Criepky z nemocnice

V poslednom case sa vela  diskutuje o stave nasich nemocnic a zdravotnictva, pridavam par svojich zazitkov v "priamom prenose".

Koncom aprila som bola hospitalizovana v narodnom onkologickom centre u nas v BA.

Po vstupnych procedurach som sa ocitla na izbe. Mala som stastie a podarilo sa mi dostat samostatnu izbu s wc, sprchou a dokonca velkym TV na stene oproti postele. Skoro ako hotelova izba. Bola som moc rada, lebo uprednostnujem sukromie a klud.

Este som sa nestihla prezliect a vybalit , prisiel lekar , predstavil sa a zacal mi rozpravat co ma caka dalej. Ze podla MR, ktoru mi robili pred nastupom do nemocnice, to vyzera tak, ze pravdepodobne budu musiet spravit masektomiu, ale ked videl moj vydeseny vyraz, tak ma uistil, ze ak to bude len trochu mozne, tak by prsnik zachovali, ale ze mi nemoze nic slubit, budu musiet odobrat vsetky nadory a v akom stave to je naozaj, uvidia az ked ma otvoria. Ale kvoli lymfatickym uzlinam v podpazusi ma este rano pred operaciou poslu na specialne vysetrenie PET do Bionu, kde oznacia prvotnu uzlinu a podla toho aka bude, budu musiet /alebo nemusia/ odstranit aj tie uzliny. Pricom pripadne odoperovanie uzlin mi narusi lymfaticky system , napuchne mi prava ruka a znizi sa jej pohyblivost. Bol velmi mily, snazil sa vsetko vysvetlit, povzbudit... ja som len sedela vystrasene na posteli a pocuvala a v duchu sa modlila, ze snad to nebude tak zle a bude stacit ta light-kovejsia verzia. Ked som konecne ostala sama, prvy krat mi doslo naplno, ze to nie je blby sen, ale ze som naozaj v nemocnici a ze ma na druhy den operuju a vlastne do poslednej chvile ani neviem co vsetko a v akom rozsahu mi budu robit.

Tiekli mi slzy a prepadol ma strach, po chvilke prisla sestricka, ked ma videla v akom som rozpolozeni, dala mi nejaky antistresovy liek, nech sa nebojim, ze vsetko dobre dopadne. Ukazala mi kde je jedalen, ze si kedykolvek mozem zobrat caj, kde je izba sestier, kde mozem kedykolvek zaklopat, ked budem nieco potrebovat... Bola fakt moc zlata a ja som sa ako tak dostala do normalu. Rano nas viacerych brala sanitka na to PET vysetrenie. Prvy krat som sla sanitkou , vlastne ak neratam porodnicu, tak som bola prvy krat v nemocnici. Ani neviem ako by som to nazvala, snad seria smoly - pokracovala v tom, ze sa im to na kamere nezobrazilo, tak ma vratili naspat do kabinky, druhy krat mi vpichli tu latku / neprijemne boli, ked vam pichaju rovno do prsnika, ale vravela som si, ze to musim vydrzat a snad ta kamera ukaze, ze to nebude az tak zle./  Potom namiesto 20 minutoveho scanovania som tam bola celu vecnost, ale nakoniec sa im tam ukazalo, co bolo treba. Ked som videla, ze som okrizikovana pod pazuchou a nie na prsniku, pochopila som, ze je to blbe a budu musiet operovat aj tam. Kym som sa dostala odtial do cakarnicky, bola som tam sama, tych styroch co boli v sanitke so mnou uz odviezli nazad do nemocnice. Hodiny , ze je uz po obede a ja som tam ostala akoby sama zabudnuta. Samozrejme, ze po mna poslali sanitku, len blby pocit to cakanie. A este som si v duchu vravela, ze ked uz je tolko hodin, ze ci ma budu robit v ten den, ci to neprelozia. Ked som prisla na oddelenie, este ma brali dole na dalsi zakrok, kde mi pichli do prsnika nejaky vodic, vyzeralo to ako drot a hrozne to bolelo. Za ten cas som si x-krat vravela, ze ma mali rano uspat a toto vsetko mi robit tak, aby som o tom nevedela.Nakoniec som sa dostala na izbu, kde mi dali nejaky liek a infuzku a potom si uz nepamatam nic, prebrala som sa az na pooperacnom. Netusim kedy ma previezli, prezliekli, nic...

Hrozne som chcela spat a stale mi tam niekto chodil a kontrolaval ma a vzdy ma zobudili.

Teraz s odstupom casu si uvedomujem, aky skvely a uzasny personal sa o mna / teda urcite o vsetkych/ staral. Lekari, sestricky, sanitaci, vsetci boli laskavi, empaticki, starostlivi, naozaj ak by som mala hodnotit ich pristup k pacientom a starostlivost, tak im davam A+ 

Naozaj bola som prekvapena ako sa vsetci starali, vecer nam dokonca chodili natriet a namasirovat chrbat takym mentolovym kremom. A prekvapila i strava, normalne im davam rad zlatej varesky. Byt tam dlhsie , tak sa bojim, ze priberiem.

Takze napriek vsetkemu odo mna maju vsetci obrovske DAKUJEM