dobrý deň, ja som vám už písala...sme s priateľom dva a pol roka, bývame spolu...vždy sme sa hádali kvôli maličkostiam, asi ako v každom vzťahu...pred dvomi týždňami sme sa pohádali tak, že veľmi vybuchol, ja som odišla z bytu a prišla som na druhý deň s tým že ma tá hádka veľmi mrzí...povedal, mi len toľko, že som to veľmi pokašlala a že budeme už len kamaráti...bývame stále spolu...tvrdí mi že ma už neľúbi ale má ma veľmi rád, neviem ale asi sa to nedá tak rýchlo odľúbiť on tvrdí že hej...prežili sme veľa, aj hádok aj pekného, ako mám bojovať o to aby ma mal niekedy ešte tak rád ako predtým, aby sa cez to dokázal preniesť, dnes mi povedal, že vrátiť sa to nedá ale napraviť hej...starám sa onho, každý deň chodím na omšu modlím sa nech je to lepšie a lepšie, nečakám, že sa to zmení z dňa na deň, ale chcem sa dočkať znovu toho pekného...myslíte že sa to podarí, že to má zmysel, čo mám robiť ako bojovať ďalej, ako mu dokázať, že mi na ňom fakt záleží a chcem sa zmeniť...mám veľmi veľké depresie, stále plačem, pretože neviem či budeme ešte niekedy partneri ale nie....občas mám z toho dobrý pocit, taký že je nádej ale niekedy mám dosť blbý, keď začne o iných rozprávať, ale myslím si že len chce zistiť či sa tá moja žiarlivosť mení...ja len pevne dúfam, že sa s tým dá niečo robiť...prosím poradte mi niečo...je to chlap, ktorý stojí za to, ale ja neviem ako sa viac snažiť, všetko robím čo chce, všetko je tip top, len nejako citovo je to už len z mojej strany, že ho strašne milujem.....po rozprávaní po dva a pol týždni som sa dozvedela, že prečo by mi mal dať šancu hneď , že čaká kým sa to ešte zlepší, lebo nechce aby to bolo ako predtým-hádky kvôli hlúpostiam...ja si ale myslím, že úplne bez nich to v žiadnom vzťahu nejde...ja by som ale vlastne chcela vedieť či mám nádej na to, že po čase ma začne znovu ľúbiť, pretože bývame spolu, spíme vedľa seba ale ten pocit lásky mi veľmi chýba...poradte mi prosím niečoo, ako vydržať a ako sa vlastne presvedčiť, či tento "boj" má zmysel...raz mám pocit, že je všetko super inokedy ako keby ma chce provokovať..ja sa už v ničom nevyznám, potrebujem vniesť do tohto celého trochu svetla...povedali ste mi, že mám písať, len neviem kde, či zakaždým novú tému...poradte mi prosím, lebo som fakt zúfalá....a neviem pochopiť ako sa dokázal odľúbiť za jeden deň...cíti on ku mne vôbec ešte niečo???
Dobrý deň.
Stretávam sa poslednú dobu dosť často s problémami, aké máte vy.
Aj tie ženy s ktorými sa stretávam o svojho partnera stále bojujú, no odpoveď, či to bude také ako predtým Vám neviem povedať. Naozaj to vidím ako príležitosť pre Vás, naučiť sa patrnera brať takého aký je, možno momentálne nepotrebuje toľko lásky ako predtým alebo neviem čo sa stalo, čo tej hádke predchádzalo.
Možno má iba dosť Vašich emočných výstupov, konfliktov...Občas si my ženy vynucujeme pozornosť partnera tak, že keď sa nám niečo nepáči alebo to neurobí tak ako to chceme my, vyrobíme z toho konflikt aj preto, že sme zúfalé. Možno by ste sa naozaj mala zamyslieť nad tým prečo vybuchujete, čo je za tým.
Vnímam to tak, že Vás partner chce mať trochu od tela, aby sa hádky nezopakovali, má toho už dosť. Ak sa Vám to podarí, viac v sebe regulovať svoj hnev alebo niekedy aj bezmocnosť, nebudete potrebovať mu niečo vytknúť, čo možno on nepovažuje za dôležité.
Pripadá mi to trochu ako skúška Vášho vzťahu a Vašich pováh, či sa dokážu zhodnúť na niečom, aby ste mohli spolu byť dlhodobo.
Takéto konflikty a hádky sú po dlhšom období vo vzťahu bežné a častokrát prídu preto, aby sa partneri naučili sa navzájom rešpektovať vo svojich odlišnostiach.
Možné je však aj to, že vy príliš "nehysterčíte" ako tvrdí on, a že máte aj pravdu. No toto je potom skôr o Vašom partnerovi, kedy on potrebuje mať nad Vami moc a vydobíja si ju takýmto spôsobom dosť sebecky. A ešte Vás k tomu aj obviňuje z toho, že za to môžete vy. V tomto prípade je to trochu psychoteror, ktorý na Vás robí, aby Vás prinútil robiť to, čo chce on, kedy aj vedome zneužíva to, že ste na ňom citovo závislá. Neviem, ktorá z možností je Váš prípad. Možno je to takto a možno inak. V kažom prípade skúste ešte vytrvať, nič sa nedeje kým s Vami býva. Povedzte mu, že Vášmu vzťahu a jemu dáte čas, a že sa pokúsite veci robiť tak, aby ste sa vyhli tomu, čo Vám vytýka. Robte veci tak ako chce on, no buďte pritom silná a verte si!
Ak mu za to stijíte, musí vedieť, že si vážite samú seba natoľko, že síce urobíte to, čo chce on, no nie za každú cenu a nebudete ho o nič prosiť...
Prezentujet to tak, že mu dávate čas, buďte ku nemu milá, nehádajte sa. Buďte ústupčivá, schopná sa dohodnúť a prispôsobiť. A buďte trochu ženou. Prítulnou a nežnou, no aj trochu prefíkanou. Využite všetky svoje ženské zbrane, no nie nasilu, ale s citom, keď to bude vhodné. Trochu sa o neho starajte, buďte milá a prítulná.
Jediný recept ako na tvrdohlavého a nahnevaného muža je byť milá, neodporovať mu, dať mu za pravdu, oceniť ho a pochváliť, bu´dte dobrá a pritom trochu nad vecou. Verte si! On keby chcel, tak odíde.
Zatiaľ ho máte a pre niečo s Vami ostáva. Ak začnete strácať vieru v seba a prepadnete zúfalstvu, môžete ho stratiť.
Všetko dobré!
S pozdravom,
Denisa Maderová
psychologička
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
