Dlhá spoveď

Ahojte,
dnes mám asi plodný deň už som sem dnes raz písala, a musím zase.
Ak vás nezaujímam nečítajte, bude to dosť dlhé,mám toho veľa na srdci
Zistila som že heslo: Som krásna múdra a v depresii na mňa sedí takmer presne.
Neviem či som krásna, múdra asi hej (keď študujem elektrofyziku ) a v depresii som totálne hlboko zavŕtaná.A neviem ako z nej.Naničmamky, ak mi viete nejako uľahčiť, potešiť ma alebo aj poradiť, urobte to, lebo som z toho naozaj NANIČ.
Ako viete, ako nie, pred takmer tromi rokmi som sa vrátila z Čiech. Totálne na dne. Psychicky fyzicky aj finančne. Našich som nechcela zaťažovať tým čo všetko sa stalo,čo ma trápi a aké jazvy mi ostali na duši.Dosť že sa trápili aj sami...
Zariekla som sa že nechcem mať so žiadnym mužom už nikdy nič ale už po troch mesiacoch som to musela zrušiť lebo som sa (nebojím sa napísať) osudovo zaľúbila.Do muža ktorý stál za to. Ktorý ma vypočul a pochopil.Ktorý ma podporoval, aoby som si dokončila školu. Ktorý vyplatil bez mihnutia oka moje dlhy,ktoré narobil bývalý v mojom mene.Ktorý ma vozil autom kam bolo treba a čakal ma pred školou.Ktorý ma kŕmil šatil.... Nidky nezabudnem na jeho zvyk doniesť mi pri stretnutí niečo na zmlsnutie - obyčajne to boli jahody zo záhrady alebo maliny... Znie to úžasne nie??? Takí chlapi aj existujú ach bože!
Isto si viete predstaviť že som si takýto krásny vzťah pokazila, keď tu teraz vyplakúvam nič nie je dokonalé nič
Ten muž bol oveľa starší odo mňa až o 24 rokov,bol rozvedený a jeho mladšia dcéra sa narodila o tri hodiny skôr ako ja. Nebál sa predstaviť ma celej svojej rodine a keď sme boli na návšteve u jeho rodičov alebo jeho súrodencov,vždy mi dával najavo že som prvoradá,obsluhoval ma a všetkým vysvetloval prečo nemôžem jesť niečo alebo že si musím zdriemnuť po jedle a ochotne mi robil vaknúšik.
Ale aj náš vzťah sa vyvíjal - alebo kazil? Nemal rád obmedzovanie, keď som povedala nepi už a just sa napil - pijával pivo dosť často a veľa a ja po zlých skúsenostiach s bývalým som bola na to až alergická.Býval u svojich rodičov v dome. Rodičia však museli dom predať a tak si aj on musel kúpiť garzónku. Mám pocit že odtialto sa začalo všetko kaziť hoci náznaky boli aj skor. Mával tzv zimné depresie keď sa mu nič nechcelo iba spával žiadne stretávanie žiaden sex všetko robil nasilu a mala som pocit že ma ani nemá rád.Ostatne nikdy mi to nehovoril a nikdy som od neho ani nepočula žiadne "sladké reči" Prvú zimu ktorá bola ešte v tom dome som nejako prežila ľúbila som ho a tolerovala som mu všetko jeho znechuteinie zmeny nálad a strach z budúcnosti ved vtedy ešte nevedel ako to bude ked teda rodičia predajú dom - už sa hladal kupec....
Odkedy si kúpil garzónku stal sa nedotklivý nedajboh som spravila nejakú špinku alebo niečo vyliala.Ale nebolo to také zlé proste občas prudká zmena nálad a ja som to po horore čo som prežila s bývalým ťažko niesla.Aj sme sa asi dva razy veľmi pohádali až som sa bála že ma udrie.Neviem stále hladám kde sa stala chyba, prestali sme sa natoľko rozprávať chápať a asi som mu išla nanervy.Boli sme stále spolu, asi som to preháňala s tým že byť stále spolu.Neviem. Viem len to že si príšerne moc prajem vrátiť čas. Bol to človek, ku ktorému ked som sa pritúlila som cítila istotu a bezpečie ked ma držal za ruku cítila som sa ochraňovaná.A potom akosi tieto pocity mizli.Často som sa pristihla pri tom že ho nenávidím. Vedel presne čo mám rada a čo nie a ked sa mu chcelo sústreďoval sa na to čo nemám rada. Napríklad hned ráno púšťal televízor - lebo on vstal a robil mi ranajky a desiatu do školy a pustil si televízor. Nemalo mi to tak vadiť ale ja som až plakala do vankúša od zlosti. Svietil mi do očí a púšťal televízor.V tej garsonke ani nebolo kam ujsť bolo to len o tom kto zatne zuby.A pritom som bola štastná že vstane skôr ako ja ide nakúpiť a robí mi jesť.Veľmi sa tie pocity vo mne bili. Nevedela som ako mám reagovať. A hlavne celý náš vzťah sa delil na jeho obdobia normálu a depresii - ked bol v depke "robil mi zle" ked bol v normále nefrflal dával si pozor aby neurobil čo nemám rada - ani som mu nemusela hovoriť proste bol pozorný milý gavalier. A vtedy som si veľmi uvedomovala ako ho ľúbim.
Posledného pol roka pred rozchodom sme boli už len ako kamaráti.Už sme si tak veľmi liezli na nervy že sme sa obaja stiahli naspať a žili ako kamaráti. Ja som sa mu nesťažovala aké mám problémy on nefrflal nevyvádzal a keď mal zlú náladu ani sme sa nestretli. Ale bolo to také.....nedobré. Bolo nám proste jedno čo je s tým druhým.
