Krok za krokom

Možno ste tu zachytili môj príspevok o  hlbokom povzdychu nad mojimi fotkami z dovolenky.  Hľadela z nich na mňa "stará" a unavená žena....

Nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom, ale niečo s tým spraviť ...

A tak som začala pomaličky obúdzať svoje telo aj dušu. Za prvý krok je vlastne zodpovedný môj drahý. Ponuka na delenú stravu sa neodmieta.  Vo dvojici sa to lepšie ťahá, deti sú cez týždeň v škole a stačí variť len jeden chod. Mne delená vyhovuje, párkrát som si ňou prešla, len ma často odrádzalo, že som musela variť viacero chodov.  Plusy klasickej delenej vidím v tom, že jem všetko, v podstate okrem cukru a alkoholu je povolené všetko, len sa to nekombinuje a hlavne jem kvantum zeleniny.  A čo je podstatné, počas delenej stravy nemám nekontrolovateľné chute na sladké. Nerada na sebe pácham násilie. Plánujem si delenú stravu užívať čo najdlhšie, a tak si doprajem  občas aj 80 percentnú čokoládu, pár kociek, pohár s tvarohom a mascarpone, ovsenú kašu s kakaom a trochu kokosového cukru, voľajaký zdravší koláč bez cukru. Len pri tých koláčoch úplne bez cukru (s kus medom) a vrámci delenej stravy sa musím ešte dosť zdokonaliť .

Delená strava je aj o množstve zeleniny, niekedy aj ovocia, kvante bielkovín ..., občas zemiaky, cestoviny, ryžu. Chlieb nejem, som bezlepková ta nemám za čím plakať. S pribúdajúcm vekom sa metabolizmus spomaľuje, tak aj úbytok na váhe tak vyzerá. Ale myslím, že 4kg za mesiac sú úplne ideálne. Stále sa mám rada, aj svoje bruško mám rada, a cítim sa mladšie, aspoň pri pohľade do zrkadla.  Pri mojej postave takýto úbytok nik nepostrehne, ale ja sa mu teším. Ešte by som sa mala zdokonaliť v príprave zeleniny, ide zima, tak tepelnej, plus sa naučiť variť s pohankou, quinoou ...

Okrem toho som pridala do svojho život jogu a nie hocijakú. Asi podľa môjho pocitu z leta som si vybrala jogu pre dámy zrelšie či skúsenejšie, čiže nad 50 rokov. A vybrala som si veľmi dobre. Som neohybná, nepočúvajú ma poniektoré klby .... začíname od nuly, dýchaním, dávame si do poriadku chrbticu, aj 3/4 hodiny pri tom preležíme.Ideálne pre mňa. Konečne mám priestor zastaviť sa a zhlboka dýchať. Konečne sa na cvičenie teším, nemám problém sa kvôli nemu trepať autom späť do mesta.  Cvičíme ja a 5 zlatých dôchodkýň a "trénera" máme staršieho pána.. Teraz je to pre mňa to pravé a správne. A dokonca cvičíme aj jógu pre oči, šité pre mňa.  Ešte sa skúsim aspoň raz do týždňa vrátiť k chôdzi.

Ta tak, bude ako nebolo, už len lepšie a lepšie.  Ostali sme doma s desaťročným "jedináčikom" nemôžem sa tak skoro opustiť, na stužkovú pôjdem keď budem mať 56 rokov, to nie sranda. Stále je však pre mňa prvoradý cieľ, mať energiu na každodennú realitu, svoju postavu až tak neriešim, aj keď potrebujem odľahčiť bedrové klby a ubrať z brušného tuku. Mám sa rada, tak mi treba. Snažím sa neupínať sa na cieľ, ale vychutnávať si cestu. Jasné bez prekážok, by to nebolo ono.

Dievčatá, prajem vám krásne aj keď trochu studené dni. U nás dnes poletoval sneh, len malý kúsok od Košíc.