Často si spätne premietam čriepky môjho života. Niektoré sú vtipné, iné dojímavé, ďalšie vyslovene humorné, ale aj smutné...Ale nie o tom som chcela. Uvažujem nad tým, že som doteraz na svojej,skoro štyridsať ročnej, púti, nemala vedľa seba kamarátku. Myslím tým, naj kamarátku. Takú, s ktorou sa podelíte aj o tie svoje najtajnejšie tajomstvá, s ktorou preberáte všetky svoje radosti, ale aj starosti. Osobu, o ktorej viete, že sa na ňu môžete spoľahnúť, že jej môžete zavolať aj o polnoci a vyplakať sa na jej pleci. A rozmýšľam...prečo? Čo "neponúkam" okoliu, že som takú spriaznenú dušu neprivolala do svojho života? Alebo, čím "onú" spriaznenú dušu plaším od seba?
Poznám sa (veď so sebou už nejaký ten rôčik žijem 
), viem, že mám veľa chýb, ale viem aj o svojich dobrých stránkach, len neviem, čo s tým. Ako mám zúročiť toto svoje poznanie? Ako vykoreniť zo svojho podvedomia: človek nemôže sklamať len sám seba.
Tak veľmi by som chcela nájsť svoju bútľavú vŕbu...
Dievčatá, tento príspevok som sa sem chystala napísať už veľmi dlho. Dnes je správna konštelácia hviezd, aspoň som mala ten pocit...ale ako som začala písať...uvedomila som si, že neviem podať svoje pocity tak pekne a "dobrečítavo" ako mnohé z vás. Prepáčte mi, ale mazať to už nejdem.
Prajem Vám krásny piatkový večer, nádherný víkend a ešte niečo: mám vás rada 
mozno mas privelke ocakavania na najkamosku. mozno iba trosku menej veris ludom a ak to ma byt niekto, kto bude poznat tvoje tajomstva, musis si nim byt ista. a tam to mozno viazne.
mne moje skoro najkamosky stopercentne nezdovoveruju vsetky tajomstva, ani ja im. obcas nieco, co je sice uz na hrane, keby to vyplavalo na povrch, ale stale sa to da ustat.
a na druhej strane - co mi zveria, o tom mlcim. nemam potrebu to niekomu povedat. (najlepsie na tom je, ze to obcas aj zabudnem a spomeniem si, az ked mi to pripomenu :)))
snad mozno az na nejaky ten trestny cin. tam by som asi uz zavahala, ci mlcat.
ale co sa citovych problemov tyka, aj nemanzelskeho potomka by som prehliadala akoby som o tom nemala ani potuchy. do ich citoveho zivota ma len tolko, ze dam radu, ak sa pyta. zvysok si aj tak musia odzit same. a ja tiez.
Magic, mala som niekedy dávno známu (teda, nie mala...aj mám
). A vždy som sa čudovala, že jej ľudia zveria svoje tajomstvá. Ona totiž odišla od jedných dverí a v "druhých" to preberala. A naopak. A ja som si vždy hovorila, že ak to robí im, tak to urobí aj mne. Že aj tie moje tajomstvá roznesie po okolí. A bola som ako partizán 
, nezdôverila som sa jej s ničím.
Som náročná, to áno. Ale beriem to tak, že ak niečo poviem len niekomu, tak chcem, aby to u toho niekoho ostalo. A ak budem chcieť, aby sa to dostalo ďalej, tak to poviem aj druhým. V tomto som naozaj veľmi, veľmi náročná. A aj ja to tak robím.
A prišla som na to, že som "jazykový" typ. Teda lepšie sa mi vyjadruje hovorenou rečou ako písanou. Už viem, po kom je môj syn dys...
Zdanlivo od veci, ale neviem tu cez sklo opísať a napísať, čo a ako cítim
Ahoj Fanny1000,
a čo tvoja /či moja
/ sestra? Nezblížili ste sa?
