Čaro nechceného, Mama na metle a Vianoce

Čaro nechceného – no, neviem, neviem – nie vždy je to také celkom čarovné, ak sa niečo prihodí nechcene, ale zase niekedy neplánovaná udalosť, ktorá nám zdanlivo naruší naše starostlivo nalinkované položky itineráru sa môže ukázať ako veľmi príjemné spestrenie, ktoré dokáže odviesť myseľ od nepríjemností, čo by sa inak sťa Damoklov meč sa vznášali nad hlavou – lebo ak v pondelok čakáte potenciálne zlé správy, tak weekend vie byť parádne nepríjemný a nepríjemne dlhý. Ak si ešte vezmete na piatok dovolenku, tak až neznesiteľne dlhý....
Moje čaro nechceného začalo už dávnejšie – rodinní príslušníci mi nachystali plnú kúpeľňu môjho obľúbeného vzoru (bodky) – akurát, že to nebola tak celkom skrášľujúca inovácia, ako skôr neželané vedľajšie účinky maľovky. Som si povedala, keď už sa tam mám realizovať, tak zrovna urobím kompletné predvianočné gruntovanie – a z 3 kúpeľní mi už na zozname zostávajú iba 2.
V piatok som si vzala dovolenku, husacie hody, ktoré sme si naplánovali ešte v lete a ktoré som už pre tento rok odpísala, sa predsa len mali konať – hlavne vďaka výstave psov v Nitre ... Kamoška s manželom, dcérou a psom dorazili už vo štvrtok, stihli sme do soboty večera povymetať zopár nákupných centier, vianočné trhy, štrikovanie jazykmi, prípravu nejakých tých vianočných dekorácií, rýchlokurz servítkovej techniky – a samozrejme aj likvidáciu dvoch operencov a primeraného množstva lokší, posledných kvapiek fajnovej Myjavskej (Manny, škoda že toho roku nebude, neviem, ako to prežijeme) na počesť celkom slušného umiestnenia malého Sharkyho,...
Tak som si povedala, že nedeľu odbavím len tak zľahka, rozhadzovaním vianočných dekorácií, možno výrobou nejakých ďalších – a cirkus začal: na kuchynské okno zvyknem dávať svietniky z pohárikov od výživy s malými kahančekmi – no ale snáď ich nedám na neumyté okno!?!? No a keď už okno umývam, tak na ňom predsa nemôže visieť neopratá záclona, lenže jedna záclona je na jedno pranie primálo, tak hneď zvesím aj nejaké ďalšie – napríklad zo synovej izby, ale keď zvešiavam záclonu, tak už aj záves, keď záves, tak treba aj prezliecť periny, aby zase ten záves bolo s čím oprať (prezliekol si sám, ja som iba nachystala čisté obliečky, ale v rámci toho chystania som stihla menšiu „reorganizáciu“ v skrini, kde ich mám uložené). Až som sa sama sebe čudovala, že som stíhala aj obed chystať – šunkaflek čakal v rúre na zapečenie, kým sa rodina rozhodne, že pomaly už hádam aj bude hladná. Dala som ho najprv len tak zľahka, odspodu, potom neskôr idem prepnúť na kombinované ohrievanie aj vrch aj spodok a po chvíli kričí na mňa polovička, či na ňu chcem atentát spáchať ... trúba vraj začala „vrčať“ a nakoniec vyhodila poistky... Načim bolo situáciu riešiť, od steny sme museli odtiahnuť nielen ju, ale aj susedky – umývačku a chladničku – aká to vzácna príležitosť, poumývať miesta, kde sa inak jak je rok dlhý nedostanem ... a zase mám o jednu položku na zozname menej ...
Takto som pokračovala až do samého večera – odškrtla som si ešte aj policu v kuchyni, ktorá dostala vianočný pucung vďaka tomu, že som na ňu postavila jeden zo svojich vianočných svietiacich domčekov, okno v spálni, na ktorom tradične stáva taký ten svietnik „trojuholníkový“, údržby sa dočkalo aj zopár vonkajších častí domu, keďže som stihla nainštalovať aj vonkajšie vianočné osvetlenie ....
Bola som celkom rada, keď sa zotmelo – jednak som nemohla pokračovať v upratovacích činnostiach a jednak som si mohla porozsvecovať všetky tie dekorácie, čo som si po byte počas dňa tak systematicky rozmiestnila. A to som ešte tak celkom s tou vianočnou výzdobou neskončila ...
Prečo tieto tirády??? No, som síce chválenkárka, ale tentokrát je to skôr z praktických dôvodov – chcem poprosiť Mamamaťu, aby tu vymenované položky zaradila v úlohách mamy na metle až na budúci týždeň – keďže tri z piatich pracovných dní budem mimo (pondelok Nitra, streda Trenčín, štvrtok Trnava), tak mi mimoriadne dobre padne, ak vy ostatné budete upratovať to, čo ja už mám urobené.