Dobra tema.
Mna zastihol 17.nov ako siedmacku na zakladnej. To znamena,ze som nemala ani ponatia,o com to je,ale citila som prival slobody a optimizmu uz vtedy. Pre mna 17. Nov symbolizuje zaciatok slobody.
jajaj, mojej sestre sa narodili deň predtým (16-teho/, nádherné, zdravé, úžasné dvojičky - Paťka a Lukáško - Tak toto bola najkrajšia fáza môjho života - Boli to prvé detičky v našej rodine. A ovplyvnili môj život úžasne - keď rástli prežila som s nimi najkrajšie a najúžasnejšie chvíle v mojom živote... 
Nikdy predtým a nikdy potom som nebola taká šťastná ako s nimi. Dnes sú to krásni, šikovní mladí ľudia, ktorí už idú samostatne svojim životom - v tejto dobe, ktorá začínala vtedy, keď oni prišli na svet /a ktorú sme si mi predstavovali úplne ináč.../ Takže pre mňa 17. november znamená najmä to, že moja neterka a synovec majú deň predtým narodeniny.. 
Je skvelé, že si si ich tak krásne užila, určite aj oni teba.
Moja maminka akurat prisla s porodnice, narodila sa mi sestra 
. A ja som mala 5 rokov, takze si pamatam iba na to ako sme zrazu sudruzke ucitelke zacali rozpravat pani.
Priznávam, že som bola možno na jednej demonštrácii... mala som tkaý silný zápal priedušiek ako snáď nikdy, 40°C horúčky, ledva som dýchala... tak som polihovala na intráku a varila hektolitre čajíka pre tých, čo prichádzali z vonka. Čítala som si letáky, ktoré sa u nás na intráku tlačili, ešte skôr ako sa dostali k ľuďom. A bála som sa o drahého, ktorý musel byť furt v centre diana.
Ja som bola prváčka na výške v Blave, takže som to všetko mala v priamom prenose, miesto prednášok a seminárov sme chodili na rôzne besedy, námestia. A tak som absolvovala asi len 3-4 prednášky z Dejín madzinárodného revolučného hnutia a vyhla sa referátu. U nás v Malackách sme prvé dni tajne vylepovali plagáty proti režimu a miestnym "vyvoleným" súdruhom z MNV, nosili stužky z trikolóry. Môj bol vtedy dokonca v tom štrajkovom výbore študentov a bol aj na nejakom stretnutí v Prahe. Dodnes mám doma odložený kúsok ostatného drôtu čo rozdávali v meste, ako i na malom "plagátiku" vytlačený text vtedy zakázanej piesne Loď ktorá sa plaví do neznáma. Revolúcia mi zmenila aj študijné plány a umožnili nám prestúpiť z ruštiny na iné odbory, nakoľko bolo jasné, že toľko ruštinárov už určite treba nebude. 
hm...
mala som 21 rokov, bola som v narocnom zivotnom obdobi. Mala som za sebou najtazsiu a najsmutnejsiu zivotnu skusenost a pomaly, velmi pomaly som sa z nej spamatavala. Politike a dianiu okolo seba som velmi nerozumela, postupne mi dochadzalo, co sa deje, otvarali sa mi oci a nadchla som sa pre lepsie zajtrajsky. Chodila som na demonstracie, pocuvala Kryla...
Pracovala som vtedy ako vychoska v druzine a v nasledujucom roku som sla studovat na vysoku skolu. To mi zacala nova zivotna etapa v Bratislave.
Tak nejak realne, s odstupom rokov vidim, ze som figu vedela o svete okolo mna.
Eva
Cítim to rovnako, figu borovú som vedela o svete okolo seba a aj o dianí v jeseni roku 1989.
http://www.topky.sk/cl/13/1331316/
Spomienky-na-socik--Veci--ktore-vyvolavaju-nostalgiu-
Ja som sa vtedy vydávala a nemali sme nikto zo svadobčanov ani šajn o tom, čo sa deje. Síce som sa vydávala až deň po, lebo 17.novembra bol piatok, mala som 19 rokov a tešila som sa na manželstvo, ktoré síce dlho netrvalo, ale spomienky sú celkom fajn, hlavne vďaka tomu významnému dátumu. Potom po svadbe sme zistili, čo sme vlastne "presvadbili". Neskôr, keď somsa do BA vrátila na intrák cítila som ako v druhom svete a stále som sa bála, že sa z toho sna zobudím a budem stíhaná za to, že chodím na zhromaždenia. Ešte stále mám odloženú trikolóru.