Maka, či veríš, či nie...ja ani neviem ako a je december a my sme na tej káve stále neboli. Hneď po Kubíne bola sestra na služobke mimo, potom som zase ja mala školenia... stretli sme sa, to áno, ale neboli "vhodné podmienky?"
fany moja
Moja pekná
Fany
Musím ešte dopísať...v tom mojom bilancovaní som si uvedomila, že pár šancí na dobré, ba super kamarátstvo som zahodila...
mozno je to spravnym obdobim so spravnymi ludmi. ja som mala take obdobie, ze keby som potrebovala zakopat mrtvolu, tak kamosi pozhanaju, naplanuju a este spravia party, nech mame alibi
. bola to vzacna zhoda 4 ludi, zazitky ktore svojim detom a vlastne ani kamaratom, partnerom mimo tohto spolocenstva urcite rozpravat nebudem. stretavame sa, k tymto temam sa uz nevraciame, vacsinou na stretkach, chatach nie sme uz len my ale i polovicky, ci moje dietko, nezainteresovani kamosi a sme spolu tak malo, ze sa dostavame len k tomu, co je nove na opacnych koncoch sveta. predtym a aj potom som zila spolocensky asi v 3-4 partiach, teraz tak zlahka medzi nanicmamkami. hoci by som uvitala spriaznenu dusu, tak sa to neda "len tak" naplanovat ani navrhnut. blizkou dusou mi bol a je exo, no sice sme kamosi, temam vztahy a intimnosti sa momentalne absolutne vyhybame, hoci sa na neho da spolahnut, mrtvolu by som s nim zakopavat nesla (pozna vsak mojich naj-kamosov a vie, ze jeho by mal kto zakopat 
)
Ariesa, pekne si to
- si mala vidieť, aké oči som vyvalila 
Ja voľajaká non stop zmátaná som si u teba prečítala, že "blízkou dušou mi bol aj axeco "
hriesne chute na kontroverziu
Nuž, ja si myslím že nič také super ani nie je možné, alebo len dočasu. Som rak a ten ma rád svoje tajomstva a tiež zo skúsenosti viem, že človek sa zdôverí s niečím napríklad v kúpeľoch, tam je to priateľstvo, ale je oramcované / viem že sú aj výnimky/ no ja som zrejme nehľadala také priateľstvo naveky. Zistila som že z ničoho nič vám niekto povie otrasné priznanie a vy ho ani nepoznate, lenže jemu sa uľavilo a vy to neriešite, nerozoberate to s ním dalej, jednoducho je to vypovedané a koniec.
Myslím, že ja patrím k tým, ktorí ani s najlepšími priateľkami nebudú rozoberať svoj milostný život a tiež nevyklebetia všetko čo sa im do uši dostane.
Mám priateľky a vždy som mala, ale nikdy som to nebrala tak, že to musí byť stále a neviem čo je naj, Niekedy je človeku smutno, ked nejaké priateľstvo skončí, ale hned sa objaví nové a tak to ma byť. človek sa posúva a môže dať len to čo mu je dané a tak stretne iného a zase ide kúsok s ním.
Najkamáratstvo som pochopila ked som mala 15 a moja akože kamaratka, ktorá mi stále hovorila ako sme super, mi prevzala fešaka a to dosť zlým spôsobom, nahovorila mu veci, krásne ho opila a bol tam s ňou, kde so mnou nezašiel - v posteli.
Bud šťastná a vdačná ľudom aj za krátku chvíľu vašho stretnutia, možno ti dali oveľa viac ako taká o akej píšeš.
Fany 1000, ja som rozmýšľala, či som niekedy mala naj - kámošku, a predstav si mala som... Na strednej som našla hneď v prvom ročníku. To boli časy. aaaaach. nosili sme rovnaké veci, chodili sme spolu do kina, prespávali sme, raz u jednej, raz u druhej rodiny, bolo to super, až tu zrazu, okolnosti a život za komančov... Rodičia ju zbalili jedného letného dňa a išli na dovolenku do bývalej Juhoslávie. Tušila som niečo divné, pretože pohľadnica od nej prišla, popísaná zvláštnymi informáciami, ktoré mi pretlmočil otec, že zostali v Rakúsku a sú v utečeneckom tábore. Bolože to plaču, listy chodili, až zrazu prestali... Kammarátstvo skončilo a ja som sa zapovedala, že si už nikoho ku sebe nepustím. A ani nepustila, mám obrovské množstvo kamarátok, s ktorými sa dokážem porozprávať o všetkom, ale dôverné... Zistila som, že zrejme počas manželstva ani tú naj-kamarátku zrejme nepotrebujem, netvrdím, že MM je mojím naj-kamošom, ale, jednoducho, nemám už potrebu s niekým sa podeliť o veci dôverné... Tebe želám, aby si spriaznenú dušu našla, ak ju potrebuješ a už iba
Ja podobne ako SYLVUSH nemám potrebu riešit veci doverné a súkromné s kamarátkami,nato mám sestry a muža.S kamarátkami sa idem maximálne zabavit ale neriešim s nimi nič súkromné,aby som sa náhodou nesklamala-takto tu záruku mám...
