3 v 1

Náš príbeh sa začal asi takto...
Moja prvorodená čerstvá prváčka si po Vianociach priala ďalší darček a to živé zvieratko-morča. Samozrejme sme jej vysvetľovali, že Vianoce už skončili a ďalšie budú o rok. Jej to vôbec neprekážalo, že počká. Ale pre istotu už napísala list Ježiškovi v predstihu...

Začala som sa tou myšlienkou zaoberať, a keďže aj my ako deti sme mali rôzne zvieratka stále v byte, veľa času sme trávili aj u starých rodičov na vidieku, nebola mi táto téma cudzia. Bolo mi jasné, že všetko závisí od môjho rozhodnutia, keďže všetká starosť aj tak bude na mojich pleciach. Zvážila som situáciu, začala niečo prezeraním stránok na webe a rozhodla som, ak morča, tak radšej cez rok ako na zimu. Takto ho môžme brávať cez víkendy von.

Ale bola tu ešte jedna dôležitá vec, jedno alebo rovno dve? Vraj samičky sa majú k sebe lepšie a je im aj veselšie. Keďže mám ešte 3,5ročného syna, a deti sa veľmi neradi o niečo delia, ako teda? Padlo posledné slovo kúpi sa morča jedno na skúšku, ale bude naše spoločné, nás všetkých.
Dcérka bola nadšená a už aj vyberala mená - ako Momo, Pigy a podobné.

Cez inzerát na webe som dohodla kúpu morčiatka samičky a bolo potrebné po morčiatko dôjsť cca 40km od nášho bydliska. Jeden víkend sme sa vybrali, a kúpili sme. Za výhodnú cenu 40,-Sk. Núkali nám ešte jedno, ale mala som obavy, či je to tá správna voľba. Bola zima a oni ich mali vonku na dvore v takých malých králikárňach a neboli zvyknuté na ľudí. Ale keď už sme tam merali takú diaľku, začiatkom marca po veľkej nádielke snehu, deti nažhavené...Tak aspoň to jedno.

Začalo naše spolunažívanie s Momom. Išlo to veľmi pomaličky, ale obidve strany sa snažili. Deti si Momo veľmi obľúbili a my s manželom tiež, hoci moje obavy sa naplnili. Bolo a je to veľmi ustráchané morčiatko. Takže ani veľa času neuplynulo a objednala som ďalšie morčiatko, ale po predošlých skúsenostiach som stavila na istotu. Morča čistokrvné s rodokmeňom od príjemných chovateľov. Zase samičku, aby spolu pekne vychádzali, len o dva mesiace mladšiu.
Na Veľkú noc prišlo k nám, a aké bolo naše sklamanie, keď naša Momo ju neprijala práve láskavo a začala byť aj veľmi nervózna a nespokojná. Museli sme ich oddeliť a uvažovať nad tým, čo ďalej, či sa to časom zlepší... Momo nám robilo naozaj starosti, veľa pila, veľa jedla a priberala a priberala, začala byť akási nevraživá aj voči nám. Nie je náhodou chorá? Vírilo mi hlavou. Deti aj naďalej chodili k morčiatkám hladkali ich a nové s menom Moršíba si brávali na ruky, krmili ich.

A v jedno sobotné ráno pri rozdeľovaní potravy sa ma synček opýta, či mám mrkvičku aj pre malé morčiatka - do rúk som mu dávala dva kúsky. Povedala som, že má v ručke mrkvičku pre dva morčiatka, keď malé tak malé. Ani som nestihla nakrájať zemiaky pre hladošíkov, keď dcérka celá vyjašená začala kričať: Mamka mi máme malé morčiatka!!! To som už tušila, že niečo sa deje!
Priskočila som ku skrinke s morčiatkami a skoro som sadla na zem. Pri našej Momo sedeli dve malinkaté okaté novonarodené morčiatka! To bolo radosti zo strany detí, ale nám s manželom vírili v hlave samé otázniky a obavy. Ako sa to stalo? Však má len 4 mesiace? Čo budeme robiť? Domček - skrinka/manželovo dielo/im bude o chvíľu primalé.

Postupne sme ale nachádzali odpovede a tešili sa z toho, če nám bolo umožnené. Stať sa krstnými rodičmi malých morčiatok.Ešte sú veľmi malinké a veľa vecí ukáže čas. Jedno je isté za 40,-Sk sme kúpili s Momo - three in one.