Existujem, len...

Milé naničmamky, tak ako píšem v názve blogu – existujem, len nejak nestíham.Po troch rokoch materskej dovolenky som koncom septembra 2010 nastúpila späť do práce. Poviem Vám, bola to veľká zmena. Jednak sa toho veľa zmenilo aj v práci – presťahovali sme sa do nových priestorov, pracujeme s novým programom, mám nové kolegyne, proste som sa po 13 odpracovaných v rokoch vo firme cítila ako úplný nováčik. No a potom zmena režimu tiež nie je maličkosť. Keď sme s Lukáškom niekedy aj o desiatej lietali po dome v pyžamách, tak teraz nám zvoní budík o 6.20 hod, vychystať krpčeka do škôly, na svoj ksichtík sa pokúsiť namaľovať aspoň akú-takú tvár a tradá do škôlky a do roboty. Poobede musím byť do pol piatej v škôlke, potom zatvárajú. Doma ma čakajú ďalší traja chlapi, ktorí síce pomáhajú ako sa dá, nuž ale navariť treba, aj vyprať, veď to poznáte.
Luki od nástupu do škôlky bol každý mesiac chorý, no ja verím, že to bude lepšie.
V novembri sme boli na Edkovej stužkovej, boli sme príjemne prekvapení, chlapci sa snažili ( v triede sú len chlapci ), nasmiali sme sa na programe i zatancovali tanečky.

Naničmamu stíham len večer v posteli z mobilu, teda poctivo Vás čítam, len sa z mobilu blbo píše.
Každopádne máme sa vcelku dobre, ja som plná energie a optimizmu a zmenám, ktoré u nás nastali, sa teším.
Chcela som Vás maminky pozdraviť, popriať Vám všetulinko dobré v novom roku, zároveň sa trochu pripomenúť a povedať Vám, že som rada, že Vás mám.