zaciatok puberty?

...ja má to isté doma! dcera ma 13-násť...a ako keby si písala o mojej dcere!
Až na to, že mi sa skor odúvame, a potom kričíme...dobrééé, nechaj to tak, kašli na mna...
Tiež sme v obchode, a všetko by chcela...a ja sa iba usmejem, že mala si sa narodiť u šejka , a nie v paneláku, obyčajným ludom
Ale, ked to porovnám, tak minulý rok, to bolo horšie...teraz sa somnou aj porozprava, a rozoberáme bárs čo....len tie sceny sem tam su...tak, raz za deň
Ale, to prejde...dufam

u nás je to rovnaké dcéra má 9 a má aj staršie kamarátky 11-12 ročné, cez deň sa chová ako nástka a večer, maminka pod si ku mne lažkať, pritúli sa a je z nej pomaly 2 ročné dieťa, ked sa hrá s rovesníčkami tak je taká ,,normálna,, v rámci normy, včera mi vyčítala že chodí skoro spávať o 20,30 že iné deti 12 ročné chodia po 21,30 hod. tak som jej povedal a že ked bude mať tolko tiež bude môcť,
no a nákupy to je kapitola sama o sebe, dosť že mám problém na ňu niečo dostať, je taká normálna, len ked sa naje nezapne gate, ked jej konečne niečo sedí, samozrejme že sa jej to nepáči a tie komentáre okolo, ale určite nie som sama ktorá chodí s takýmto dieťaťom po obchodoch tak si myslím že aj ti e predavačky už to berú s rezervou, ale už ked jej niečo kúpim a má to doma tak to väčšinou nosí bez odvrávania,

tiež to poznám, až veľmi dobre. Všetko sedí "na chlp" aj na moju 14 ročnú dcéru, ba navyše, mi tie večerné "ťuťkania" máme veľmi zriedka. Väčšinou moja dcéra odíde odutá do svojej izby, ani nepríde povedať dobrú noc. Druhý deň podľa nálady, ako sa vyspala, buď to prešlo, alebo pretrvávame v chladivom mlčaní. Keď má svoje dni, papuľuje, odvráva, neposlúcha, kričí na mňa..že mičomu nerozumiem, že dnes je iná doba ako kedysi, keď ja som bola v jej veku...blablabla...no, poviem vám, niekedy rozmýšľam, či som ešte normálna, alebo či ona je normálna, či nepatrím na psychiatriu ja, alebo ona? Vlastne s ňou chodíme psychiatrovi, lebo má zistené ADHD,
ale to ostatné, no myslím, že to je PUBERTA
v plnom rozkvete. Verím, že to prejde, niekedy aj mám pocit, že je to trochu lepšie, a potom mi moja "krásavica" dokáže úplný opak. No čo už? Asi to my mami musíme vydržať - veď ich milujeme tak, či tak. No nemám pravdu?

No,tak toto ma caka ? U nas zatial byva jeden 9 rocny anielik .Zatial ju zvladame v pohode no uvidime kedy ta teta Puberta pride ku nam na navstevu.A dufam,ze sa u nas dlho nezdrzi .

9 ročný anjelik? aj ja chcem, dnes to bolo hrozné, učili sme sa, vlastné dcérka sa učila, že nemajú úlohy pozriem 1 zosšit, druhý a tam trochu úloh a že nech je j popozerám aj ostatné zošity a nachystám knihy na zajtra, lebo jej to dlho trvá nech môže ísť von , ked som odmietla, že jju chúdatko malé týram, teraz je už v pohode, prišla domov, samý úsmev, večera a už sa tulká, a zajtra to bude dokola to isté,

Ja mám chlapca9ročného.Pri nom strácam nervy.12 a 13 ročná.To vrieskam v jednom kuse.Tie chcú vychovávať mna.16,17,18.Pre tie som staromódna.Je iná doba a ja pochádzam z jaskyne.A 20 ročná sa tak raz za týžden aj doma objaví.
S MM si pri nich neraz myslíme,že asi pochádzame predsa z doby ladovej.Niekedy im vôbec nerozumiem.Lenže dúfam,že aj oni vyrastú.Ved 22 ročná slečna/vlastne pani/je celkom zodpovedná mamina.

