Tak ja som si dnes bola doobeda kúpiť v meste vlnu, že po večeroch uštrikujem malej svetrík. Dúfam, že to nepototo, lebo ma skoro prekotilo v galantérke. Kúpila som vlnu, ihlice a gombíky a 20 Euro v čudu...
No neviem či sa to dnes oplatí tie ručné práce 
Len tak medzi nami naposledy som štrikovala pred 10 rokmi, ale na art mame som videla krásny sveter, tak ma nejak chytila múza.
Tento http://artmama.sme.sk/pletenie/pleteny-kabatik-0
len som si to trošku zjednodušila a bude maličký, na 2 rôčky 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sal som sa ucila robit podl avidea na youtube.
.
skvelá voľba diskotéka. 
U nás je dnes tak krásne, daždivo, mlhavo ..., že len pod perinu zaliezť abo do kozuba zakúriť. Žeby som si mala začať zvykať, jeseň, zima sa na nás určite teší.
Vramci nostalgickej nálady ma chytila rekapitulacia znovuobjavovania čara skoro zabudnuteho.
Verím, že takéto problémy by ste chceli mať viaceré. 
Vdaka Lenke som sa cez pokusné háčkovanie vrátila po dvadsiatich rokoch k pleteniu. Prišla som na to, že s háčkovkou nespravím, také ... ako voľaky s ihlicami. A už mi bolo treba len kus zvedavosti, odvahy a kvantum trpezliosti. Po mesiaci som vo fáze, že neviem, čo by som skôr uplietla. Huževnatosť a vytrvalosť som si vyskúšala pri pletení ponča. Podarilo sa, skúšku som zvládla. Môžem sa teraz vytešovať pri mojich slabších aj lepších tvrorivých pokusoch. Skúste vojsť do obchodu a nájsť vlnu, ktorá na vás rozpráva, pasuje vám k pleti, vyblednutej farbe vlasov a vášmu šatníku.
Vrámci návratov ma osvietila myšlienka, že by som si mohla ušiť aj šaty na dcérinu stužkovú. Aj keď som posledne šila, keď mala moja maturantka asi rok, ale však ja nemusím byť za krásnu. To bude ešte len sranda. Dcéra ostala zhrozená."To na tom starom stroji chceš šiť a vieš vôbec?" Však ma len niečo cez 20 rokov, mám pociť, že len toť nedávno som ho kupovala.
Inak za moje tvorivé nadšenie je zodpovedná romantická kríza, keď som nebola schopná po večeroch čítať svoje rozprávočky. Možno sa aj s háčkovkou skamaratím. Papučky pre nový rodinný príratsok sú pre mňa veľkou výzvou a viem ja, čo si na plecia prehodím, aby som kamuflovala nedokonalosti mojich budúcich šiat.
Moje maličkej som vysvetľovala, že to všetko ma naučila babka, veľmi šikovná žienka. Keďže babky už nemáme, asi ostala zodpovedná úloha v pokračovaní a predávaní tradície na mne.
Obe baky z nás musi mať tam hore veľkú radosť. 
Maličká už pletie o dušu, zoberie ihlice a motá okolo nich vlnu až má krásnu nedefinovateľnu gundžu.
Joj, skoro som zabudla v zime som sa vrátila k bežkám, však ja už len mládnem a mládnem.
Devy krásne, aké prekvapivé návraty k skoro zabudnutým záľubám sa podarili vám? Bude to vekom detí? Dozrievaním? Krízou stredného veku ako asi u mňa?