Deň sa chýli ku koncu, rovnako ako mnohé pred ním. Ten dnešný bol smutno sviatočný. Na chvíľu som spomallila svoj pacovný expres, aby som oslávila mamkine narodeniny. V sobotu sme sa s mojou setrou Majou smiali o dušu pri mamkinom hrobe. Niet nad smiech zo zúfalstva. Verím, však, že sa naša mamka smiala spolu s nami na sprostostiach, koré sme trepali. Akosi prvé, čo ma napadlo,keď som na tomto smutnom mieste na chvíľu osamela, bol mix z reklamy "Mamy, my už budeme dobré" Možno poznáte verziu "Oci, kúpiš nám psíka ..." Zvláštne prečo ma práve toto napadlo ako prvé. Asi by som to preložila - spokojnejšie samé so sebou aby sme sa mohli tešiť so života a mamka s nami.
Dnes, keď som si pozerala mamkine fotky, opäť ma kopla "múza". Práve preto sa delím s vami o svoje zmätené dojmy. Dievčatá objímte svoje mamy, povedzte im ako ich ľúbite, skôr než budete môcť posielať svoje vyznania len pomocu anjelskej pošty.
Mamka,ľúbim Ťa. 
S úsmevom na tvári so slzami v očiach
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Dnes len takto
. Ale zajtra si svoju zlatú mamičku vyobjímam aj vybozkávam. 
Kamilka
niet co dodat...
bigmama
Aj za tie moje slzy,ktorú mi tečú po líci Ti Kamilka, ďakujem... ani si nevieš predstaviť ako by som ešte raz ,len na malilinkú chvíľočku chcela objať svoju mamku... nedávno som mala taký sen..mamka ma objala.. privinula ,pohladila.Na druhý deň´by oslávila svoje narodeniny...
Nadpisom si presne popísala to čo cítim.
Ďakujem, idem tej mojej zavolať.
"v 4 rokoch: mama vie všetko!
8 rokov: mama vie veľa!
12 rokov: mama nevie všetko!
14 rokov: mama nevie nič!
16 rokov: mama je nula!
18 rokov: je z inej doby!
25 rokov: mama to možno vie!
35 rokov: než sa rozhodneme, opytame sa mamy!
45 rokov: pytam sa sama seba, čo by si o tom mama myslela! ...
55 rokov: ako...rada by som sa...opytal mamy na toto! ..."
to je mile...
a kolko pravdy je v tom...
Eva
veru a škoda že nám to dochádza neskôr
To je peknéé
Katarina
Skúsim aj ja tej mojej zavolať
Eva
v lete to bude už 15 rokov čo umrela moja mamina a chytá ma zlosť keď vidím ako si niektorí spomenú na svoje maminy len keď niečo od nich potrebujú...
Dievčatá obímajte kým môžete...
my čo nemôžeme aspoň spomíname
Diky za kazde nove rano...
Kdesi som čítala peknú myšlienku, že človek je dovtedy dieťaťom, pokým má komu povedať "mama".
Dievčatá, moja mama mala teraz 21. februára 70 rokov.
Mali sme robiť oslavu, 
ale dosť ochorela na chrípku, ledva rozprávala. Býva pri TN a ja v BB. Nechcem sa chváliť, ale zobrala som si dovolenku, sadla do auta (ešte doma som navarila plný hrniec kuracieho vývaru, urobila slušný nákup) vzala staršiu dcéru a išli sme. Vskutku sa mama veľmi potešila, ešte nikdy som ju nevidela tak náhlivo jesť kuraciu polievku. Urobili sme si ešte k obedu varené zemiaky a vyprážanú rybu a uhorkový šalát. Potom sme išli ešte v TN nakúpiť, čo jej v domácnosti chýbalo, napiekli sme štrúdľu, navarili čaj. Už dávno som nevidela mamu tak spokojnú ako v tento víkend. Oslavu sme odložili na čas, kedy bude celkom zdravá. Mimochodom, aj sestra a brat ochoreli - tí žijú v TN. Som rada, že som jej mohla byť na blízku, keď to potrebovala a aj som ju mohla objať. 
Myslím, že už sa má lepšie.
Prajem jej skoré vyliečenie.