Tak som s tým začala naozaj v dobrom. Chcela som aby sme ostali kamaráti čo sa podporia podržia požalujú.Ak by sme tak ostali dlhšie ako sme boli naozaj by sme sa nenávideli.Neviem asi to tu vyznieva chaoticky, neviem to tak napísať.
Ja som sa s ním rozišla - zobral to vtedy úplne stoicky. Ani to s ním nehlo.Povedala som mu že si chcem začať nový vzťah. Ani som vtedy nemala s kým, chcela som mať proste slobodu.
DOteraz nechápem čo sa to dialo potom. Ako keby sa nič nestalo a predsa : bol mily pozýval ma na obed a ugriloval mi kura - len pre mna cele kuratisko. Zase ma vozil do školy hoci predtým aký bol drahý benzín a čo všekto je na aute pokazené.Sex som mala kedy som si zmyslela. Televízor som už nikdy nevidela zapnutý. Bola som šťastná, myslela som že som zachránila to čo bolo medzi nami že to môže fungovať aj na kamarátskej úrovni.Našla som si priatela, sex s týmto mužom prestal ale inak všetko fungovalo.Ale nie dlho.
Neviem čo sa stalo.Len tuším ale neviem či je to to.Ale pre istotu vám to poviem.Jednalo sa o sprostú blbú vetu - myslela som ju vtipom ale škaredo sa mi vypomstila.....potrebovala som požičať patstovku - keď mi ju podával povedala som "patstovka za jeden sex?" (predtym sme spolu spali....)Strašne ho to zobralo aj keď som potom takmer na kolenách prosila že som to tak nemyslela,že to bola len somarina, nepremyslená veta proste nič dôležité.Vraj že si nikdy nepomyslel že ja to tak beriem že si ma vydržuje. Veľmi som tú vetu oplakala.ALe neviem či je to tou vetou že sa prestal chcieť so mnou stretávať.ZObral si druhú robotu pri ktorej treba cestovať po slovensku a ked sa náhodou zastaví tak padne a spí.Už ani tolko nepije nemá čas. Ked potrebujem unho prespať nemá čas. Ked mu zavolám nemá čas. Proste som ho už dlho a dávno nevidela. Ale ked naozaj potrebujem, prijde. A je zase taký grand ako vždy.POtrebovala som zaviesť do Žiliny keď som si kupovala šteniatko. Samozrejme nebol problém. Potrebovala som zaviesť na klubovú výstavu - taktiež žiadny problém - dokonca platil celý pobyt on.
Máme každoročný zvyk že mi donesie pred vianocami med od známeho. pred mesiacom si bol pre flašu na ten med.Malá ho spoznala strašne sa bláznila od radosti že ho vidí.Trochu sme sa poprechádzali kto sa ako má a tak a zrazu zabočil do potravín že mi kúpi tyčinku margotku.Vyšiel von s nevinnym usmevom že nemali margotku len pralinky. Tak som tie pralinky doma oplakala strašne mi prišli ľúto aj všetko to čo som spôsobila jedným nepremysleným rozchodom
Dnes sme spolu rozídení pol roka a ja viem že ho milujem Neprechádza ma to a stále viac a viac si búcham hlavu o stenu.Velmi mi chýba.Ten pocit mať vyložené nohy na jeho nohách a nechať sa kŕmiť.Ten pohľad ako mi robí ranajky....
Mám depresiu. Neviem sa donútiť učiť, umývať sa,nemám chuť k ničomu.Depresia stále trvá,len ja som si nevedela uvedomiť z čoho ju mám.Ale neberte toto ako precitnutie.Už som ho prosila plakala a zaklínala aby sme sa dali znovu dokopy.Že nie, že som mladá potrebujem niekoho mladého, potrebujem si založiť rodinu a že on tu bude stále mne na pomoci že mi vždy dvihne mobil (to je pravda)a že sa bude snažiť tak ako doteraz.Ach jaj, pamatám si jednu brigádu v tescu v okolí Velkej noci, ako som si vydržala osem hodín vkuse vyčítať že som sa s ním rozišla.Depresia vyplynula ako dôsledok toho že sa na to snažím nemyslieť.A počula som zopár komentárov na margo toho že potrebujem psychoša, takže to musí byť so mnou velmi zlé.
Ale neviem.Nikdy som nebola zástanca zlepených rozbitých váz vždy ma rozchod prebolel Človek má sklony potom spomínať len na to dobré. Keby sme sa dali dokopy nebolo by to také isté? Nedopadli by rovnako, alebo aj horšie?
Dá sa z toho dostať? Nie je to už rana na duši na celý život? Nikdy som tak nikoho neľúbila a viem že už ani nebudem.
Dnes večer som si robila volské oká.On mi ich vždy robil na večeru.Nevedela som si ich preto spraviť a až som sa rozplakala aká som už veľká a nemám tu svojho miláčika ktorý by mi ich usmažil
Naozaj neviem, skúste mi nejak uľaviť.Viním sa že som si zničila vzťah,že musím žiť "sama" bez neho a že som si vtedy nevedela ceniť to čo som mala
Prosím boha aj všetkých naokolo aby sme zase boli spolu,už som sa poučila a vedela by som byť lepšia........ Zdá sa mi toto ako zlý sen ako veľmi dlhý trest
ZOBUDTTE MA!!!
(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)