Obcas tak premyslam, hlavne teraz, ked som "stratila" istu osobu, co je vlastne lepsie. Mat kamosku, ktora vam povie pravdu vzdy do oci, aj ked vas dost zaskoci, alebo kamosku, ktora bude jemna, ohladuplna a diplomaticka? (Neznamena hned, ze falosna.)
Mam jednu kamosku. Je to taka pravdovravna uprimna stvora. Ked sa jej nieco nepaci, ked si nieco mysli, ked ma nejaky nazor, proste to povie, nema problem so skruplami a ohladmi. Ak si o vas bude mysliet, ze tym, co prave hovorite, robite zo seba debila, rovno sa vas takym jemnym a pokojnym zacudovanym hlasom spyta: a nemas pocit, ze robis zo seba debila? Ziadne diplomaticke naznaky a narazky nesuhlasu.
Rovnako vas nenecha robit si o nej nejake iluzie. Ak podotknete, ze vam pripada nejaka sebecka, tak vam rovno povie, ze ona vie, ze je. Vyhovuje jej to tak. Nevidi dovod niekomu nejake vyhody prenechavat, ked vaha, ci je to spravne, a ci sa to hodi a ako to budu vidiet ludia. Proste si ich vezme ona. Kto zavaha, nezerie.
Nie vzdy sa to da cez to spokojne preniest. Ved clovek je predsa len zvyknuty na nejake tie ohlady, ze ano.
Pred par rokmi som sa jej stazovala, ako ma ten moj stve. Ze neviem, ci to ma medzi nami zmysel. A tak. Prikyvovala, ze rozumie, vsak podobne myslienky neraz riesila aj ona so svojimi objavmi, a potom mi na rovinu povedala: Ak ho nebudes uz chciet, tak mi povedz. Ale uprimne. Ja by som si ho vzala. Mne sa paci. Podla mna je skvely.
Skoro mi ostali slova v krku trcat. Nehovoriac o tom, ze som potom trochu triezvejsie prehodnotila svoje naroky na neho, ktore popravde samonasierkovanim nadobudli skoro obludne rozmery. Ved to poznate - cierna citliva hodinka a hned mate zo stokrat sa opakujuceho komara riadneho slona.
Niet nad uprimnost. Aspon bolo medzi nami jasno. Do kapusty mi nepolezie, ale ked nim pohrdnem, nemam to brat ako zradu, ze si s nim zacne. Proste uprimnost. Mohli sme byt dalej kamosky.
Vzdy lepsie, ako ked sa s vami niekto priatelsky bavi, a potom sa od manzela dozviete, ze za vasim chrbtom mu robi tajne navrhy.
Ale nedavno sa prestala s nami bavit. Dozvedela som sa, ze preto, lebo podla jej nazoru mame privela penazi. To jej asi tazko vyvratim, lebo ma hlavu tvrdohlavu a ked si ju raz postavi, neostava ine ako cakat, kym si ju neodstavi.
Nuz, uprimnost nadovsetko. Presne viem, na com s nou som a nemam sa dovod hnevat.
Vzdy lepsie, ako ked som sa dozvedela, ze v ociach istych ludi som zlatokopka, lebo som si uchytila bohateho chlapa. Toz, ze si toto nikto nemyslel, ked som si ho brala a bol iba pomocnou silou na oddeleni vo firme, kde si neboli isti, ci si ho tam chcu nechat?
Len popravde, mi ta jej uprimnost bude chybat.
neviem, ci zavistliva. podla mna nadobudla pocit, ze nase svety sa rozisli.
ono, ci chces, ci nie, peniaze menia pohlad na svet. inak s nimi narabas, ked mas malo, inak, ked mas vela. oboje je problem, lebo stale sa riadis tym, ze si ich treba udrzat. ale inak na to nazeras. proste sa nevedomky zacnes pohybovat v inych mantineloch. neznamena, ze zacnes byt snob. stale si kupujes miestne novinky a nie vouge a hrabes sa v sekacoch. len toho tam kupis viac, nez niekto, kto ma mensi plat. proste rozdiely sa dostavia.
nemyslim, ze zavidi. ma tvrdu hlavu. sama musi prist na to, ako najst zase spolocnu rec. ja jej to nevnutim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som sa tiež na vlastnej koži presvedčila, že nič tak nenaštrbí vzťahy ako peniaze, resp. keď sa o nich hovorí.
Pýtala sa ma dcéra, prečo moja kamarátka (tiež na materskej) už ide do roboty a ja zostávam ešte stále s ňou doma (deti boli približne rovnako staré, cca 2 roky). Povedala som jej popravde, že potrebujú korunky. A my nepotrebujeme, pýtala sa dcéra. Nie tak veľmi, lebo náš tatinko zarobí viac ako ich. Tá moja kamarátka sa o tomto našom rozhovore dozvedela a na dosť dlho to poznamenalo naše vzťahy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hm, nuz ja by som ju tiez nepresviedcala, ale minimalne by som jej poslala sms - chybas mi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Magic,
a nechces za kamaratku mna? 
