Chcem sa s vami podelit s mojou radostou .Dnes som soferovala ....nemam este vodicak a dlho som sa k tomu nutila ,ale teraz som uz pripravena aj telesne aj dusevne 
.Tak ma moj muzik zaucal ,celkom mi to islo a aj do dvora som vosla bez skrabancov a hlavne bez nejakych rad .....muzik nebol v aute iba zatvoril branu a hotovo.Ale ja som mala dobry pocit zo seba ze niesom uplne nanic
, a ze sa mi ten vodicak podri spravit .A to budu jazdy zbalim chlapcov a podho na vylet, ked nebudeme mat doma ocina .......,ale to je este v nedohladne. ako ste zvldali skusky a jazdy vy ??? lebo toho ucenia sa bojim asi najviac , naposledy som sa ucila uz nepametam , ale bolo to davno....prajem pekny vecer
ja som si kedysi dávno veľmi chcela urobiť vodičák ale som veľmi nepozorná a hysterická baba(teda za volantom), by som určite bola...teda, mala som panický strach si urobiť vodičák, šak sa to nedá, dívať sa na autá dopredu, dozadu, vyhadzovať smerovku, sledovať značky a to všetko naraz...!!!! nemožné! no a zhruba po 10 rokov takéhoto rozjímania som sa dostala k životnej situácii, že sme si s manželom zobrali na úver drahé auto....všetko bolo super (hlavne to vyvážanie), pokiaľ som nezistila, že si v nom manžel vyváža frajerku...a vtedy opadli všetky zábrany, podala som si žiadosť, s tým, že som fakt seriozne sadla za volant...samozrejme na druhej hodine jazda....šialená panika u mna....dnes má môj drahý a zlatý vodičák presne pol roka...čo vám poviem, bojím sa ešte, ale jednu vec som sa naučila....po niekoľkých jazdách, ked bol prísediaci môj muž som, ktorý mi ofrflal celú moju jazdu som si raz pekne sadla za volant a v dedinke kde bývam som si prešla všetky ulice, vyskúšala pohýnanie, cúvanie, pohýnanie do kopca, cúvanie do kopca....a dnes jazdím len a len sama....dokonca aj 40km s dcérou som minule prešla...bála som sa (predbiehať ešte nie) ale pocit slobody bol úžasný....pomaly snád získam väčšiu istotu, len keby tých mladučkých šialencov s tými drahými a podľa nich rýchlymi fárami nebolo tak veľa tých sa bojím najviac, pretože, sebe ako- tak verím, ale im nie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto je pre mňa veľmi aktuálna téma.
Môj milý ma núti /vyslovenie nalieha/aby som si pravila vodičák, že mi ho aj zaplatí. Ale ke´d ja sa bojím. A moc. Presne ako píše yaya, mám strach že nezvládnem sledovať premávku aj značky a pritom ešte ovládať auto a neviem čo ešte. A ďalšia vec sú ostatní kolegovia - šoféry, z nich mám najväčší strach. Aj keď už som jazdila trochu a celkom mi to hlavne druhý krát išlo. A mala som zo seba aj celkom dobrý pocit. Lenže to bolo na cvičnom parkovisku pre autoškoly. Síce som raz pri slalome zhodila pneumatiky 
, ale decká vyliezli z auta a všetko naskladali pekne na seba. Tosa mi vtedy lúbilo. Ale na ozajstnú cestu sa bojím. Mne sa stále pletú pedále, neviem zaradovať rýchlosť a pritom kukať na cestu, a ďalšia vec, keď cúvam, nemám ani poňatia kam cúvam - parkujem, lebo pohľad do zrkadla /v aute/ mi nič nehovorí , neviem odhadnúť vzdialenosti, či ešte mám ísť alebo už stop a tak ... A nedočiahnem dobre na pedále, som krpatá 1,60/ 
sa bojím .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mám len jednu radu jazdiť, jazdiť, jazdiť či sama či z manželom s kým koľvek a všade u nas šoferujem len ja (keď sme sli na dovolenku prešla som v pohode 200 km aj do zoo 120 km) manželík bol vedľa mna mala som nerva to je fakt z tej cesty manželik je v pohode . Ale hlavne v radení a sledovani značiek ziskaš rutinu, cuvat viem tak na 80 % a stale sa to učim ( napriklad ked auto davam do garaže), odhad pride časom takže jazdit, jazdit, jazdit a ešte raz hlavne JAZDIT to je moja rada ktorý je vyskúšaná a funguje ked ma niekto v aute štve tak zahlásim čuš lebo ideš peši a oni fakt stíchnu 
treba to zahlásit tak 50 km od domu (ale z toho vynímam môjho manželíka ten vie kedy mi čo treba povedat popripade ho upozorním a v pohode frčíme dalej. držím palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlasim s tym jazdit, jazdit, jazdit....
