Kam nás duša ťahá?

Španielsko! Ale nemám na to žiadny duchovný dôvod, ja som gastroturista a milujem španielsku kuchyňu!:))

Nie som velky cestovatel, bola som v UK asi rok ako aupair, mala som 21 z anglictiny som vedela len help a ako sa volam odvaha mi vsak nechybala. Bola som v australii 3 mesiace, to bola krajina o ktorej som snivala, bola sa vsak nemilo prekvapena a sklamana. Z ludi zo sposobu zivota, zo vztahov a tak. Presla som klasicke dovolenkove destinacie, taliansko, grecko, spanielsko Pritahuje ma sever norsko, svedsko a ciel cesty Laponsko to je ozaj miesto kde by som raz chcela ist ale len ako turista. Mne sa na Slovensku paci, kebyze si ma vybrat kde by som zila tak jednoznacne Orava

No, pekne si to napísala.

Ja tu primiešam trošku recesie, ale aj to má svoju pointu.

Minule som si tak sedela v kuchyni a tak pocitovo som si kreslila (áno, ja som si kreslila a v kuchyni ) na papier, kde by som v tú chvíľu chcela byť, bo doma bolo na zbláznenie.

Na obrázku boli palmy, krásna žltá pláž, modrá lagúna, ja som krááásne opálená stála na surfe a mala som na sebe maluličké bikinky a tak mi to pekne vyšlo, aká som bola kočka. Slnko nado mnou, nikde nikoho, parádna perspektíva.
I došli deti, čo kreslím. Vravím: To som JA...na Hawai a surfujem na mori.
A decká uchvátené: A môžeme ísť aj my na Hawai???
Jasné, poďte!
Prostredná sa nakreslila vedľa mňa, dala si bikiny ako má mama a postavila sa na surf. Tak sme už boli na mori dve. Najmladšia sa nakreslila do piesku na pláži, ako sa hrá s pieskom a mušľami. Syn sa pridal akčne a nakreslil sa, ako sa necháva ťahať na motorovom člne s padákom kdesi na pozadí na oblohe.
MM varil a tak sme sa prekrikovali, že či nejde aj on ku nám. ŽE NIE! A čo by tam robil???
Keď tu zrazu....chytil pero a prikreslil nám na obrázok tak viac na horizont obrovskú jachtu. Kukali sme ako muchy Puk, že to čo???
Ako on je majiteľ tej jachty a je na teda na nej a venčí si na Hawaii svoju rodinu.
A tak sme sa kochali všetci piati, ako nám je na tom Hawai dobre.

A najkrajšie na tom bolo, že sme boli v tú chvíľu spolu, spoločne na jednom mieste, čo viac som si mohla priať.

No a keď to pojmem vážne a odpoviem ti na otázky, tak som tento víkend pozerala synov projekt o Aljaške a keďže som zistila, že zo štátov únie je tam najvyšší príjem na obyvateľa, tak asi najnovšie by som chcela ísť na Aljašku a MM sa rozhodol, že bude loviť kraby v Beringovom mori.

Mňa nesmierne priťahuje Grécko a Paríž.
Paríž bol môj sen od detstva - pamätáte sa na dezert, ktorý mal na krabici foto fontány a v pozadí Eifelovú vežu? Nesmierne ma tento záber fascinoval....až tak, že som si ho zaradila medzi sny. Vidieť naživo. Dnes už splnené.
Aj Grécko splnené
K tomu Parížu - v jednej štvrti som sa pohybovala ako doma, vedela som, čo bude za rohom, hoci som tam bola prvýkrát!
Grécko je pre mňa asi to, čo pre Teba Kami Bolšaja matička Rus ...

pred pár dňami som hovorila priateľke, že som prišla na to že ma vôbec nepriťahujú mestá, nie že by som ich nechcela vidieť, ale uvedomujem si že je pokročilý čas a ja to zrejme neuvidím, ale stále chcem ísť cez Rus vláčikom na Sibír, ale aj pobudnuť v Moskve.
Toto sme mali s Mirkom spoločné aj ked jeho ešte veľmi priťahovalo Mongolsko.
Ja som jeden čas veľmi chcela ísť do Kuwajtu či Tunisu, ale nie toho pre turistov ale tak naozaj, no teraz už nie, toto bolo pred vojnou v kuwajte.
Chcela by som vidieť Peru či Ecuador no z tých končín ma aspoň neter muža.

to je velmi zlozita otazka pre mna ... raz tam, raz onam ... ale Taliansko je moja srdcovka v Europe, co sa miest tyka, Chorvatsko, co sa letnej dovolenkovej atmosfery tyka, Madeira ma fascinovala, ako ostrov kvetov, Novy Zeland ma vsetko, na co si len clovek spomenie ... ale kebyze si mam teraz narychlo vybrat, lebo by som vyhrala nejaku zahranicnu cestu, tak by som sa asi rozhodovala medzi Bali, Nepalom, Norskom, Patagoniou alebo Kostarikou - skor priroda, nez mesta
a ked si spomenula ten minuly zivot ... mam pocit, ze som bud zila na nejakom ostrove, ktory zaliala tsunami vlna, alebo som tam bola aspon na dovolenke ... mala som taky zvlastny sem, bol hrozny - utekala som pred vlnou, vsade kricali ludia, bezali o zivot, zrazu som len pozrela nad seba a videla ako na mna pada z vrchu masa vody - v tom momente vsetko stichlo, akoby utalo - som sa zobudila na to, ze sa neviem nadychnut a ten pocit bol hrozny ... taky az moc hmatatelny

Kamilka, Ty si my asi čítala myšlienky ...už niekoľko dní som zvažovala, či to sem napísať alebo si to len tak pre seba nechať - že ťahá ma to dlhodobo kamsi a za ten svet nato neviem prísť prečo. A Ty si neotáľala a takto krásne napísala .
Mojím tajným miestečkom je Taliansko. Nie ísť na dovolenku, ale žiť tam. A najviac ma láka Sicília...tam by som rada žila v nejakom pôvodnom domčeku, ktorého sa nedotkla moderná architektúra. Netuším prečo, či som tam v minulom živote /ak také niečo existuje / žila, či som tam niečo nedokončila alebo...jednoducho ma fascinuje všetko: povaha, temperament, kuchyňa, film a Fellini, hudba a napr. Laura Pausini...

na cesty.
Dlho som rozmyslala, kam, pretoze ja to mam pekne rozhodene po celom svete a neviem si vybrat ... pretoze je to tak na obzretie, na pobyt, mozno aj na byvanie na nejaky cas ... ale urcite to nie je ono. Ja som tu doma a na Slovensku rada, no i tak neviem obsediet ... velmi rada cestujem. Na dovolenke chcem vela vidiet, pohoda na plazi je tak na 1.5 hodinku pre mna, potom uz so mnou vsetci certi siju. Pochodit, pojazdit, dat si kavu, namocit ruky do fontany, trufnut alebo netrufnut si nakuknut cez utes, nadavat si v duchu, ze sa trepem na taky vysoky kopec a potom sa chvastat a cerpat z toho vsetkeho pozitivnu energiu. Takze mna dusa taha na cesty. Toto je ono .

Kami, ja tuzim prist zase na Slovensko a dufam, ze sa mi to skoro podari.
Precestovala som pol sveta a najviacej bola zaujimava Afrika. Zila som na Slonovom Pobrezi alebo Pobrezie Slonoviny vzdy si to mylim a v Keni. Raz sme sa 3 pary dali na 4 tyzdnovu cestu v Juznej Afrike a Namibii. To bolo nieco neuveritelne. Cestovali sme z velkym Jeep, mali sme sprievodcu a kuchara. Spavali sme v stanoch ktore sme museli kazdy vecer stavat niekde inde ale to uz boli pripravene miesta v osadach.
V noci sme pozerali v pusti oblohu a hviezdy boli skoro na dosah ruky.
Prajem vam vsetkym aby sa vam vase sny splnili

mňa priťahuje všetko, európske metropoly - Londýn, Paríž, taliansky, francúzsky vidiek, Sardínia, Mexiko, ďaleký Východ,
za slobodna som niečo videla - Europu, verím, že raz budem mať viac času a peňazí aby som videla aj iné krajiny.
V poslednej dobe sme dovolenkovávali na SK, takže Slovensko mám pochodené. Rada by som sa pozrela mimo.

V septembri sme boli v Toskánsku a ja som mala pocit,že som sa vrátila domov , vinice obťažkané sladkým hroznom, vôňa oleandrov, rozmarínových živých plotov a vína, štíhle cyprusy lemujúce cesty, striebristé olivové háje, kamenné usadlosti, istotne som tu v niektorom živote žila a rada by som i teraz

aj mňa aj mňa, ja by som aj išla niekam, no nemám s kým, práve teraz sa rozhodli všetky moje kamarátky niečo prerábať a kupovať, tak na dovolenku im asi nezostane a tak by som sa išla pozrieť aspoň do Paríža

NEmám rada teplo, stačí mi max. 25°C. Takže Škandinávia je , hlavne hory... Boli sme tam, ale len na juhu. Príroda je úžasná! Kami, ten pocit, keď ležíš na okraji fjordu (odvážlivci sa aj postavia) a 1000 m pod sebou vidíš more, to je akoby si letela nádherný pocit slobody, ale aj pokory - uvedomíš si, že si strašne malinká... O nejaké 3 roky, keĎ budú chalani väčší, nejakú výpravu naplánujem. Vnútrozemím prejdeme až za severný polárny kruh (veľmi by som chcela vidieť polárnu žiaru) a naspäť pôjdeme loďou cez fjordy. Určite strávime jednu noc niekde na vrchole hory pod holým nebom, aby videli ako vyzerá naozajstné nebo plné hviezd Ešte pár fotiek