ozón

Joj yaya, velmi ti prajem nech to cim skor preboli. Drz sa moja.

Nepoznám ťa,ale súcítim s tebou.Slzy sa mi tlačia do očí,iba keď to čítam nie ešte keby som to mala zažiť.Ale veď sme silné,všeličo vydržíme,len keby pomohlo.Držím palce nech sa z toho dostaneš.Drž sa.

Yaya

Ahoj yaya, neuveríš ale mám presne také isté problémy s chrbticou,veľmi zlý nález na MR a mala som ísť na ozón ale nie do Žiliny ale do Dunajskej Stredy, ale po 5 mesačnom PN-kovaní, infúziách a liekoch som sa tomu vyhla, teda lepšie povedané bola som tak, prvý krát na konzultáciu a druhý krát som už mala ísť na zákrok, ale p. primár mi povedal, že keďže som a z toho dostala po tých všetkých infúziách, injekciách a liekoch, tak zákrok by nolo zbytočné vykonať, takže aj keď som sa veľmi bála, bolo to viac menej " zbytočné ".... al ako som si tak prečítala tvoj blog, som aj rada že som to nezažila, mne totižto povedali, že zatiaľ takýto zákrok prežil každý.... to boli slová p. primára.... Ako dlho máš už tieto problémy? Ja už dva roky... Držím palce....

ahoj yaya.Jedna moja známa tiež chodi na ozon do žiliny a vraj jej to pomáha, jej trpne hlava.často musi ležať,bola už aj tak,že ležala 3 mesiace,kým sa jej ako tak ulavilo.má malé deti a rodičov,o ktorých sa ona stará.držím ti palce,nech ti to pomôže.

panebože yaya ! máš teda naložené ! držím palce a posielam energiu

Ahoj yaya, čítam, že máš problémy z chrbticou.
Ináč moja dcéra mala tiež problémy z chrbátikom až ju v Žiline dali konečne do poriadku. My sme bývali 17 r. vo ZV a tam mi ju lekári odbabrali. Píšem ti to hlavne preto, ak by si už zvažovala operáciu, aby si sa poprípade šla porozprávať z jedným primárom, keď už budeš zase v Žiline na ozónterapii.
Je to síce detský ortopéd, ale za pokus o konzultáciu to stojí, hlavne preto, lebo oni tam majú unikátnu navigačnú sondu, ktorá sleduje operáciu, kde sa nachádza miecha a nervové zakončenia, aby sa predišlo ich poškodeniu. viem, že počas nášho pobytu v ZA tam bola tiež operovaná dospelá žena.
Mojej dcére ten primár veľmi pomohol, to sa ani nedá opísať aká je šťastná, že je konečne narovnaná. Aj ja som nesmierne šťastná a veľmi povďačná tomu primárovi.

tu je o ňom písané a je tam aj kontakt, ak by si chcela

http://www.plus1den.sk/showdoc.do?docid=127506&showRate=true

http://www.nspza.sk/index.php?content=show_page_odd&id_odd=20

Držím ti veľmi palce, aby si aj ty bola šťastná a bez bolesti. Drž sa

.....babulienky dakujem,ze ste sem napisali,vase info som potrebovala aj ja.

