4O. časť Naničrománu

je tak strašne horúco, že aj rozum odmieta pracovať ...
Hanka sedí v tieni stromu, boľavá noha vyložená na vankúši a pozerá do okien náprotivného domu .
...od rána má v žalúdku divný pocit, celým vnútrom sa chveje trepot motýlich krídel...
...pozerá do okien za ktorými žije ADAM ...
koľko sa toho zmenilo, leto sa prehuplo do druhej polovice, čas ušiel ako voda aj ked v nemoci sa neskutočne čas vliekol

Nemocnica !-spomienky sú späť ...nepríjemné
...-aké je to zvláštne, najprv som nevedela a nechcela dieťa a ked to prišlo, som myšlienku prijala nielen rozumom ale ja srdiečkom a ked sa stala nehoda začala som sa tak moc báť že o dieťatko prídem ...a ten smútok keď sa to stalo ...
Lekár bol príjemný vysvetlil že potrat bol spôsobený nárazom nie pre inú príčinu a všetko by malo byť v budúcnosti v poriadku niet dôvod myslieť si iné...odporučil ale dať pozor aspoň rok a predísť tehotenstvu prv než sa telo dá potupne samo do poriadku..
...myseľ behá od jedného k druhému ...
Hanka nevedomky pokladá ruku na brucho a premýšľa teraz by to už bolo vidno už by som vedela že si tu a aj cítila....ale už ...
...zvláštne ako rýchlo som si zvykla na myšlienku že budem mama...mama ja a mama ...po líci steká slza, horká slza smútku ...
"Hanička, doniesla som ti studenú malinová šťavu je čerstvá určite ťa osvieži " -starká pokladá orosený džbán na stôl.
"Hanka, neplač "utiera slzu s Hankinej tváre...
"neplač nôžka sa zhojí a iné potrebuje čas "...
potrebuje čas,potrebuje čas ...tieto slová počula a stále sa ozývajú v hlave ..
áno povedala jej to Herminka ...ona jediné jej rozumie ona vie čo to je stratiť ....
Pomohla jej návšteva ,bola jediná ktorej som akosi verila viac, asi tým čo prežila a preto som jej slová dokázala aj vnímať neboli len prázdne..
"Hanka neplač" -starká vkladá Hanke pohár s nápojom do rúk .Hanka sa usmeje ..
"starká som tak rada že ťa mám,"- smeje sa a s vrúcnosťou sa pozrie cez slzy starkej do oči ..
"naozaj som rada že vás mám ,čo by som robila "..
"...ale Hani na to je rodina ,byť spolu ked nám je ťažko "...
"starká ja ..."
"..áno Hanka, potrebuješ niečo, povedz smelo ,vieš že to čo na očiach vidím ti urobím len nebude smutná ...
..."áno dnes ťa chcem niečo poprosiť" ...Hanka stíši hlas a šepká starkej do ucha ,ako malé neposedné dievčatko ...vtedy starkej vyliezla na kolená a šepkala tajomstvá ...mama pracovala ale starká tu bola vždy.
Obe ženy sa k sebe skláňajú a jedná cez druhu prikyvujú a ...
v očiach jednej múdrosť prežitého veku a iskierka šťastia v očiach druhej pomaly schnúc slza ale je tam niekde smiech a radosť a ...láska

Slnko zapadá ...konečne úľava po horúcom dni ...Hanka sedí oproti otvorenému oknu a očami kontroluje izbu ,všetko je ako má byť ..na stole je prestreté ,večera nachystaná ...dokonca aj kolu a džús sa podarilo dostať do tej malej chladničky .nech je všetko vychladené ..
a starká doniesla aj fľašku domáceho ríbezľového vina ..je to skôr liek ako víno ale ..vonia spomienkami a rukami starkej ktorá ho s láskou rok čo rok chystá...
No rozhodne som dobre spravila že som starkú požiadala o pomoc ..premýšľa Hanka ..
viem že by som to už zvládla aj sama ,hop sem, hop tam ,skákala by som tu ako splašený zajac ale zvládla by som to ...ked starká tak túži aby sme konečne dali veciam volný priebeh a aj to viem. Veľmi si praje aby som dovolila, otvorila svoje srdiečko Adamovi a preto som ju požiadala o pomoc, ona mala s toho takú radosť, aspoň tak ako ja ...
...dnes to viem ľúbim ho a poriadne dosť ho ľúbim..usmeje sa ...vietor odfúkne záclonu a cez okno vidieť na priedomie domu kde sedí starká aj s mamou obe sa rozprávajú súhlasne pokyvujú hlavami a občas pozrú do okien sem .
....Adam sa každú chvílku vráti ...počkám dnes sa na neho tak teším ...
Celu dobu sa nevrátil k slovám čo vypovedal v nemocnici, ale v každom pohľade som ich cítila ...bol milý a pozorný ,pomáhal vozil po lekároch len čo ma prepustili domov ...ale nikdy viac sa nevrátil k slovám ..nevadí dnes to viem ...
ADAM odišiel pred dvoma dnami ,zaviesť Barborku k bývalým svokrovcom chceli vnučku na prázdniny a malá sa tešila.
...bože aké dlhé su tie dva dni ...
až teraz si Hanka plne uvedomila ako moc jej chýba ,ako pozerá kedy vojde a usmeje sa,ako potrebuje kuknúť do jeho oči ...
..všetko zlé ja ne niečo dobre ako hovorieva starká je smutno ked tu nieje ale práve odchodom som pochopila že je čas brať čo život dáva a nie sedieť a ľutovať sa a pochopila že ho ľúbi...
..ako fajn ked nechal kľuč od domu, vraj pre prípad keby sa niečo stalo ..a poliať kvety ...hehe to hovori kvety tej sušenej juke v kúte izby..
... dostala nápad ...
..počkám ho tu prichystám prekvapenie...

Adam otvára dvere ,hneť ho ovanul známy závan ,parfum čo pozná Davidoff - Cool Water ... pozná ho aj za tmy.. aj v dave je to jej obľubený...srdce mu poskočí ..ale v dome je tma...
.."bola tu"- smutno sa opravil a ponáhľa sa kuknúť cez okno či sa svieti v dome u susedov .Svieti ! tam je !!!
..celu dobu na ňu myslel a nemohol sa dočkať...už sa rozhodol.
.. čim prv tým lepšie potrebujem vedieť na čom som ...musím urobiť niečo aby sa vyjadrila a jasne dala na javo čo ku mne cíti nemôžem len čakať a snívať...
Doklady, kľúče aj spotenú košeľu kladie na stoličku, smeruje do kúpelne .. a len čo sa otočil zastane ..usmeje sa ..
..tak toto tu už bolo, na samom začiatku niekde pred viac ako pol rokom tu spala ked som ju uzimenú doviezol a nik nebol doma ...usmiaty spokojný a šťastný si pokľakne k pohovke a jemnučko odhrnie vlasy s Hankinej tváre ...Hanka otvára oči a ..od laku sa strhne ...
"Prepáč nechcel som ťa vyľakať" upokojuje.
Hanka sa rozospatými očami pozerá na tvár o ktorej sa jej ešte pred chvíľočkou snívalo ..
"to nič ja som ..čakala a ...noha ma ..a potrebovala som si ...no a zaspa..."- nedohovori ich pery sa pomaličky k sebe blížia , obaja horúci nie len od celodennej spary, sa stretnú v bozku.Nie je nesmelý, nieje nedočkavý, je to bozk dvoch ľudí čo po sebe skutočne túžia ...je plný a oslobodzuje, obom dáva odpovede na otázky čo nosili v hlave ...
ale nestačil... obaja cítia že bozk nestačí, dlho čakali jeden na druhého nie je to láska na prvý pohľad ..
..každý musel prejsť tým svojim a pochopiť že toto je to čo sme hľadali ...Adam kladie ruky na Hankine plecia a prsty dávajú znať túžbu po jej prítomnosti ...na chvilu sa od seba kuštik vzdialia, len toľko aby si do oči pozerali a niečo povedali.. obaja chcú hovoriť ,ale..
...nieje treba slov všetko je napísané v očiach a oni to vedia prečítať ...Hanka dvihne ruky a objíma Adama, mocného pevného a milujúceho ..znova sa stretajú v bozku ...zatvára oči a necháva sa unášať ....unášať láskou ...vášňou ..túžbou...

...dve spotené ale spokojne telá sa k sebe túlia na posteli a vychutnávajú prítomnosť jeden druhého občas sa zasmejú a občas pobozkajú ..sú šťastný ...
...ani neviem ako som sa dostala až sem.Premýšľa Hanka ,alebo viem ale to nebolo dôležité ...a to sme chystali večeru a -nahlas sa zasmeje
"čo je ti smiešne?" - položartom poloprísne sa pýta Adam
"skoro nič ,len predstava ako som so starkou večeru chystala a všetko aby nič nechýbalo a"...bozkom ju umlčí
"..som hladný ,ale až teraz a aj poriadne smädný, ale ty si bola mojim jediným chutným sústom" ...
Adam sa posadil na posteli
"..no poviem ti milovať, sa so sadrou na nohe je ale poriadna fuška. Neustále som sa bál aby som tej sadrovej nohe neublížil" ...
Hanka pozerá na chrbát muža ktorý je spokojný a uvoľnený a teší sa s jej prítomnosti.
"Takto vyzerá šťastie" ...to jediné jej napadlo
Adam vstáva nie je pre neho dôležité, obliekať sa podíde k oknu otvori ho dokorán a dnu vchádza osvieženie letnej noci.
" ..asi bude búrka..."
" ...u vás sa ešte svieti "
Hanka vstáva," uf ,och ,jaj"- Adam priskočí a pomáha vstať .Hanka si do poslednej kvapky krvi uvedomuje jeho aj svoju nahotu ...
"ešte že je tma asi by bolo vidieť ako sa hanbím" prehovori nahlas ...
"neboj pomôžem ti som tu "-..a pomáha napraviť nohu a podáva Hanke svoju čistú košeľu. Hanka ju vďačne prijme ...
"chcem pozrieť kde v dome sa svieti" hovori
"u starkej "..odpovedá Adam
Hanka sa usmeje ....

...v inom dome stoji pri okne stará žena pozerá a na perách jej spočíva úsmev.
" ...konečne je to tak ako malo byť,si rozumné dievča a nie vetroplach a je mi ľúto všetkého čo si musela Hanka prežiť, ale všetko sa stalo preto aby si došla až sem."
..ked sa rozsvieti v dome oproti starká vidí ako dvaja ľudia spolu prechádzajú do izby a s ich pohybov a posunkov číta prežité.
" ...je čas isť spať..."-povie starká a spokojná si ľahne k spánku ...