Oto chce prosto prax.
Pekny den:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja viem, ja s vami súhlasím, ale ja sa bojím jazdiť v premávke. Len tak niekde na prázdnom parkovisku, to je sranda, tam nejde o nič. Ale v premávke? to je hrozné. A sa bojím, že ma aj z autoškoly vyhodia, ja som antitalent. Ale priateľ ma fakt povzbudil: Veď v autoškole už aj väčšie nemehlá naučili jazdiť Ja viem, že ma do tej autoškoly dotiahne aj nasilu, dúfam, že dovtedy nazbieram odvahu :-/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neboj sa, zvladnes to. Ved si sikovna. Ale hlavne - jazdi, kedykolvek mozes. Je to naozaj len o praxi. Tiez som si nevedela predstavit, zeby som isla niekam sama. Ale da sa to. A dnes uz soferujem rada. Je to relax. (Okrem BA a TT 
)
Pekny den:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som si vodicak robila ako 18-rocna -vramci celej triedy. A jazdila som raz za 2tyzdne k babke do susednej dediny (5km) a spat- ta ista trasa. S mojou mamou, ktora ma histericky upozornovala na kazdy kamiencko, kazdeho chodca, protiiduce auto (predbehnut nejake - no to by bola katastrofa), "preco ides tak blizko jarku!?, Preco ides tak po strede cesty?! No hruza. Až raz som uprostred jazdy zastala, presadla si dozadu a - soferuj si sama. A tak som 10 rokov nejazdila.
A potom som sa vydalaa kupili sme si nase prve auto (ojazdenu Barborku) a ze ideme na vylet. Moj muz si sadol na miesto spolujazdca a ja neho cumim, ze co to ma znamenat, ja sa neodvazim soferovat - po 10 rokoch! Tak on vystupil, ze teda nikam nejdeme, lebo on soferovat nebude.
A tak ma prinutil sadnut si za volant a ist (ja som na ten vylet strasne chcela ist:-} ). Moj muz je ten najtrpezlivejsi ucitel na svete (on sa minul povolanim - fakt), pri nom som sa naucila bez problemov jazdit, aj ked dost som sa bala nemala som odvahu ani guraz. Len ma od zaciatku tahalo nejako do poli, stale som mala nutkavy pocit, ze musim naburat (znie to sialene, vsak?!? , ale naozaj to bolo tak. Az som raz pri cuvani skoncila v jarku (nastastie nic sa nikomu nestalo, ani autu) a odvtedy ten nutkavy pocit presiel. No prosto - musela som naburat
Pekny den:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som si podobne ako Siza robila soferak este na gympli ako 17 rocna a skusky som robila, myslim, prave na moju 18-tku
a odvtedy jazdim.....
Prvy mesiac so mnou jazdil moj ocino a to bola najlepsia skola jazdenia....naucila som sa omnoho viac ako v autoskole a kedze uz mam 40 ...tak jazdim 22 rokov a ked som bola tehotna, tak mi vzali kluce od auta, ked som bola v 9. mesiaci, lebo by som urcila dofrcala s autom rovno na porodnu salu
Ako som uz spominala niekde na stranke, pre mna je jazda neskutocnym ukludnenim a relaxom...takym rudotelom a aj ked mam v aute deti a aj ked boli male....chodila som s nimi z Martina domov...t.j. 100 km a ked som bola s nimi v aute sama, boli uzasne, mali pocit, ze su doleziti a vobec nevymyslali , ale ked tam sedel niekto dalsi dospeli, tak sa predvadzali.
A mozno preto, ze som s nimi jazdila sama odmalicka...hned ako sedeli v sedacke...mali cca 3 mesiace, tak sme velmi skoro pouzivali autosedacky a boli pre nich normalne a neboli nicim zvlastnym.
