Táto nádherná pieseň Mariky Gombitovej má v sebe ukrytú svoju veľkú myšlienku so silným emotívnym nábojom. Pôsobí snáď i pochmúrne, no napriek tomu je naozaj krásna, taká smutno-krásna. 
Nielen samotný mesiac november, ale i jeseň ako taká, prináša so sebou balíček zmiešaných pocitov. Zaujímavé, rôznorodé a očarujúce farby jesene nám dovoľujú kochať sa pohľadom, ktorý lahodí našim dušiam. Zároveň nám dávajú precítiť tú viditeľnú zmenu v kolobehu prírody a tým nás privádzajú ( možno práve vďaka svojej farebnosti o čosi viac, ako v iné ročné obdobia) k zamysleniu sa a uvedomeniu si rýchlo plynúceho času. Aspoň ja osobne toto obdobie vnímam ako ďalší a nezvratný koniec niečoho, čo však na druhej strane predznamenáva i nový ďalší začiatok...
Nie nadarmo sa jesenné obdobie často spája aj s pojmom depresia. Pritom nemusí ísť o skutočnú depresiu, ako skôr o pociťovanie nostalgie a smútku. Sviatok Všetkých svätých a uctievanie si Pamiatky zosnulých nám k takýmto nostalgicky ladeným pocitom takisto dopomáha. Evokuje v nás intenzívnejšie spomienky na našich predkov a známych, ktorí tu kedysi boli tak, ako sme teraz my a ktorí už navždy odišli z pozemského sveta, hoci v našich srdciach naďalej žijú.
Pri prechádzkach po cintorínoch si viac ako inokedy začíname uvedomovať našu pominuteľnosť a často i nezmyselnosť riešenia rôznych malicherností pozemského sveta.
Dnešný sviatok a jeho idea, ktorú so sebou nesie, je naozaj hodný zamyslenia a možno i prehodnotenia niektorých našich postojov.
Prajem Vám všetkým krásny 1. november! 
Stanka
Ja len doplním - kvety, ktoré spomínaš a ktoré sa mnohým spájajú predovšetkým s Dušičkami a vencami na hroboch kedysi (začiatkom minulého storočia) boli vychytenými "módnymi" kvetinami a mávali ich na výzdobu v tých najlepších a najbohatších rodinách - tak mi aspoň rozprával môj ocino.
Som celkom rada, že dnes sa chryzantémy "rehabilitovali" a nepatria iba na cintoríny, lebo mne osobne sa veľmi páčia a mám ich rada aj v kyticiach na "civilné" príležitosti či v hriadkach na záhrade.
Jasné Adus, ani ja tieto kvety nevnímam ako cintorínové. Dôkazom je, že som z nich mala svadobnú kyticu- oranžové margarétkové...bola veľmi pekná
pripájam sa sa stakola k Tvojmu postrehu. Mám rada chryzantémy (tuším ich mám najradšej, sú to veľmi vznešené kvety) a milujem pieseň Mariky Gombitovej. Keď ju počujem, mám pred sebou stále ten istý obraz. A k ďaľším Tvojim slovám, práve po tieto dni som na túto tému debatovala s mojím synom, možno by k tomu ani nedošlo, len som sa dozvedela, že z tohoto sveta dobrovoľne odišiel mladý človek, ktorému zdanlivo nič nechýbalo a predsa....hlavne pri takýchto udalostiach človek prehodnocuje...pokojný dušičkový
večer