budem sa trenovat v uplnej uprimnosti - resp. vycibrim ten moj nedostatok diplomacie do toho, ze budem este viac uprimna - lebo...to co popisujes sa na mna ciastocne hodi, az na ten koniec. ten bol smutny. ale nie, zartujem.
tema uprimnost + kamaratstvo. mam pocit, ze v tomto uponahlanom svete, kde kazdy si sleduje hlavne svoje zaujmy je to s uprimnym kamaratstvom biedne.
si ma donutila zamysliet sa nad tym, kolko uprimnych kamaratok mam, a vysla som biedne. kym som zila v Bratislave, a pracovala vo velkej IT firme, so super kolektivom, a byvala na private, tak som mala veeela kamaratok. a verila som, ze mnohe z nich, s ktorymi sme si fukali bolacky, a tesili sa z uspechov, su naozajstnymi. odkedy som sa prestahovala do maleho mesta, a prestala byt ta iniciativna, tak mozete 3x hadat kolko mi ich zostalo. nestazujem sa, moj naj priatel je moj manzel, a moja sestricka, k tymto dvom osobam som maximalne uprimna - aj v pripadoch, ze je to pre nich neprijemne, a ocakavam to iste od nich. rovnaky pristup zaujimam aj k mamine a ocovi, co je komplikovanejsie, vzhladom k ich komplikovanym zivotom.
sa mi paci tvoja veta o kariere tvojho manzela. apropo mne niektore kamosky zavideli, ked som zbalila architekta, a teraz ma lutuju, ze ho uz dobry polrok zivim. 
ked budes potrebovat uprimny nazor na nieco, napis mi. prajem krasny den.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic odkiaľ si sa dozvedela že sa prestala s vami baviť preto, že máte veľa peňazí? Od nej? Inak " Až v núdzi spoznáš priateľa" - overené životom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic tiež mám rada úprimnosť. nerobím veci ktoré necítim od srdca, no nepreferujem úprimnosť za každú cenu-asi v tom zmysle, že nie vždy mám potrebu ľuďom oznamovať a hovoriť čo si myslím...
v čase kedy sme mali s ex-manželom ťažké obdobie moja najlepšia priateľka, s ktorou sa priatelíme už dobrých 30 rokov- od detstva sa veľmi tešila pretože si postavili domček a pozývala ma aby som k nim prišla na návštevu, no ja som to stále odmietala- nemohla som, nevedela som s ňou precítiť jej radosť- nezávidela som, bola som rada, že sa im darí, no nevedela by som sa úprimne tešiť spolu s ňou a tak som jej to jedného dňa vysvetlila: nemôžem k vám prísť, nemôžem sa s vami tešiť z vášho nového domčeka, pretože mne sa rúca manželstvo, strácam všetko čo malo pre mňa dovtedy zmysel...pochopila, prijala to, teraz tam v pohode chodím, teším sa spolu s ňou, majú 5 detičiek, stále sú spolu s manželom...Vtedy to pre mňa bolo dôležité, nejatriť svoje rany, nezraňovať samú seba, neubližovať iným ktorí sú šťastní svojou neschopnosťou tešiť sa spolu s nimi naozaj úprimne...naše priateľstvo to vôbec nenarušilo, pokračuje ďalej...a teraz mi niekedy keď ma vidí vie povedať: teda ale ty konečne pôsobíš tak spokojne a šťastne, úplne si sa zmenila...to pochopenie a porozumenie je úžasné...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Povedat co si myslim cloveku blizkemu, ak to ma pomoct nastavit zrkadlo, mozno spamatat sa, povedat to medzi styrmi ocami - to je naozajstna uprimnost.
Povedat cokolvek, co si myslim hocikomu, hocikedy a hocikde na plnu hubu - je netaktnost.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
♥ toto je snád jedniný tvoj komentár, s ktorým musím naozaj súhlasiť len keby si to o tej netaktnosti používala aj na seba 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mozno je to netaktnost, alebo ano, je to aj netaktnost. ale ona je taka. ked jej sef nemal v niecom pravdu, tak mu povedala, ze nema pravdu. ze sice nema prave poruke presne fakty, preco nie, ale nema ju. a ak jej da hodinku, tak mu ich predlozi. sefa skoro porazilo. ale sadla ku kompu, preluskala maily, na zaklade ktorych proste mala povedomie, citila, ze to, co navrhuje sef, bude chyba a predlozila mu ich. riskovala, ze ju vyhodi, ani ho nejake fakty zaujimat nebudu. vlastne to vsetci aj cakali. ale nevyhodil. takze sa ukazalo, ze sef je inym nazorom pristupny, ale nikto sa to neodvazil este niekedy zopakovat. radsej chodili za nou, nech mu to ide povedat ona, ked bolo nieco neprijemne. nie vzdy sla. iba ked sa jej chcelo alebo to nejak nakoniec zasiahlo aj do jej prace.
na druhej strane jej bolo jedno, ci ju vyhodi. beztak v ziadnej robote dlho nevydrzi. dva-tri roky a zacne sa nudit a najde si inu. ma hrozne tvrdu palicu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
v mojich ociach je uprimne egoisticka a navyse zavistliva. Tu by som za kamaratku nepovazovala. Aspon vies, na com si.