Nedávny predĺžený weekend s voľným „nežnorevolučným“ pondelkom som si ešte kúsok vylepšila dovolenkou v piatok – nemala som žiadne konkrétne plány, len ma hrialo pri duši vedomie, že nech by som chcela stihnúť čokoľvek (či už v domácnosti, alebo niečo pre zábavu, potešenie,...) budem mať na to miesto štandardných dvoch dní tentokrát až 4 .
V utorok mal ísť syn na prax a tak ma nezabudol upozorniť, že potrebuje oprať „mundúr“, povedala som si že nezaškodí aj trocha domácich prác, všetkých som dôrazne upozornila, aby ihneď vyhádzali všetko čo chcú oprať, alebo nech sa potom nesťažujú.
Vložím do práčky prvú dávku, stlačím gombík – a nič ...
Teda nie úplne nič, svetielko, ktoré inak počas prania svieti, aby som vedela, že práčka perie tak trochu bliklo, ale to bolo všetko. Skontrolovala som pripojenie na sieť, poistky (aj keď som vedela, že ak tam bolo to bliknutie, tak by mali byť v poriadku, ale istota je istota a nechcela som dopustiť, aby sa mi potom niekto smial, že som sliepka čo nevie, že elektrospotrebiče potrebujú „šťavu“)
, tiež vodu, či je pustená, poprepínala som všetky programy, ktoré tam mám – s rovnakým výsledkom – stále len to krátke červené „žmurknutie“
bez akéhokoľvek náznaku ochoty vykonávať si to, na čo je ten krám skonštruovaný!
Už pred rokmi som učinila jedno strategické rozhodnutie – vybrala som si z telefónneho zoznamu (iba podľa adresy) opravára pračiek, ktorý býva vo vedľajšej ulici a za tie roky, čo sa o tú stará, sa to ukázalo naozaj ako veľmi praktické. Keďže si chcem udržať dobré vzťahy s ním aj naďalej a naviac nie som žiadna „necita“, ktorá by iným kazila dni zaslúženého voľna, tak som mu iba „potichu“ poslala SOS v SMS – veď to mu dáva možnosť zareagovať alebo aj nie. Sama som sa pobrala za inými činnosťami.
Po nejakom čase (chodila som aj na WC s telefónom v nádeji, že sa opravár ozve, veď inak mi hrozilo, že budem musieť prať v ruke) dokvitol manžel a ja sa mu hneď sťažujem, že mám doma „štrajk“. Ešte mi navrhol, aby som vyskúšala napríklad priniesť lampu alebo niečo podobné (malé, ľahko prenosné) a zapojila to do zástrčky, kde je zapojená pračka – ako či nie je niečo tam. Ako som to išla spraviť, tak som mu ešte chcela názorne demonštrovať to NIČ , čo moja pračka robí – a div sa svete –neviem či to bola reakcia na prítomnosť „vyššej autority“, ona sa rozbehla! Manžel samozrejme nahodil podozrievavý pohľad typu „zase si raz panikárila“, ale nijak to nekomentoval, len si šiel po svojom.
Spokojná zatváram za sebou dvere do „práčovne“ a v tom v mojom vrecku začne vyzváňať mobil – pozriem naň – a to môj opravár, že keď chcem, tak môže prísť hneď. Ja, že už netreba, už to ide a on – zlatý človek – že ...“vidíte ako som Vám to pekne na diaľku opravil“...
No povedzte, nie je toto najlepší opravár na svete?!?
No, tak to je tiež o tom, čo mi ten môj zlatý opravár povedal pred časom - stáli sme vtedy pred otázkou dať práčku k nemu do generálky (za cca 7tis.), alebo kúpiť novú. Pýtala som si radu - a on hovori: "Tie nové ma živia !" Sľúbil mi, že po tej generálke mi pôjde ešte min., 5 rokov - a je to už minimálne 7. Celkovo, ten môj "klenot medzi práčkami" má už 2O-tku.
A to som na nej prala plienky po 2 deťoch!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.......jeeeeeeeeeeejjjj, aj ja prajem mojej taku dlhovekost........
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
budem držať palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
........velmi mile........
Posielam mu
. Verte ci neverte, vzdy ked vkladam pradlo do tej nasej masinky, tak si zakazdym poviem, aby este sluzila, ze je mlada... Ma len 6r, ale vyzera ako frontovy vojak... A na novu nie je.... Ale zatial ide, dufam, ze to potiahne nejaky ten piatok...