Stresujúce obdobie.Bola som prvorodičky,dcérka mala necelých 5 mesiacov.Vtedy som celé dni pobehovala po byte,natriasala uvrešťané dieťa.Neskôr som sledovala reprízy v TV a čudovala sa čo všetko sa stihlo udiať.
Mňa zastihla táto doba ako vážne chorú a tak som hlavne veci sledovala v tv a púšťala si platne od Kryla a chcela som sa zúčastniť aspoň na jednej demonstracií ale nikdy som ju nestihla. Niečo sa mi páčilo a niečo vôbec nie a ked pustili na slobodu väzňov tak sa mi to prestalo oveľa viac páčiť.
Tak ja som bola na návšteve u kamaráta v Prahe a ten ma podvečer vytiahol von, s tým že na Albertově má byť nejaká demonštrácia, bude tam aj Havel / vtedy mi to absolútne nič nehovorilo.../. Tak som šla, stáli sme na schodíkoch a žasla som kolko tam bolo ludí. Ale čoho som bola vtedy nevedomky priamym účastníkom, to som pochopila až neskor.
Musím sa zasmiať :)
že čo som robila... Presne ani neviem, bud som sladko spinkala zabalená v perinke alebo vrieskala mame na rukách a pila mlieko z flľaše. Mala som tri mesiace 
No čakala som tu aj nejaké mladice, 
ale ty si taká ..... nie ten výraz radšej nepoužijem.
no použi :) :) Smelo :) aká som teda?
zasraná 
čakala som "sopľavá"
Jedno lepšie ako druhé. 
Ja som mala 10 rokov. Tiež si pamätám ako sme zrazu museli prestať zdraviť: "práci česť".
Bola som aj iskričkou a pionierkou... Pamätám si, že mama mi kúpila asi mesiac predtým o 2 čísla väčšiu sukňu (modrú - ku košeli a šatke). Aby mi vydržala, čo najdlhšie. A viac som ju na sebe nemala.
Ale s našimi som to sledovala v TV, nechápajúc čo sa deje.
Bola som cerstvo po skole a behala s trikolorou na kabate...spievali sme krylovky v noci na trhovisku a uzivali si tu slobodu hlasneho nocneho bliakania ked sa policajti viezli okolo a NIC nikomu nespravili...
Mala som sladkých 17-násť.Študovala som na strednej v TN,bola som na intri,takže sme to dosť prežívali,v triede sme maľovali na plachtu zástavu a potom sme s ňou išli manifestovať na námestie.Hrdo sme nosili na bundách pripnutú trikolóru.
Ja som bola na materskej s nasim 17 mesacnym synom. Pamatam sa na 16. november, ked som si zapla Hviezdu (rozhlasova stanica, pre tych generacne mladsich) a spieval Kryl. Skoro som odpadla. Potom som sledovala vsetky televizne prenosy a diskusie a bola to uzasna doba. A este si pamatam, ako nas maly skandoval: "hanba, hanba" a ja som bola dojata, ako sa pridal k demonstrantom v telke. Az o chvilu vysvitlo, ze nam hlasil, ze sa pokakal. Boli to krasne dni, len skoda, ze ta revolucna vseludskost, obroda a sudrznost trvala len kratko.
Zlatý, čo by strápil s politikou tá je pr eveľkých huncútov.