Hmmmm, no ja by som to možno videla ako dve oddelené veci - "naj" kamoška alebo kamoš je človek, s ktorým môžeš ídsť - ako sa zvyklo hovoriť - aj kone kradnúť. Ten ale nemusí byť vždy dobrým poslucháčom alebo dobrým "spovedníkom" (t.j. nielen vypočuje, ale aj za žiadnu cenu nevyzradí).
Na to, aby sa niekomu ľudia dokázali zdôveriť, musí mať isté "fluidum", ale nemusí to byť nevyhnutne niekto, kto je "naj" priateľom (ja si napríklad pamätám, že v časoch, keď som bola niekde na prelome medzi strednou a vysokou školou, tak sa mi pri rôznych podujatiach organizovaných BSP na otcovom pracovisku zdôverovali jeho kolegyne a podriadené s takými vecami ..... a dodnes vlastne neviem prečo).
Fany ,mozno nie si sama,kt.nema naj/kamosku,teda priatelku...dnes je ina doba,niekedy boli ludia k sebe uprimnejsi,boli chudobnejsi,ale veselsi,otvorenejsi,kazdy o kazdom vsetko vedel,ak niekto potreboval pomoc,hned bolo zopar ludi nablizku,ktori hned isli pomahat,nevysmievali sa tak z niekoho,myslim si,ze boli lepsi....teraz je ina doba/kazdy ma velke stresy,ci uz doma,v praci,s detmi atd...kazdy ma dost svojich problemov,preto ludia ani neradi pocuvaju inych,ak sa niekto na nieco stazuje,,,tvarime sa ,ze nic nevidime,nepocujeme a ak nieco sa nam dostane do usi,tak to este zvelicime,vysmejeme,ohovorime,zavrhneme a preto malokto si dokaze pripustit niekoho velmi blizko k telu a teda aj z mojich skusenosti by som povedala,ze sa to nevyplati....uz X/krat som pocula,alebo citala,ako najlepsia kamaratka zradila,podviedla a pod...ved od koho mozes cakat najvecsi podraz? no predsa od coveka,ktory o tebe vsetko vie....takze kamaratky ano,ale odtial-potial...este by som povedala,ze chlapi dokazu byt lepsimi priatelmi,jak zeny...nie vsetky samozrejme...ja som ani nikdy nemala potrebu s niecim sa zdoverovat niekomu,vzdy som si pomohla sama,doteraz som mala ale velmi vela ludi,kt.sa mi so vsetkym zdoverovali a aj zdoveruju ,az mi to velakrat uberalo energiu,pretoze s tymi ludmi vsetko prezivam a to je zle...nikdy som ale tu doveru nezneuzila,nikdy...lenze casto som mala pocit,ze nezijem svoj zivot,ale zivoty tych druhych...este vzdy sa ucim-odosobnit sa od problemov inych ludi,teda pocuvat a neprezivat to s nimi,neviem,ci sa to da vobec....maj sa pekne a prajem ti,aby si si nasla ,to co hladas a aby si bola stastna
napísala si to pravdivo ....
Dievčatá, ďakujem. Ešte niečo napíšem, len teraz nie je správna konštelácia hviezd
Nedá mi nereagovať na tému...Mala som v živote šťastie,že som stretla pár ľudí,s ktorými sme na rovnakej vlnovej dĺžke,dôverujeme si a zdôverujeme sa so svojimi problémami a pomáhame si navzájom.Verím v pevné priateľstvo,moje priateľstvá preverili roky,najstaršie trvá od škôlky a to mám na krku 40-tku,priateľka je krstná mamina mojim deťúrencom...
...určite ťa naj kamoška ešte len čaká...
mám mnoho kamarátov, ale veľmi málo ozajstných priateľov a jednu naj kamošku, za ktorú by som dala aj ruku do ohňa a viem, že aj ona za mňa. Keď som frustrovaná vyžalujem sa, dáme si 2dc vínka
, pospomíname si všetky blbosti čo sme spolu postvárali,a mne je dáko ľahšie na duši.
ja som tiež nikdy nemala takú naj kámošku, vždy som mala také väčšie kamarátky a aj teraz mám kamarátky s ktorými sa stretávam, niektorým poviem niečo viac, niektorým menej, ale takú naj, ktorej by som všetko vešala na nos, takú nemám, ale raz som mala jednu kolegynu, ani sme neboli nejaké veľké kámošky pracovali sme spolu iba 3 mesiace, a neviem prečo ale veľnmi sme si rozumeli, s nou som preberala ozaj všeličo, ale potom som odtiaľ bola nútená odísť, mobily neboli a naše kamarátstvo skončilo
(brokenheart)