reklama

Puberta??

Pridal/a monča dňa 21. 03. 2013 - 10:04

reklama

Otázka používateľa
monča

Dobrý deň
Mám 16-ročnú dcéru,ktorú už doslova nezvládam.Už ako dieťa bola vzdorovitá,tvrdohlavá ale čo sa deje teraz nechápem.Asi sme urobili chybu s jej bio-otcom už v detstve/jeden zakázal-druhý povolil,len aby nevrešťala na celý dom/.Pred 2 rokmi som sa rozviedla,/dôvody boli viaceré ako aj to že s mužom sme nežili už dlhšiu dobu ako manželia/,mala som dojem ,že dcéra to berie celkom dobre,bola zverená do striedavej starostlivosti čo po 4 mesiacoch bolo na žiadosť dcéry zrušené a bola zverená mne do starostlivosti.Môjho nového partnera berie dobre,viac si s ním rozumie ako so mnou či svojim bio-otcom,takže tam problém nejak nevidím.A teraz k dcére samotnej:je drzá,odvráva,je úplne jedno v akom stave má veci,izbu,neváži si nič/ničí nábytok svojou ľahostajnosťou/,doslova ma začala napádať vulgarizmamy, ak ju poprosím aby urobila poriadok odpapuľuje a sedí dalej za PC,vraj som jej nedala lásku nikdy najavo/čo myslím nieje pravda,konala som vždy tak ako som považovala za dobré/,začala fajčiť a zisťujem ,že aj poza školu.Otvorene mi povedala,že ma zničí a nech skončím na psychiatrii.Stále neviem začo!Na moju otázku nikdy nedostanem konkrétnu odpoved.Hľadám dôvody a spôsoby ako s ňou komunikovať ale vždy ma arogantne odkopne.Už som uvažovala aj o zverení jej bio-otcovi,čo môj rozum a srdce nedovolí a ona tam nechce ísť tiež.Poradíte mi?

Odpovedá
Denisa Maderová-psychologička Sunrise

Dobrý večer.

To ako sa Vaša dcéra chová, je podľa mňa dôsledok dlhodobejšieho vplyvu, nie iba puberty.
Vaša dcéra prešla veľkými zmenami, ktoré musela ustáť a je pravda, že teraz, keď je v období tzv. druhého vzdoru, že sa potrebuje s Vami trochu popasovať o moc a o pozíciu ženy. Pre matky je obdobie dospievania ich dcér najťažším obdobím z vývinu dieťaťa, pretože správanie dcér v tomto období môže otvárať Vaše zranenia z Vášho detstva, no máte príležitosť si ich uvedomiť, porozumieť im a zmeniť ku nim postoj ako ženaa pritom pochopiť svoju vdorovitú a konfrontačnú dcéru, čo je niekedy veĺmi ťažké.
V období dospievania častokrát dievčatá súperia o pozíciu a moc ženy, súperia s mamami a potrebujú byť nimi akceptované a uznané. Potrebujú zažiť pocit, že aj keď mamu zrania, odpustí im a bude ich brať také aké sú. Prijímajúca a akceptujúca matka dáva tak priestor svojej dcére na vzjadrenie jej názoru, pričom s ňou môže nesúhlasiť a môže jej ukazovať hranice, ktoré dcéra potrebuje tak isto vidieť. No potrebuje si aj zažiť, že ju mama nepretane mať rada, a že jej odpustí, keď urobí prešlap alebo rozhodnutie posvojom. Keď sa dcéra dostatočne popasuje s mamou o pozíciu "kto z koho", upokojí sa a prejde do ďalšej fázy vývoja, ktoré je opäť zblížením s mamou, pretože dcéry potrebujú mať podporu a pochopenie od mám ako od žien. Potom môžu postúpiť o krôčik vyššie vo svojom vývoji a stávajú sa zrelými ženami a prijímajú samé seba v roly ženy.

To, keď nám naše dieťa povie nepríjemnú vec, urazí nás alebo zraní, nehovorí o jeho neúcte ku nám, ale naopak o dôvere a blízkosti vzťahu k rodičom.
Lebo ak si rodičom nedovolí povedať, čo si o nich myslí má z nich strach. Dôležitá je vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi otvorenosť a úprimnosť s tým, že ma rodičia neodsúdia a budú ma mať radi takých akí sme.

Želám Vám veľa trpezlivosti a pochopenia pre Vašu dospievajúcu dcéru.
Nech sa hnevá akokoľvek, potrebuje Vás.

S pozdravom,
Denisa Maderová


reklama


reklama

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama