Dobrý deň
Mám 16-ročnú dcéru,ktorú už doslova nezvládam.Už ako dieťa bola vzdorovitá,tvrdohlavá ale čo sa deje teraz nechápem.Asi sme urobili chybu s jej bio-otcom už v detstve/jeden zakázal-druhý povolil,len aby nevrešťala na celý dom/.Pred 2 rokmi som sa rozviedla,/dôvody boli viaceré ako aj to že s mužom sme nežili už dlhšiu dobu ako manželia/,mala som dojem ,že dcéra to berie celkom dobre,bola zverená do striedavej starostlivosti čo po 4 mesiacoch bolo na žiadosť dcéry zrušené a bola zverená mne do starostlivosti.Môjho nového partnera berie dobre,viac si s ním rozumie ako so mnou či svojim bio-otcom,takže tam problém nejak nevidím.A teraz k dcére samotnej:je drzá,odvráva,je úplne jedno v akom stave má veci,izbu,neváži si nič/ničí nábytok svojou ľahostajnosťou/,doslova ma začala napádať vulgarizmamy, ak ju poprosím aby urobila poriadok odpapuľuje a sedí dalej za PC,vraj som jej nedala lásku nikdy najavo/čo myslím nieje pravda,konala som vždy tak ako som považovala za dobré/,začala fajčiť a zisťujem ,že aj poza školu.Otvorene mi povedala,že ma zničí a nech skončím na psychiatrii.Stále neviem začo!Na moju otázku nikdy nedostanem konkrétnu odpoved.Hľadám dôvody a spôsoby ako s ňou komunikovať ale vždy ma arogantne odkopne.Už som uvažovala aj o zverení jej bio-otcovi,čo môj rozum a srdce nedovolí a ona tam nechce ísť tiež.Poradíte mi?
Dobrý večer.
To ako sa Vaša dcéra chová, je podľa mňa dôsledok dlhodobejšieho vplyvu, nie iba puberty.
Vaša dcéra prešla veľkými zmenami, ktoré musela ustáť a je pravda, že teraz, keď je v období tzv. druhého vzdoru, že sa potrebuje s Vami trochu popasovať o moc a o pozíciu ženy. Pre matky je obdobie dospievania ich dcér najťažším obdobím z vývinu dieťaťa, pretože správanie dcér v tomto období môže otvárať Vaše zranenia z Vášho detstva, no máte príležitosť si ich uvedomiť, porozumieť im a zmeniť ku nim postoj ako ženaa pritom pochopiť svoju vdorovitú a konfrontačnú dcéru, čo je niekedy veĺmi ťažké.
V období dospievania častokrát dievčatá súperia o pozíciu a moc ženy, súperia s mamami a potrebujú byť nimi akceptované a uznané. Potrebujú zažiť pocit, že aj keď mamu zrania, odpustí im a bude ich brať také aké sú. Prijímajúca a akceptujúca matka dáva tak priestor svojej dcére na vzjadrenie jej názoru, pričom s ňou môže nesúhlasiť a môže jej ukazovať hranice, ktoré dcéra potrebuje tak isto vidieť. No potrebuje si aj zažiť, že ju mama nepretane mať rada, a že jej odpustí, keď urobí prešlap alebo rozhodnutie posvojom. Keď sa dcéra dostatočne popasuje s mamou o pozíciu "kto z koho", upokojí sa a prejde do ďalšej fázy vývoja, ktoré je opäť zblížením s mamou, pretože dcéry potrebujú mať podporu a pochopenie od mám ako od žien. Potom môžu postúpiť o krôčik vyššie vo svojom vývoji a stávajú sa zrelými ženami a prijímajú samé seba v roly ženy.
To, keď nám naše dieťa povie nepríjemnú vec, urazí nás alebo zraní, nehovorí o jeho neúcte ku nám, ale naopak o dôvere a blízkosti vzťahu k rodičom.
Lebo ak si rodičom nedovolí povedať, čo si o nich myslí má z nich strach. Dôležitá je vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi otvorenosť a úprimnosť s tým, že ma rodičia neodsúdia a budú ma mať radi takých akí sme.
Želám Vám veľa trpezlivosti a pochopenia pre Vašu dospievajúcu dcéru.
Nech sa hnevá akokoľvek, potrebuje Vás.
S pozdravom,
Denisa Maderová
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte