Ako sme plesali

Podávam správu z plesu. Ale prv než sa rozpíšem, vrátim sa pár dní nazad-do "predplesovej prípravy". Darilo sa mi?!
Čo sa týka naberania kondície a šport, pre začiatok som zvolila ľahkú atletiku. Vrhala som tieň všade, kde trošku svietilo svetlo. A občas som vrhala aj škaredé pohľady.
Kdesi v komentároch som spomenula, že som si kúpila tónovacie telové mlieko. Tuším Monika ma varovala, že sa robia po ňom fľaky a že pokožka smrdí. No, fľaky sa mi neporobili. Ale tá "vôňa"...Keď som sa natrela prvý krát, voňala som. Myslím si, kto vie, aké mlieko to dievča malo. Natrela som sa druhý krát...a celý deň som ani z kancelárie radšej nevychádzala.

Smrdela som, akoby som sa natrela benzínom! Keď som sa však umyla, znovu som voňala. Tak som sa znovu natrela. Nehovorím, že som voňala, ale dala som si bavlnené tričko a s parfémom sa to dalo zvládnuť. A keď som začala chytať krásnu farbu, už som to nechcela vzdať. A krásnu farbu mali aj dlane môjho muža. Vždy, keď mi natieral chrbát, posielala som ho umyť ruky. Smial sa že nevadí. Cha, ale po 2-3 dňoch mi otŕčal dlane. V robote nachytal kolegu, že musí s tým ísť maródiť. A večer doma ma oňuchával a povedal, že smrdím ako bezdomovec....
Darilo sa mi aj pri farbení vlasom. Suverejne som si namiešala svoju známu farbu. Otvorila som tubu, natlačila som obsah do fľaštičky, rozmiešala, vytiahla rukavice a ups! Ešte jedna fľaštička. Čo to? Dumám, gúľam očami...páni! Záverečnú starostlivosť som vytlačila do farby. A roztok (peroxid či čo to je?!) som nepoužila. Čo už? Tak som pridala aj ten, netrela som si farbu na vlasy a celých 40 min som iné nerobila, len som si utierala čelo a uši. Farba bola riedka. Keď som nechcela vyzerať ako zebra, keďže mám čiernu farbu, musela som.
A ako bonus som na Valentína od manžela dostala na krk krásnu fialovú "brošňu". Urobil mi taký fialový cucflek a na takom mieste, ktoré nezakryje ani rolák ani makeup...
Keďže sme išli plesať až za Prievidzu (som od Nitry), cestovali sme už piatok. Z viacerých dôvodov sme sa rozhodli ísť sami, bez detí. Ešte sme nikdy a nikde neboli bez detí, tak sme si po toľkých rokoch urobili svadobnú cestu. Bolo parádne. Naši známi, ku ktorým sme išli nám prichystali krásne prekvapko. Cestou sme sa stavili v Bojniciach. Nepýtala som sa na čo, zrazu len vystupujeme. Naskytol sa nám krásny pohľad. Večerný osvietený bojnický zámok...nádhera! Išli sme do maličkej pizzérie pod zámkom...Ľudia, tákaká romantika!
Samotný ples bol fajn. Nebol určite najlepší, na akom som bola, ale bol fajn a určite bol vo viacerých veciach výnimočný. Určite v tom, že večera bola formou švédskych stolov. Paráda! Hoci tam bolo niekoľko druhov krásneho mäsa, aj pečené prasiatko, ja som vsadila na šunku, syry, zeleninu a zeleninové a ovocné šaláty. Mňam! Výnimočný bol aj "dídžej". Bol dosť nemožný, chvíľami som chcela za ním ísť, ale mám za to, že kto chce, zabaví sa v každom prípade.Keď totiž začal hrať španielske, hral celé kolo španielske. Keď kubánske, tak kubánske, keď repeťácke, tak repeťácke. Ja mám radšej také "všehochuť". Ale keď pustil "kazdý deň je zo mňa iná zžena"(šušľavo) odišla som. Naspieval to totiž ten, čo nevie či je žena či muž ( z vyvolených ?!)Nemám proti nemu nič, ale na ples to nepatrí! A zahral nám len jediné kolo ľudoviek. A tie ja rada! My sme totiž s manželom takí, že ak všetky páry tancujú piánko, každý na svojom mieste, my určite obtancovávame všetkých dookola a nikdy nemáme dosť miesta. Neraz tancujeme aj v kuchyni...A zaručene sme vťždy posledným párom na parkete. Keď už ostatní unavene hľadia a sú radi, že sú radi, my chytáme druhý dych a nechce sa nám ísť domov. Aj teraz sme ešte o piatej tancovali.
Jediné, čo tomu dídžejovi kvitujem, že hral na záver každého kola aj 3-4 slaďáky. Milujem sa knísať s mojím drahým...Inak šikmá veža z neho nebola, sestričky ho tak zrehabilitovali, že ho nič nebolelo. A ja som na počudovanie nebola dýchavičná, celkom som s kyslíkom stačila.
Takže za "naj" pár nás nevyhlásili, ale to ma vôbec netrápi. Bolo nám hrozne fajn. Takýto víkend sme ešte nezažili. Vyšlo všetko, dokonca ma ani fungl nové topánky neotlačili!
Cestou domov sme mali ešte pol hodinku času na stanici, tak sme behli do cukrárne a dali si horúcu čokoládu. To bolo príjemné zavŕšenie!
A ešte jedna drobnosť na záver: napkon som aj ja vsadila na čiernu. Mala som čierne nohavice a čierne lesklé "tričko" s výstrihom áááž...tam! Pokochala som sa pohľadmi na všelijaké róby, aj krásne aj jednoduchšie, ale! Baby, nikdy-nikdy nechoďte na spoločenskú udalosť bez podprsenky! Pokiaľ nemáte urobené také nárazníky, ktoré stoja aj keď si ľahnete, dajte si určite podprsenku! Bolo tam totiž zopár žien, ktoré buď nemali, alebo mali veľmi zlú, vyťahanú a vyzerá to veľmi zle! Jedna, inak veľmi fešná žena, blondýna, postava toho typu že veľký žalúdok a brucho, úzke boky a štíhle nohy. Bola veľmi dobre oblečená, ale pokazila to výstrihom. Mala ho hlboký, podchvíľou jej bolo vidieť až žalúdok a nemala podprsenku! Zdalo sa, akoby sa jej prsia hnevali, jeden išiel na jednú stranu, druhý na druhú...úzke, podlhovasté, položené na žalúdku...akože už len ho vytasiť a môžte dudlať...prepáčte, ale celý dojem týmto pokazila.
...ale to je už všetko, prepáčte, stručnosť je moja "silná stránka"...