mi sme dnes ráno hľadali gumičku do vlasov, včera sa mi dcéra nasáčkovala do spálne a že dam si rozpúšťala vlasy, že kde má gumičku, a ja som bola na vine, samozrejme bola na poličke zasunutá za postelou ale ja som bola tá ktorá za to môže, lebo ona tam tú gumičku dala a že čo som robila ked tam nie je,

včera sa učitelka dcéry pýtala prečo je taká smutná, že sa jej to pýtala už viackrát, dcéra mi vysvetlovala ako v škole sedí, že ked učitelka niečo opakuje už 3x tak si podoprie hlavu a takto sedí /nasledovala ukážka/ a že či vyzerá smutne, no bol to 100%-ný unudený pohľad, tak som jej povedala že nech nabudúce povie že nie je smutná(to aj učitelke povedala ) ale unudená,
marikat s tou traumou to môže byť vážne , ozaj nemusia dobre spomínať na detstvo, ved z ich pohľadu to je samá škola, učenie, úlohy, tak včera ,,presedela,, dcéra za knihami hodinu ale z toho 15 min. vysvetlovala čo nového, 15 min. hľadala knihy a zošity, 10 min. WC a 20 min. - úlohy + opakovanie, a že kolko sa ona učí, chúda moje, a to som si dovolila vybaviť jej na víkend hodinu doučovania AJ, HODINU!!!!!! a vôbec na ňu neplatí že do jazykovky by chodila častejšie, aj tá hodina je utrpenie, len teraz neviem pre koho

U nás prebieha výchova k samostatnosti, tento školský rok chcem dosiahnuť aby bola max. samostatná. Je 4-táčka. Nechce už chodiť do družiny, že bude chodiť ráno sama aj poobede, bojím sa jej dať ešte klúč, lebo tá si raz aj hlavu niekde zabudne. Takže som jej povedala že ma musí presvedčiť je samostatná a nič sa jej nestane, takže včera po prvé, - začali sme až večer, uprac si izbu – odpoved – no a čo si budem hned po prídchode zo školy upratovať izbu? Ved bude uprataná upratujem si ju večer, reku je večer nech sa páči, odutá odišla, ako tam upratala (nahádzala veci do všetkých možných otvorov, kde sa dalo) po druhé, chodď sa osprchovať, obliecť do pyžama, upratať uterák a navečerať sa – odpoveď už so zvýšeným hlasom no a čo sa budem hned sprachovať ked prídem zo školy? Reku ja musím vidieť, že zvládaš takéto jednoduchšie veci, potom nejaké menšie nákupy pomoc v domácnosti, tak zahlásila že mi zajtra (akože dnes pomôže ožehliť) skoro ma vystretlo, proste na všetko má argumenty, hotové odpovede a nepohne s nou nič, potom sa spýtala kedy by mohla sama chodiť, že bud. Školský rok, tak zahlásila že to má celý rok makať? Tak som to skrátila na ½ roka a ona že o týždeň, no neni sú tie deti úžasné, otvorené kompromisom? Ja som už v koncoch,

jáj teraz ma napadlo, strašne sa rozčulovala prečo musí codiť spávať o 20,30 ked ostatné dievčence sú ešte hore, tak som jej povedala že aj organizmus potrebuje čas na oddych a potrebuje vypnúť, vyspať sa a ona že organizmus nikdy nespí že to sa učili vškole, reku to sa hovorí čert nikdy nespí a organizmus oddych potrebuje a bola vybavená vec , dcéra odutá a ja som sa rehotala potajomky ešte hodinu, že organizmus nikdy nespí, (v podstate mala pravdu ale spať bude chodiť aj tak o 20,30

vrchol dnešného rána : dcéra spala v spálni, ráno som jej do izby nachystala veci čo si má obliecť, večer si ich zabudla nachystať, nejako sme nestíhali tak som jej niečo vybrala, nechala som svietiť svetlo, prišla po dvere a že pod mi vypnúť svetlo v izbe, svieti mi do očí a stále pri dverách, ja na opačnom konci bytu, skoro ma vystrelo, už ani ruku nevie natiahnuť a vypnúť ho, tak tam stála kým na ňu muž nenavrieskal nech sa rýchlo oblieka, potom s plačom že jej to svetlo vadí vypla ho a obliekaal sa po tme, no chápate to,? stojí pri dverách a nie aby natiahla ruku a vyplaho ona čaká kto to spraví za ňu, a odutá išla do školy,

