Taká obyčajná sobota

Onurove pery sa pomaly blížili k Šeherezádinym....čakám som so zatajeným dychom na ten osudový bosk...
CRRRRRRRRRRNNNNN !!!! Jéžišmárja budík !!!
5:30 Chvíľu mi trvá kým si uvedomím že je sobota a potrebujem dokončiť dve torty. O desaťminút som v kuchyni,káva na stole,okuliare na nose a na bielu čižmu maľujem maličké značky...
10:00 Ozdobené torty sú v chladničke,obliekam sa,volám taxi a idem pre zdedenú babi na opačný koniec mesta do nemocnice.
10:30 Babi je slabá,zápal žlčníka,bolesti a diéta urobili svoje. Musím ju obliecť,obuť,dokonca sa nebráni ani vozíku.
11:00 Taxíkom sa presúvame k babi do bytu zasa úplne na opačný koniec mesta. Dávam jej jesť,ukladám do postele,chystám lieky. Sťažuje sa na opuchnuté nohy,ale ku mne nechce ísť...doma je vraj doma..
Volám taxi,presúvam sa domov. Ja - nemocnica - babi - Bermudský trojuholník. Presúvanie busom nemysliteľné.
12:00 Dováram halušky.Dokyslo aj cesto na škvarkovníky. Treba mi odniesť obed mamine. Volá mi známa pani,že potrebuje na stredu 100kusov depkáčov na jednu recepciu.
13:00 Škvarkové pagáče rozvoniavajú,mám zamiesené aj na depkáče,chystám formičky. Keby som ich neupiekla teraz,nemám šancu v nedelu.
14:30 Balím škvarkáče,obed a idem za mamou....
15:30 Snažím sa upratať,kakao a práškový cukor mám aj medzi žalúziami....nejako sa mi nedarí a hlavne nechce...ale zasa razím teóriu,že čo človek musí - rád spraví...
16:30 Dorábam krém na ďalšiu tortu,pre ktorú majú prísť v nedeľu. Je to narodeninová torta a veľmi sa teším,lebo pri zdobení mám voľnú ruku a môžem sa vyblázniť.
17:30 Konečne sadám k telke a chystám sa lúpať orechy..Volá Matulko kamoš cukrár,má pre mňa tovar,ktorý si musím ísť zobrať.Bolia ma nohy...nechce sa mi...ale idem...
18:30 Cestou k Matulovi robím nákup a ťahám sa jak slimák s veľkou nákupnou taškou za ním..
18:45 Zvoní mobil...volá uplakaná babi..nohy má opuchnuté,štípu ju,mám okamžite dojsť za ňou...Volám na pohotovosť a zisťujem čo mám robiť. Rada znie - Urgentný príjem - nemocnica.
Volám taxi a s nákupnou taškou z ktorej mi trčí už aj ozdobný valček na torty od Matulka okamžite odchádzam za babi.
19:30 Sme na Urgente. Babi som naložila do taxíka v pyžame.
20:30 Vyšetrenie nemá konca kraja...konečne ešte rontgen...sťažené dýchanie..
Partia snowboardistov doviezla kamoša s otrasom mozgu.
21:15 Stále čakám na verdikt lekára...Babi drieme na vozíku..Každých 30 min privážajú pacientov,väčšinou starých ľudí...Je to deprimujúce. Rozmýšľam nad tým,či aj ja tak skončím...či vôbec bude mať so mnou kto ísť k lekárovi...rozmýšľam nad tým,či je toto vôbec dôstojný takýto odchod zo života....napadá ma hocičo...Je to ako čakanie na smrť.....Myslím na to,ako rýchlo ten život ubieha...rozmýšľam nad tým,ako som ho prežila zatiaľ ja...pritom život je tak krátky a zároveň krásny....napadlo ma,ako sme si 4 kamošky slúbili,že na staré kolená kúpime malý domček a postaráme sa jedna o druhú..
A keď raz budem bohatá, postavím mestečko pre starých ľudí...so záhradkami...so všetkými službami a opaterou pre tých,ktorí už nemôžu byť samostatní...
Cinkne mi MMS...pozerám sa na moju usmiatu dcéru za ktorou sa vypína majestátna Eifelovka...oči mi nejako zvláštne zvlhnú..
22:00 Babi je prijatá na interné oddelenie.
22:30 Popodpisovala som všetky papiere na oddelení. Všade je ticho..Nemocnica v noci pôsobí zvláštne. Tie prázdne chodby pôsobia ako katakomby....Volám taxi.
23:00 Konečne som doma. Otváram fľašu červeného.
23:30 Líham do postele s tým,že si narežírujem nedokončený sen z rána...Chcem vidieť ten osudový bosk....
Šeherezáda upiera krásne,zasnené oči na Onura.....a ten v bielom plášti si pýta preukaz poistenca...........