Už je to v povetrí,
už je to v lístí,
už to vie každý strom ...
aj keď tieto nádherné slová básnika, sa v mojich spomienkach spájajú s lyžiarskym v siedmom ročníku a s jedným milým chalanom z pred dvadsiatich rokov, momentálne si ich pospevujem pri pohľade z okna.
Predčasná zima sa už vyzúrila, dážď utíchol a občas aj nesmelé slniečko spraví na nás malé kukuč, aby sme si mohli na pár krásnych okamihov užiť pestrofarebný kolorit jesene. Mám neskutočne veľký problém riadiť auto, keď všade okolo mňa je pohľad pre bohov. Deň, čo deň jazdím úsekom, ešte donedávna lemovaným osviežujúcou zeleňou, tentokrát už v objatí dúhy vo farbách zeme a ohňa a začínam sa tešiť na zimnú rozprávku.
Devy krásne, poďme spolu dýchať a kochať sa pokladmi, ktoré nám matka príroda nadelila na pár prchavých okamihov, aby nám prežiarila čas dušičkový.
Na záver, niečo od amatérky, ktorú raz kopla múza, alebo žeby miminko v brušku, pri poslednom tehotenstve.
Lístie je poslom nahých správ
klamlivým zlatom pod nohami.
Máme ho všetci bez jesenných zliav,
kým ho zima neprikryje ľadovými snami.
Nadhera
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V nedeľu sme strávili nádherný deň. Po gratulačnom obede, plní šniciel sme sa skotúľali do auta - vonku slniečko, teplúčko ( ak sa pri 12stupňoch dá hovoriť o teple ), vetrík pofukuje a hrá sa s lístim. A mňa napadla spásonostná myšlienka - poďho na Brezovú na hroby. Bola to prekrásna cesta ( Dínom, dánom som počúvala len od Trenčína po Nové Mesto nad Váhom - tam Maťo zaspal) a dokonca ani náš frflavý Aďko - ("Ešte je to ďaleko?") až tak veľa nefrflal. Hľadali sme po pobránených poliach srnky, bažantov a pretekali sa, kto nájde červenší strom. Nad cintorínom sa premával kŕdel holubou, čo ako letka prefrdžal podchvíľou ponad naše hlavy. A na spiatočnej ceste sme ohrdli Manny - prepáč moja 
a ešte raz a toho roku asi aj naposledy boli pozrieť podkylavské koníky. Kopanice sa vykúpali v hrdzi, a len sem tam to kazil žltý javor či stálezelená borovica. A my sýti dojmov sme sa potme vracali domov.
PS: Uvazali kooozu u tr tr tr, u tr tr tr, uvazali kooozu u trna! - tak bolo na spiatočnej ceste plných 20 kilometrov 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teší ma, že môžem pozbierať na dvore orechy, teší ma, že si môžem vybrať zeleninku v záhrade, teší ma, že vypadnem niekam na relax s deckami von, teší ma, že svieti slniečko.. Môžem začať hrabať lístie a s deckami sa vonku vyblázniť, bez toho, že ma bude oziabať na ruky a sopliská mi budú tiecť
Dnes ma všetko teší
Denisa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja milujem jesen....to je taka kraaaaasa!
A duhu sme mali vcera naposledy s Jaruskou ako na objednavku -rovno pred panelakom....za cestou tecie potok a asi tam zacala pit....
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, potesil ma tvoj blog, ja si totiz myslim, ze jesen je najkrajsie rocne obdobie.. tie farby, dym z kominov a tie vone.. vona dreva, jedlych prazenych gastanov a prve farebne pancuchy co trcia spod kratkej sukne
Jednoducho naaaadherneeee...
A minibasnicka? Velmi sa mi paci, mala by si pokracovat a nechat sa "kopat muzou" castejsie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nemozem si pomoct, ale napadol ma po tvojom nadpise iny vers ako mas ty..
už je to v povetrí, už je to v lístí..
becherovka to istí.
pardon ze ti prznim basnicku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...toto robi dama??? Davam Ti cierny puntik!
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V sobotu strašne ráno lialo...pri pohľade z okna som ostala nervózna..Na balkóne nádherne rozkvitnutý kvetináč žltých chryzantém,dva vence,sviečky,všetko pekne pobalené,len to počasie...a tak som si pomyslela,Bože,pomôž troška,ak dnes nestihnem zájsť tatkovi na hrob,budúci týždeň to už nezvládnem kôli povinnostiam v práci a doma /opatrujem ešte jeho chorú manželku /...Som kozorožec a patrím k tým,ktorí si všetko naplánujú dopredu a proste idú....ak to nejde podla plánu,tak je zle...
Okolo obeda sa mraky rozostupili a mesto pomaly zalievalo slniečko...schmatla som nabalené tašky a daváj na autobus...V dedinke,kde sme tatka pochovali ma už čakala švagrinka s troma deťmi Najmladší Tadeáško má len 10 mesiacov a starký ho ani nevidel 
škoda..nestihli sme toho veľa kým žil... škoda...čas sa nedá vrátiť späť a až potom si tak nejako človek uvedomí...no,uvedomí si veľa vecí..
Hrob sme poriadili,vyzdobili,druhému synovcovi som dovolila zapáliť sviečky,má 8 rokov a bol nesmierne šťastný...podskakoval pomedzi hroby a tlieskal,že sa mu to podarilo...starkého veľmi nepoznal,ale ...ale v tej chvíli to bolo jedno..jeho malá sesternička ho samozrejme nasledovala...Cintorín je síce v strede dedinky,ale je skoro pod horou,na kopci na nádhernom mieste s prekrásnym výhľadom... a tak sme si sadli so švagrinkou... Videli sme slnkom zaliate,prekrásne sfarbené stromy,nádhernú prírodu okolo,dýchali sme vzduch vyčistený dažďom...pozorovali sme pobehujúce deti....zopár ľudí,ktorí prišli tiež na cintorín ...a vtedy som mohla mať plánov,kolko som len chcela,nemalo pre mňa nič taký význam ako sedieť tam na tom starom múre a pozorovať to všetko okolo...vnímať všetkými zmyslami...a rozprávať sa s blízkym človekom.......a tiež rozprávať sa v duchu s tým,ktorý dosť nečakane odišiel...
Jeseň má svoje čaro...od tohto roku už smutnejšie,ale čaro...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
teraz mám plačlivú náladu, tak ma to rozslzilo, ale je to milé!