16.11.1989 bola akási diskotéka v BA Dúbravke, vôbec som nič netušila čo sa deje, len keď sme vychádzali z kulturáku som mala zvláštne pocity, stáli tam iné autá. Syn mal vtedy necelých 10 mesiacov a bola som rada, že mamina nám umožnila vypadnúť z domu. A potom sa to začalo, na druhý deň 17.11.1989, viem že strašne snežilo v TV rôzne informácie a moja dcéra vtedy 4 ročná vykrikovala "to je ono"
ja som mala uz prveho syna,bol malicke,niekolko tyzdnove babatko,cele dni bola doma zapnuta televizia,sledovala som prenosy z Bratislavy a Prahy,prvy krat v zivote som pocula take mena ako Kubisova,Havel,Kryl (ano aj Kryl,ja som sa dovtedy o politiku a vsetko s nou spojene nezaujimala) a datum 17.november sa mi bude asi po zvysok zivota spajat so strngajucimi klucami,budajkou a nezabudnutelnou vetou "Vytvorte koridor"
Nuž ja som mala "sladkých" skoro 41 rokov a vytešovala som sa z vnúčika, ktorý mal v tom období 2 mesiace a presne 17. novembra som zaľahla, keďže ma sklátila hrozná chrípka. Celé to dianie som sledovala z telky a bola som v eufórii (dnes neviem, či to bolo z tej horúčky alebo z očakávania, že nastanú nové slobodné časy), zachrípnutým hlasom som spievala "Krásna je zem, šplochá na ní voda...co je nejkrásnejší, co je nejkrásnejší..tá lidská svoboda.
Ja som bola v TEN víkend u kamošky v PO, aj s manželom.
V sobotu sme vyrazili na diskotéku, tuším hotel Šariš
v nedeľu sa spamätávali a cestovali domov.
Keď sme si večer zapli správy, NIČOMU sme nerozumeli
A ... bola som "ľahúčko" tehotná, tak tíško som to tušila
mala som sedem. teraz ste mi pripomenuli, ze vlastne prva pesnicka, ktoru som vedela z platne zaspievat, bolo "bratricku zavirej vratka" a "andel". v skolke a v skole sme kreslili olympiady. za stupnom vitazov visela cervena vlajka s kosakom, za druhym ceskoslovenska a to tretie sme si mohli vymysliet. poznala som len japonsku, tak som kreslila tu . v skole sme uz poznali ovela viac vlajok aj ovela viac statov, a uz to neboli sudruzky ucky a nehovorili nam, byvalym iskrickam, v akom poradi maju byt na stupni vitazov .
Na tento dátum nikdy v živote nezabudnem ....mne bolo šumafuk čo sa deje vo svete...
Mne presne v tento deň,deň pred mojími narodkami pán doktor na 100 % potvrdil,že konečne po 5 rokoch čakania budem JAááááááááá mamička
Čo som robila presne ten deň si už nepamätám,bola som na materskej s mojím štvrtým dieťaťom a opatrovala som moju chorú matku.Vždy sme ju posadili do invalidného vozíka a previezli do obývačky kde sme spolu sledovali telku.Sedemnásteho novembra a dni potom sme ju pozerali v kuse
a tešili sme sa na lepšiu budúcnosť. 
ja len viem že som bola dva roky vydata a ani som to nevnimala čo sa deje len som čakala čo to prinesie no asi figu borovu to prinieslo
mala som 11 rokov, co som robila presne v tenden neviem, ale viem, ze pocas nasledujucich dni sme so spoluziakmi chodili do centra, kde sme sledovali klucami strngajucich dospelych... ktosi nam popripinal na bundy trikolory, ktore sme teda hrdo nosili na bundach ... vyhli sme sa snahe tete skolnicky postrhat nam ich dolu a smiali sme sa,ked nam za ne nadavala... dokopy sme v tej dobe nechapali poznamky v ziackych knizkach, ak sme omylom,zo zyku oslovili ucitela sudruh...asi sme nechapali ani reci o slobode, ktore sme pocuvali z kazdej strany, tej dobe sme boli deti a citili sme sa slobodne vzdy, ked sme opustali brany skoly, lozili po stromoch....
Mala som 23, bola som rok zamestnaná vo veľkom podniku.
Muža som mala na vojne.
Mám pocit, že som tomu veľmi nerozumela, čo sa deje.
Ja som bola druháčka na strednej a práve vtedy som si začala so svojím manželom. Revolúcia nám vyhovovala, nikto si nás nevšímal a my sme mali na seba priestor aj čas.
Takto vieme koľko sme spolu.
Ja som bola na materskej ,starší syn mal 4 roky a mladší mal vtedy 11 mesiacov , tak som sledovala čo sa deje z telky .
Čo sa zmenilo ? Hodne, manžel začal podnikať , mňa donútil po materskej dať na letisku výpoveď a začala som robiť jemu a aj iným firmám ekonomiku. Darilo sa a mali sme sa fajn. No a potom môj drahý už nevedel čo od dobroty a viedlo to k rozvodu. Takže život sa mi obrátil hore nohami.
