku-Žalmana ktora je len zhudobnenym taxtom z priecelia stareho domu:
Bože, žehnej domu tomu,
postavel jsem, nevím komu,
búh je toho vseho panem,
ja jsem jeho hospodarem...
Nás dom má starú historiu/bol domom kocisa zamockeho pana/ takze je to neziva /ci živá?/ bytost s omnoho dlhším osobným zivotom ako je nás. A hoci je celkom prerobený/nie nami/ dodnes cítit, ze tu zili dobrí ludia. HistoriA TO POTVRDZUJE.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To zlepsenie zdravia, to je velmi podstatna zmena, ktoru som ja vypozorovala casto pri zmene prostredia. Je az neuveritelne nakolko sa vzajomne ovplyvnujeme - my a prostredie.Ale v podstate to nie je az take cudne. Ved spolocne vytvarame jeden zivy organizmus.Brona, stare domy mam hrozne rada aj ja, a ked natrafis, ako vy, na taky skvost,niet divu, ze ti prirastie k srdcu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skvele jahodka
Podobne ako Geo, aj my sme si hladali jedneho casu dom, pretoze v mojom byte sme sa "necitili doma"
Dom nas ani jeden neprijal a pobehali sme ich naozaj vela.
nakoniec sme presli na byty...aj tych bolo vela ale kamaratit sa nechcel ani jeden...
Az...sme nasli malinky bytik a ano....toto je domov.
Vcera mi prisiel mail od jednej artmamky a v nom prezentacia o Norsku...
Ja som ani len nedychala....Boli tam domceky s travnikom na streche a tie ma dostali....bolo to tak ciste az som citila ten vzduch....
Moj manzel by nevahal odist zit do Chorvatska aj zajtra....ja to tak vidim s norskom...ich architektura sa mi neskutocne paci...
No zatial mame pevne korene zapustene tu
A Motylik, super pristup
Doteraz som sa so zariadenim nahlas nebavila, len v duchu preberam s chladnickou, co to v nej puka
Ale s kvetmi diskurujeme nahlas...teda ja oni zatial len pekne rastu
(az na jeden, ale on asi vie, preco sa tak rozhodol)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Este ti napisem nieco do mailu k tym zvlastnostiam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
obcas som mala pocit, ze som blazon, ale tiez citim, ze aj nezive veci, co nas obklopuju, maju dusu. nas dom, vsetky veci v nom. vsetko, co sme kupili, ci priniesli alebo vytvorili. a obcas sa u mna objavi neprekonatelny pocit - podakovat im, pohladit ich, ukazat im, ze si ich za to vazim. neviem preco. snad o to v tej chvili ziadaju, lebo sa citia zle a smutne. ale pst! zatial to robim len tajne, aby si manzel nemyslel, ze mi preskocilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tesi ma, ze nie som sama s takymi sklonmiVerim, ze cakat iba sluzbu od predmetov je pomylene. Vztah je stale dvojsmerny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi zaujímavá úvaha, Jahôdka
.
Živo si mi ňou pripomenula, ako sme hľadali dom, ktorý by sme kúpili. Poobzerali sme veľa domov - ale nikde sa nám nepáčilo.
Zmenilo sa to až keď sme našli dom, v ktorom teraz bývame. Vošli sme a obaja s manželom sme intenzívne pocítili: "TU!Toto bude náš nový domov!"
Náš dom a naša záhrada sú za tých vyše osem rokov, čo tu bývame, ako naša súčasť, patria k nám.
.
A opačne - my patríme k tomuto domu a k tejto záhrade