Vela zdaru a vela km a pohody za volantom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak vsetkym vam velmi pekne dakujem .Vase rady si zoberiem k srdcu , a dufam , nie verim ze sa mi to fakt podari.Aj ja som taka histericka , ale to je asi tym neznamym a nepoznanym .A musim pochvalit aj svojho manzela , ktory je fakt trpezlivy a ked mu poviem nejdeme sa povozit tak nenamieta vycuva mi z dvora a potom som soferom ja .Takze vsetkym vodicom a vodickam vela stastnych kilometrov prajem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, mne sa úspešne podarilo urobiť vodičák ešte v roku 1997, nakoľko som a stále ešte nemám svoje auto /nejako mi to nikdy finančne nevyšlo/, tak som nemala príležitosť šoférovať. Manžel má síce služobné auto, ale to je pre mňa tabu. Teraz som sa však rozhodla,že auto si konečne kúpim, aj potrebné financie som získala. Priznám sa, mám veľký strach zo šoférovania, premávka na cestách je strašná, vodiči bezohľadní... Musím však prekonať všetky obavy, pretože dnes sa bez auta človek nikam nepohne. Budem si musieť zaplatiť nejaké jazdy v autoškole /nie sú lacné/, lebo bohužiaľ, môj manžel nemá trpezlivosť učiť ma šoférovať.Tak mi držte palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
simona, baby maju pravdu ! jazdit, jazdit, jazdit!
ja mam vodicak vyse 10r, ale jazdila som sporadicky, chvilu na firemnom aute. Moj strach s jazdenia casom len a len narastal. Na jar som si povedala, ze uz asi bude nutne, aby som si urobila kontrolnu jazdu kvoli vodicaku v CH (kedze som nejazdila, slov. vodicak sa nedal prepisat len tak). Zaplatila som si samozrejme autoskolu na pripravu. Ale poviem vam, ze najviac odvahy mi dodal jeden kamarat, co so mnou pred skuskou jazdil, on ma trochu hnal, nech idem dynamickejsie a tak som zistila, ze zvladam zabrzdit, ked bude treba Skusku som ako tak urobila.
teraz mame auto necely tyzden, uz nemam strach ziaden, snad respekt, ale ten je viac ako ziaduci! MAm zatiual len jeden negativny zazitok - auto som oskrela hned pri prvom vyjazde z nasej garaze (velka garaz so stlpikmi ). Netrenovala som to predtym (ako inak, nebol cas, manzel si musel uzit auta) a prvy raz som to isla robit cestou rano do roboty, s detmi a manzelom inclusive Chcela som sice, aby soferoval po skolku on, ale malo som naliehala, on trdil, ze si to mam skusit, takze to tak dopadlo ... ale to je len plech ... a trochu laku, sice to lacne nebude (uz viem cenu), ale si hovorim, ze lepsie, ako vramovat s celou posadkou do cohosi nebezpecnejsie ! Odvtedy parkujem a vychadzam na prvy sup, takze skoda toho ... ale co narobim .....
a hned v prvy den som zaradila aj dialnicu, teraz chodim vylucne po nej (8km ) a super. Vodici su tu myslim veeeelmi ohladuplny. Len si este uzivam stavy, ked neviem, ako sa zapinaju stierace a pod. Dnes sa mi stalo, ze zacalo poprchat po ceste, ale na cervenej som zacala mykat tou packou a podarilo sa Svetlo sa mi nastastie zapinaju nejako automaticky, ked treba.... si niekedy hovori, ze ako som v rannej mladosti bola technicky typ, tak teraz splnam snad vsetky vtipy o zenach za volantom Manzel dokonca tvrdil, ze ja stierace maju senzor na dazd, no neviem, dnes to nejako nestihli pochopit, alebo malo prsalo .... Ale bola by som im vdacna !
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj držim palce my takto fungujeme posledný rok tatinko mimo republiky ja mam s detmi chut na výlet podho zbalit, naložit všetko do auta a frčíme kam sa nám zachce. Ja som vodičak mala ale cca 10 rokov som jazdila sviatočne t.j. raz za rok. Auto sme vtedy rovno kupili (pred rokom )aby mohla maminka z detmi na výlet
( k doktorovi, k babke) a teraz ked tatinko vola prvá otazka-ahoj kde že sa mi túlate 
. Takže toto všetko som absolvovala prave v tomto obdobi niekedy to bolo zaujmave radio hrá, decká vreštia jeden cez druhého
a som hlucha a slepa voči všetkému okrem šoférovania ale že si niekedy aj zaspievame ( to ked su poliši na blizku aby nas počuli a nezastavili) 
. Je dôležité že si sadla do auta prvý krat a si zo sebou spokojná už to krok po kroku pôjde a zachvílu jazdíš ako širón. A skušky ? Ked neurobíš su opravne 
, ale ty to predca zvadneš ako inak ved si naničmama. Veľa šťastných kilometrov. Pá
a ja za volantom riešim cestnu premávku