Byť, či nebyť - to je otázka

nie, tak presne toto neviem vôbec. A potom robím rozhodnutia, ktoré neberú ohľad na moje pocity a túžby a tak veľa vecí neviem dotiahnúť do konca, lebo nie sú podľa môjho priania.
Som ľahko ovplyvniteľná svojím okolím - hlavne najbližšou rodinou - a tak veľmi chcem všetkým vyhovieť, že robím a hovorím veci, ktoré by som inak nerobila a nehovorila..

Mám sa čo ešte učiť, stáť si za svojím názorom a rozhodnutím. A hlavne vedieť vyjadriť svoje pocity a myšlienky. A nenechať sa ovplyvňovať.

Ak na to prídeš Kamilka, prídem si pre rady

Ja sa rozhodujem srdcom ci intuiciou. vacsinou sa rozhodujem dost rychlo, a nepisem si za a proti. jednoducho, ked dospejem k nejakemu presvedceniu, tak uz si za tym vacsinou stojim, a potom ho nelutujem.
ale nemam taku velku rodinu ako ty, tak neviem ci som kompetentna ti radit.
pri svojom manzelovi som sa naucila byt zdravo sebecka, aj ked sa to tyka mojej rodiny, aj ked tym nahnevam svoju mamu, ci inych blizkych. byvala som viac "ohlad na nich beruca", vzdy dobre dievca a tym som dost casto isla proti sebe.mam stastie ci nestastie aj v tom, ze mam rodinu trosku dalej, a nikdy sa mi rodicia extra nestarali do zivota.

Nepíšem si stĺpiky...konkrétne na papier nie (som lenivá) ale v hlave si urobím pravú a ľavú stranu.... PRE a PROTI...ANO a NIE.
Ak som o niečom skalopevne presvedčená, zahryznem sa a idem... Ak potrebujem počkať, porozmýšľať, tak sa poradím. S každým, koho sa to týka a nakoniec sama so sebou. Nebývam sebec a beriem ohľad na druhých. Do nedávnej doby dokonca viac na nich ako na seba.
Snažíš sa vyhovieť všetkým a všetkému....sebe poslednej. Môže to takto fungovať fakt dlho, ale raz to s človekom aj tak sekne. U mňa to vyvrcholilo prebudením a následne totálnou zmenou životného smeru. Často sa mi snívali rôzne sny o cestách, cestovaní, blúdení, nachádzaní....malo to jeden menovateľ. Neriadiš si život sama ale nechávaš sa riadiť. Varovalo ma to včas, aby som pomyselný volant svojho životného autobusu vzala do svojich rúk a konečne šoférovala....ibaže som tomu nerozumela.
Asi všetko musí dospieť do istého času a nadobudnúť svoju zrelosť.
Riadili ma s ohľadom na moje dobro, čo však bolo dobro z pohľadu iných, nie toho môjho.
Takže aké dôležité rozhodnutia? Čo je dôležité? Čo je na svete najdôležitejšie?
Ideš po ceste ako šofér autobusu, zodpovedáš za všetkých v ňom, vezieš ich do rôznych staníc...podľa ich výberu. Vystúpia kedy uznajú za vhodné. V tomto autobuse totiž nie sú cestovné lístky z A do B fixné. Zrazu máš pred sebou napr. jamu, výmoľ...obchádzku. Pýta sa nejaký šofér cestujúcich čo má urobiť? Otočiť sa, vletieť do jamy, obísť ju, alebo vystúpiť.... zasypať a pokračovať?
Daj ľudom tie možnosti a debatám nebude konca-kraja.
Ja urobím to, čo uznám v danom momente za najvhodnejšie a ostatní majú vždy možnosť kedykoľvek vystúpiť.... a presadnúť si do svojho busu....jak je libo....každý ho má.
Áno, už sa viem občas utíšiť....a spoľahnúť na signály zo svojho vnútra. Ved konečne!
P.S. ... ak nejdú, či im ešte nerozumiem.....tak čumím na dieru pred sebou a skúmam, z ktorej strany je plytkejšia a lepšie ju zvládnem a neodletí mi koleso....Mať o koleso menej je asi horšie ako mať o jedno navyše....ale prežiť sa dá aj tak aj tak. Hlavne si nevyčítať, lebo vopred nie je nič isté... ani smrť.

jedine, co potrebujes vyriesit je, ci v pripade, ze nasledky budu negativne, tak sa s nimi vyrovnas. lebo sebelepsie prehodnotenie situacie, ci spolahnutie sa na intuiciu nezaruci, ze to aj dobre dopadne.
v podstate je to o odvahe postavit seba nad potreby druhych (je jedno ako vysoko) a vediet za to niest zodpovednost. nie si potom sypat popol na hlavu.

to je to, co robim ja. ak to chcem a viem, ze zvysok rodiny s tym nemusi prave suhlasit (teda necakam podporu a nejake to drobne obetovanie sa pre mna), tak sa zamyslim, ci by som uniesla, ked to zle vypali. ak ano, idem do toho.

ale aj tak zalezi na tom ako VELKU vec teraz vlastne riesis.
je rozdiel vrhnut sa na studium popri domacnosti, ked rodina bude obcas bez jedla, opratych veci a podobne a bude sa musiet o to postarat sama (a hrozia namosurene tvare). ci ked si nasla pracu v zahranici a doma sa ukazes asi raz za mesiac, ci dva (a hrozi rozvod). alebo ked sa vrhnes na zivnost v oblasti, ktora je riskantna (kedze majetkom rucis celym a hrozi, ze skoncite komplet vsetci na ulici s dlhmi na krku).
to je zakazdy ine prehodnocovanie priorit o rodine bez rodiny.

Musim sa priznat, ze som pri vacsine zivotnych rozhodnuti, ked som bola este zavisla na rodicoch, dala prave na ich nazor. Aj ked nie vsetky rozhodnutia sa mi teraz javia stastne, urcite mali svoj vyznam. Aj ked som vtedy mala pocit, ze mi viac vzali ako dali, v konecnom dosledku mi dali skusenosti, presla som mozno zlozitejsou cestou, no dnes sa jednoznacne neda povedat, ze boli zle. Nikto ma nenutil pocuvnut ich rady, bolo by priliz jednoduche hodit vinu na druhych, skratka vsetko je tak ako ma byt.
Medzicasom som spravila nejake rozhodnutia sama, vzdy s ohladom na moju rodinu, na manzela, na deti... ci su tie rozhodnutia spravne ukaze az cas.
Takze som asi moc neporadila, pre a proti si nespisujem. Coraz viac zacinam verit na osud.

Ja som riešila včera podobnú dilemu, len s "i" - biť či nebiť .
A stĺpiky si nepíšem.
Prosím ťa, čo si chceš spisovať? Jaké stĺpiky? Ty? Strelec? Príroda samá?
Ty sa nespútavaj moja ... také rozhodnutia nebývajú správne. Radšej si hoď mincou ... aspoň to bude na čo hodiť ... na osud, náhodu, poveternostné poryvy.