Posledný kontinent

Možno si ešte pamätáte, čo som kedysi písala o svojej babičke a mojom cestovaní.

Ona tvrdila, že budem cestovať maximálne prstom po mape. Dlho sa zdalo, že sa jej predpoveď naplní, no potom štrngali kľúče na námestí. A ja  o necelé dva týždne štartujem výpravu na posledný kontinent (ak nerátam Antarktídu), ktorý mi chýba do zbierky na ceste za spoznávaním sveta a našej nekonečno-konečnej zemgule.

Priznávam, toto vyzerá zatiaľ na najnáročnejšiu organizáciu mojich výletov a možno i poslednú cestu mimo Európy. Aj šedivých vlasov mi pribúda, ale tak snáď už mám tú základnú organizáciu zvládnutú.

Prekvapením bolo pár zistení ohľadne občianstva a občianskeho preukazu, pri ktorých som takmer skolabovala. Takmer sme si tým skomplikovali pridelenie víza do Ameriky. Ešteže mám kamarátku, ktorá túto procedúru absolvovala minulý rok a včas ma vystríhala, aké rubriky musím ako vyplniť. 

Potom som takmer objednala auto na naše cesty po zvolenej krajine, keďže zemetrasenie pred niekoľkými rokmi zlikvidovalo miestne železničné trate a domáci sa rozhodli ich neobnoviť. No našťastie mám kolegyňu, ktorá je pôvodom odtiaľ a tá ma informovala, že ak bude v tej-ktorej oblasti výdatne pršať, váčšinou to zlikviduje i tak dosť nekvalitné cesty a mosty a potom sa treba informovať, kade sa dá vôbec ísť ďalej.

No a v konečnom dôsledku dúfam, že nebudeme spať pod holým nebom, keďže ubytovanie mám čisto teoreticky i objednané, ale oslovené hotely sa nejako neozývajú na naše správy. Vraj to nie je nič neobvyklé.

Vakcínu proti besnote mi moja lekárka na dvojtýždňový pobyt neodporúčala, a tak dúfam, že opice a kajmani budú ku nám priateľskí, siete na spanie proti moskytom vydržia a hnačky nás nepostihnú.