Moja spisovateľka

Dostala som list od mojej 14 ročnej dcéry, ktorá mi 6.septembra odišla z domu na internát do iného mesta. Čo tomu predchádzalo, je naozaj dlhý príbeh.Je ôsmačka na ZŠ a ten odchod / viac ako100 km odomňa /- je zameraný práve na jej úspešné ukončenie povinnej školskej dochádzky.
Potom chce ísť za svojim snom.Jej snom je skladať pesničky, hudbu k nim, písať o živote,o problémoch aj o šťastí...Už v prvej triede ZŠ hovorila, že bude spisovateľka... Potom je diagnostikovali poruchy učenia-dyslekciu,dysgrafiu,dyzortografiu, nuž a ja som si myslela, "zbohom spisovateľstvo".
Lenže ona ma prekvapuje stále viac a viac, keď čítam jej príbehy a jej slohy, dostávam sa takmer do "vytrženia".Rozmýšľa nad tým, ako svojimi poviedkami, pesničkami, či knihami, zmení svet k lepšiemu. Jej filozofické a psychologické úvahy mi vyrážajú dych. Mám pocit, že v tých písmenkách cítim jej dušu, jej srdiečko...a po tých všetkých neuveriteľných trampotách, cez ktoré si vyšľapáva svoju cestu životom /spolu s mojou pomocou/- mám zrazu pocit, že tá spisovateľka ani nie je až taká nereálna.
No a pre mňa, tou spisovateľkou vlastne už aj je:
Milá mama,
prajem Ti pekný deň. Je to tu presne také isté ako som predpokladala. Všetko sa točí medzi školou a vychovávateľmi, každý deň je iný, ale pre mňa taký istý. Každý deň vstanem s dobrou náladou a v zápätí mi ju niekto zničí...no, ale s úsmevom na tvári idem ďalej.Snažím sa, a verím tomu, že tam v predu niekde je ešte nádej-a je len na mne, či všetko nechám tak, alebo idem za svojim snom. Ja len dúfam, že to dokážem, že sa mi splnia moje sny.CHcem Ti povedať, mami, že aj Ty si z mojich snov a tiež budeš v nich aj naďalej. A keď Ťa mám a si pri mne, nevážim si chvíle s Tebou a pritom, sú to tie najlepšie chvíle môjho života. Mala si to ťažké v živote a ja som Ťa podceňovala aj Ti ubližovala. Mama, ale ja som Ťa vždy potrebovala, aj Ťa potrebujem, a aj keď Ti nedávam najavo lásku, nebuď kôli tomu smutná.Ľúbim Ťa. Srdce a diaľka najviac ľudí sputná. Tvoja Majka