Dievčatá moje zlaté, pri čítaní niektorých príspevkov mám dojem , že si deti spravili z Vás otrokárov. A to sú iba , dá sa povedať malé dietky. Čo budú s vami robiť keď budú mať 20 ? Tiež mám kolegyňu, ktorá má 13 ročnú dceru. Keď počúvam ich rozhovor tak občas sa mi zdá že si zamenili úlohy , matka len počúva a dcéra riadi.

lydusha už som zbadala chybu , len mi to nejde opraviť

no ja tiež občas idem niekde bez nej, mám stanvený čas ,v tedy a vtedy odchádzam ked nie je nachystaná idem, a ked prídem domov, už je zase vysmiata (nechcem vedieť, čo sa deje medzi tým, kým je doma s mužom, lebo ked vtej chvílu odchádzam, tak počujem strááášny rev a bla bla bla aká som hrozná matka že ju takto trápim a týram ale zavirem dvere a neriešim, potom si 2 týždne dáva pozor a ked sa to zopakujem znova odídem a tak dokola,

lydusha, teraz sa budem ešte rok červeňať či červenieť za túto chybu

takže je čas povedať si a DOSŤ!!!! len aby z toho neutrpeli šok ked zrazu budú musieť byť samostatné, aby vedeli kde je sever

Hm... tak ten sever veľmi ľahko nájdu , keď zistia ,že niet nikoho kto by im ho ukázal. Podľa mňa deti ktoré sú zvyknuté na to , že sa všetko točí len okolo nich a rodič sa im vo všetkom prispôsobuje, môžu mať v dospelosti problém, či v zamestnaní či v manželstve , kde už nikto nebude slepo počúvať a riadiť sa podľa nich.

takže a DOSŤ!!!!!!!!

no mám taký pocit že o 10 rokov bude každý druhý človek sám alebo každý 30 bude samostatný, lebo nepoznám pomaly žiadne samostatné dieťa, a vlastne za to môžeme my rodičia, /no má tá moja dcéra pravdu že sa vššetko môžem vlastne ja/ ale už sa polepším a začne veru aj žehliť ako si to naplánovala

ak sa nezbláznim tak dám vedieť

Moje deti keď chodili cez prazdniny k mojej mamine, tak tam bolo nepísaným zákonom , že pomáhali babke a dedkovi vo všetkom čo sa práve doma robilo. Nepoznali žiadne také ako je hranie či pozeranie TV.Doobeda babka varila, deti čistili zeleninu, škrabali zemiaky po obede kto obedoval musel aj po obede upratať a pozametať podlahu.Poobede mal už každý voľno a mohol si robiť čo chcel/ teda v rámci možností/. Ale žiadne také aby sa babka išla s nimi hrať . Najradšej sa s nimi rozprávala , sedeli a kecali.Deti si tak na to zvykli, že keď prišli k manželovej mamine tak sa pýtali čo majú robiť akú prácu majú spraviť, len aby mali rýchle pokoj a mohli si robiť čo chceli. Dnes som mamine vďačná za to , že aj ona takto viedla vnúčatá k pracovitosti-hoci zo začiatku sa im to veľmi nepáčilo. Rozmýšľala som , že okopírujem niektoré príspevky a dám mojej mamine prečítať, čo si dnes deti spravili z rodičov.Ale mám strach, aby sa jej nezvýšil tlak. Dnes už dospelé deti sa smejú na tom , že niektoré veci si veru u babinky dovoliť nemohli. Bola k nim milá, ale keď bolo treba tak aj varechu na nich vybrala.Dnes by ju nedali za nič na svete. Aj teraz vedia, že majú u dedka a babky dvere vždy otvorené.

Dievčatá čo nového ? Menia sa detičky k lepšiemu? Alebo sa Vám vyhrozili , že si nájdu lepších rodičov?