S odstupom času sa ťažko hodnotí čo za zmenilo k dobrému a čo k zlému - dostali sme možnosť podnikať, môžeme cestovať kam chceme, naše deti môžu študovať v zahraničí... to sú +ky, ale zmenami, ktoré sa následne udiali vzniklo aj veľa -iek ako nezamestnanosť, bezdomovci , strata akýchkoľvek sociálnych istôt, strach z budúcnosti.
Naša generácia je väčšinou pri rekapitulácii týchto udalostí rozpačitá, ale naše deti hodnotia novembrové dianie z toho čo vedia o minulosti jednoznačne kladne.
Veruže rozpačitá, je to pochopiteľné. Všetko je relatívne.
Ruzovo, priam snilkovsky sme ocakavali, ze ta cesta za lepsim, bude kratsia.Ja som uz bola v praci. Sef bol komunista, ale inac vynimocny clovek a vcelku tam vladli uzasne vztahy a tak ked to zacalo, tak nam iba povedal, ked chcete, chodte do mesta manifestovat, ved ja si uz nieco vymyslim. V tom case este nikto nevedel, ako sa to cele zvrtne. Paradoxne kolega, ktory uz mal v tom case v sufliku ziadost do strany, sa po- tom stal najvacsim demokratom a kritikom byvaleho rezimu a veru dotiahol to vysoko.
Aj taku prichut mala pre mna revolucia. A samozrejme cesty na MHS do Viedne.
Kazdopadne za najvacsie plus hodnotim, ze sa nasim detom, teda mladym otvoril svet. 
A za najvacsie minus-ze vztahy medzi ludmi sa pokazili. 
A samozrejme tie socialne istoty a co je na to naviazane.
Moja dcéra mala vtedy 2 mesiace a keď to bolo v správach, práve som ju hojdala na rukách, lebo bola nepokojná a bolelo ju bruško. Pamätám si to ako teraz.
Myslela som, že sa veľa vecí zmení k lepšiemu... no čo už.
17.novembra sme sa vrátili s mojou mamkou z Maďarska, kde som si bola kupovať svadobné topánky. Vošli sme domov, o ničom sme nevedeli. Našli sme moje sestry a celú rodinu doma pri TV, všetci v eufórii...
Eufória sa časom vytratila, nastúpila tvrdá realita, sociálne neistoty...
Zomrela mamka, ja som sa rozviedla.
Život ide ďalej....
Revolúcia ma zastihla v 1. ročníku na výške. Tuším sme v ten večer mali imatrikuláciu. O tom čo sa udialo v piatok 17.11.1989 som sa dozvedela, keď som prišla v nedeľu večer na inťák do Prešova a už sa niečo šuškalo a zástupcovia študentov teraz neviem či z Prahy alebo Bratislavy nám na kazete púšťali záznam zo zásahu policajtov z demonštrácie. V pondelok sme mali písať písomku z Náuky o materiáloch a za toho som si nebola istá, či sa učiť, či nie. V pondelok už sme sa stretli v aule a riešilo sa čosi čomu som celkom nemohla rozumieť, maľovali sme plagáty a po nociach ich lepili po Prešove, doma sa hádali s otcom či to dobre a či nie. Postupne sa škola vrátila do normálu, plagáty z mesta poctivo odstranili stredoškoláci,asi to nemali ľahké, veď toho bolo všade plno.
Zrušili nám odstrašujúci predmet MRH, z ruštiny miesto skúšky už bol len zápočet, aj z deskriptívy, čo ma asi zachránilo rofl)
S odstupom času to hodnotím ako dobrý ťah, aj keď mám pekné spomienky aj na obdobie pred.
Devy krásne, dnes máme výročie nežnej revolúcie . Ak mám pravdu povedať ako študentka druhého ročníka na vysokej škole v Košiciach, som "štrajkovala" s ostanými ani veľmi netušiac prečo. Ale nechodili sme do školy, odpadli nám skúšky zo zopár nepríjemných predmetov ... S mojim nastávajúcim, sme oslávili krásnych dvadsať rokov. Až neskôr nám pomaly dochádzalo, čo sa vlastne dialo. Či ani nie?
Devy krásne, v akej životnej fáze, vás zastihol 17.november v roku 1989? Čo zmenil vo vašom živote?