Vianočné upratovanie je v mojom byte tabu

Už mám vlastný byt a vlastné pravidlá. Medzi tie vlastné pravidlá patrí to, že upratujem vtedy, keď treba a chce sa mi. A tak, že vianočné upratovanie nepraktikujem, na rozdiel od jarného, v ktorom sa vyžívam.
Som jarný typ, takže na jar mi to ide, mám energiu a chuť obnovovať, opravovať, pustiť svetlo a vzduch do bytu, vyhádzať staré veci, dať priestor novým.
Mesiac pred Vianocmi je pre mňa stres aj bez toho, aby som si pridávala prácu upratovaním. Ale ako dieťa som mala vianočné upratovanie doma rada. Vianočné upratovanie znamenalo, okrem tých bežných vecí ako utrieť prach na viditeľných miestach a povysávať podlahu aj nasledovné:
- Odtiahnuť nábytok a povysávať prach za ním
- Vypratať skrine, prehrabať sa vo veciach, vytriediť dlho nenosené veci
- Vybrať všetko z vitrín a skriniek v obývačke všetko, pretriediť, utrieť prach, vyleštiť Diavou (milovala som tú vôňu!) Z vitrín sme vybrali všetky vázičky, poháre, cukorničky, kávové súpravy... Všetko umyť, utrieť, vyleštiť, naukladať úhľadne späť. Robila som to rada, ani neviem prečo. Možno preto, že som mala pocit, že v rukách držím vzácnosti, ktoré sa často nepoužívajú.
- V kuchyni sme odtiahli sporák vydrhli zo z každej strany, mama ho zvnútra ošpliechala nejakým tukožrútom a zo starého sporáku bol zrazu nový.
A kadečo iné sme ešte robili a ja som to mala rada, lebo som sa tešila na Vianoce a toto bolo jasné znamenie, že sa ten magický večer blíži.

Aj teraz sa teším na Vianoce, ale z jedného jediného dôvodu. Budem mať dovolenku a strávim ju s rodičmi, sestrou a jej rodinou. Som s nimi málo a Vianoce sú presne ten čas, kedy sme spolu a ja si to užívam