moje deti:)

Chcela by som sa s vami podelit o moj krasny zazitok , ktory mi pohladil dusu. pred tromi rokmi som pracovala v skolke, teraz pracujem v skolskej druzine.praca je to pre mna narocna, pretoze na rozdiel do skolky, kde som pracu milovala, som si v terajsej praci zvykla. kazdy den musim najprv presvedcit samu seba, ze to ma vyznam ,ta moja praca v druzine. teraz od noveho skolskeho roku mi dali ucit Hudobnu vychovu prvacikov a predstavte si , v prvej triede sedeli deti, ktore chodili ku mne do skolky ked mali dva roky. oducila som hudobnu, ktoru sme si s detmi uzili:).a na konci hodiny mi tie moje skolkarske deti , ktore som nevidela 3 roky vravia:pani ucitelka ,pamatas sa, hladkala si ma po licku ked som nemohol v skolke zaspat.pani ucitelka, pamatas sa ,ked som si sa so mnou hrala a ja som ti zapletala vlasky, pani ucitelka pamatas, ked sme spolu skladali lodku z papiera..... Predstavte si tieto deturence si to vsetko pamataju, kazdy moj dotyk,kazde moje slovo, kazdu pesnicku, ktoru sme spievalli v skolke.a ja som si myslela, ze davno na mna zabudlli. teraz viem, ze ta moja praca mala zmysel. dotkla som sa im srdca, a oni si ten  dotyk zapamatali. aj ja ich nosim v srdci:)