Ahoj yaya,tak nie som sama, sme dve, ako som ti už písala ja mám tie problémy tiež dva roky, teda vtedy sa to celé začalo, bolo leto, prázdniny, dovolenky, človek sa trošku teší že vypne, hlavne z roboty a zrazu, bolo to v auguste a na mňa to prišlo ako blesk z jasného neba, z ničoho nič, začalo to bolesťami v pravej nohe, v lýtku, ale zatiaľ žiadne tŕpnutie.... riešila som to ibalginom, však to prejde, myslela som.... ale zle som myslela, nakoniec som musela ísť k tomu neurológovi, dal mi lieky, lenže... mne už čas dovolenky skončil a tak som nastúpila do práce a lieky brala poctivo, ale bolesti neustupovali, samozrejme neležala som, čo mi neskôr môj lekár povedal, že som mala ležať, žiadne sedenie / čo čert nechce ja mám akurát sedavé zamestnanie - z 8 hodín sedím 5 hodín určite.. / a tak som sa dostala do štádia, že už som v tej robote jednoducho nevedela existovať, ba čo horšie nevedela som ani sedieť, a už ani stáť a chodiť, také bolesti v nohe som mala, lieky samozrejme zabrali len na pár hodín a utrpenie sa začalo znovu, v noci som nespávala, myslela som že budem steny doma škrábať od bolesti..., manžel sa už nemohol na to dívať a skončila som v nemocnici na infúziách, ležala som tam poctivo vyše dvoch týždňov, dostala som sa totiž do štádia, že som prestala chodiť.... hrôza a to som mala vtedy doma 3-ročné dieťa, manžela, rodinu, ktorý ma potrebovali, dokonca sa mi ženil brat, pred nami svadba, z nemocnice ma pustili 5 dní pred svadbou a to mi doktorka v nemocnici povedala, že ešte na tej svadbe budem aj tancovať, nechcela som jej veriť, veď som ledva dokráčala " po vlastných domov z nemocnice ", ale tešila som sa že stojím vôbec na vlastných nohách, keďže som 3 týždne nevedala že nohy mám ( týždeň som už ležala doma a vyše dva v nemocnici ) kto nezažil nevie o čom hovorím, ale ty vieš určite... Ale na tej svadbe som bola, i keď v momente keď ma pustili z nemocnice som si myslela, že ja na tú svadbu hádam ani nepôjdem, a dokonca som aj tancovala, trochu a to bol pre mňa po tom všetkom čo som si prežila neopísateľný pocit... potom nasledovali rehabilitácie, a všetko čo k tomu patrí, lieky a do roboty som sa dostala po 4 mesiacoch, až do decembra 2008 som bola OK, dokonca sme boli s manželom a synom v Tatrách v lete a s manželom aj v Grécku na dovolenke, čo mi len prospelo, to teplo, voda a to všetko... cítila som sa fajn a myslela že už sa mi to hádam nevráti, verila som tomu, ale čo čert nechcel, v decembri to začalo znova, i keď bolesti boli miernejšie, hneď ako som ich začala cítiť som šla k lekárovi, nečakala som už na nič, nespoliehala som sa na žiadne ibalginy, lebo som sa bála aby sa to utrpenie nezopakovalo, lekár mi hneď nasadfil infúzie, takže ako tak som sa na vianoce dala do poriadku, aspoň toľko, že som vedela a vnímala tú atmosféru vianoc, a vydržala sedieť s rodinou pri štedrovečernom stole, bola sme u rodičov, keďže som nepiekla, nevarila, len oddychovala... manžel a syn sa ma naobskakovali dosť, celé vianočné nákupy - darčeky a všetko ostatné bolo na manželovi... nebola som v obchode celý mesiac, proste boli to sviatky také aké boli, ale s pocitom, že stojím na nohách, že viem ísť po vlastných na WC a čo to sa doma poprechádzať..... postupom času sa to zlepšovalo až do minulého mesiaca som fungovala len na liekoch, tiež už teraz 2 týždne neberiem, chodila som rehabilitovať a po veľkej noci už nastupujem do práce, a stále dúfam, že sa to už znova nezopakuje, dúfam a dúfam, ale ako aj ty píšeš, som rada že vôbec som a že vôbec stojím na vlastných... a čo sa týka tej operácie, mňa už chceli operovať v lete pred dvoma rokmi keď sa to začalo, dokonca ti poviem že som z NZ, kde tieto operácie robia ako na bežiacom páse a doba čakania je neúnosná, mala som aj termín na november 2007, ale po konzultácii s primárom som ho odvolala, lebo ako vravíš " operácia je to posledné riešenie, keď mám problémy s močením a stolicou " a to ja vôbec nemám, mám problémy s platničkami dvomi, jednu mám roztrieštenú, a ešte ti napíšem, také isté problémy, ten istý nález má moja mamina, ktorá je po operácii 9 rokov, a nemá sa po nej o nič lepšie, len veľmi, veľmi málinko sa jej to zlepšilo, jednoducho je to choroba, s ktorou musíme počítať na celý život a ako mi mamina vraví: " musíš sa s tým naučiť žiť "..... takže držím ti palce tak ako aj sebe a dúfam, že to vyjde .... teš sa zo života, ja som si už povedala, že sa musím tešiť zo všetkého čo život prinesie, teším sa z manžela, synčeka a z pekných dní a povedala som si že tento rok tak ako i vlani si doprajeme aj peknú slnečnú dovolenku v Tunisku, na ktorú sa už veľmi teším.... jedno je však isté, musíme si dávať na seba pozor, mimochodom mám len o rok menej ako ty, mladý vek a veľké zdravtné problémy..... Hlavu hore yaya, keď budeš mať chuť a nejaké otázky, napíš mi.... keď budeš chcieť pošlem aj mail.... ahoj

písala som už, som priamo z Nových Zámkov, a s tou operáciou je to pravda, hovorím mamina je 9 rokov po operácii, a bolesti má stále, len veľmi, veľmi málo sa jej polepšilo, takže ono je to ako beh na dlhú trať, celá táto choroba a ten môj mail je: ehercegova@gmail.com...