Muž otvoril dvere. Stálo tam dievča, mohlo mať asi pätnásť rokov, čierne vlasy siahajúce po pás, veľké hnedé oči husto olemované radom dlhých, čiernych mihalníc. V dlani žmolila akísi lístoček.
- Ste Artur?-
- áno, som-
Dievčina skĺzla pohľadom z mužovej tváre a na malý okamih sa zadívala na jeho rozkrok. Muž zneistel.
- tak predsa ste to vy. Často som si vás predstavovala. Toto je moja matka-
a podala mužovi pokrčenú fotografiu, ktorú doteraz ukrývala v dlaniach. Bola na nej krásna mladá žena s veľkými hnedými očami a objímalo ju malé čarovné dievčatko. Muž ženu spoznal a pochopil, že to dievčatko teraz stojí pred jeho dverami. Ani náznakom však nedal najavo, že už vie, s kým má to dočinenie. Dievčina pokračovala.
- dlho som sa odhodlávala, navštíviť vás. Často som vám chcela napísať, zavolať, vynadať, objať vás. Cítila som hnev a zároveň aj akúsi clivotu. A potom som pochopila. Človek sa otcom nestáva vďaka jednej neuváženej noci, na to, aby sa z človeka stal otec, musí byť najskôr chlap. Musí cítiť zodpovednosť- na chvíľu sa odmlčala a pohľadom naznačila smerom k mužovmu rozkroku.
- aj za "neho". Nie, vy nie ste môj otec. Toto slovo vám nepatrí. Bližšie by bolo, keby som ho povedala priamo "jemu". Chcela som vám to povedať. Od kedy som to pochopila, už sa netrápim. Už neklamem spolužiakom, že môj otec bojuje vo vojne. Hoci to ani nebolo klamstvo- môj otec lietal po svete, strieľaľ a nezaujímal sa, či zasiahol. Konečne som šťastná, pochopila som, že aj "on" je väčší chlap, ako vy. A tak som vďačná, že ste sa nestali mojim otcom-
Dievčina sa bez zaváhania otočila a odkráčala do tmy. Muž v rukách stále držal tú starú fotografiu a po líci sa mu skotúľala slza. Cítil akúsi nepopísateľnú pýchu a zároveň obrovskú hanbu. Zatvoril dvere, zhasol svetlo a po tme odkráčal do ticha, akým ho napĺňal ten prázdny, tmavý, obrovský dom. Ešte nikdy nebol taký prázdny...
aj "ON", aj "ON"
Teší ma, že to niekto dočítal do konca.
Pointa? Aj vták je väčší chlap, ako nezodpovedný muž
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk ja nem niekto
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira
normalne si ma dohnala k slzam 
... sedim tu a placem... neviem snad aj Matko raz bude chciet vidiet jeho... poznat preco a ako... snad aj jeho "autora" raz dostihne nieco podobne ... akasi satisfakcia, facka od zivota, ktoru dal svojmu synovi dnom ked sa ho zriekol a opustil...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, že som na teba aj myslela, Polárka? Ako sa veľmi trápiš, či je to správne, ako bude Maťkovi v živote chýbať...nechcela som ťa rozplakať
dávaš synčekovi všetko čo dokážeš a on...sa zo dňa na deň stáva iba "NÍM"....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toho sa bojim, ze mu bude ten clovek v zivote chybat. Bojim sa, ze sa bude trapit, ze s nim nieje, ze ho opustil... Mozno mi to bude davat za vinu... Ach jaj
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk nestavaj sa do pozicie obete. nie si obeť! obidvaja ste pri tom boli ked sa to stalo. aj ON a aj ONA. ty si zostala a on odišiel. teraz treba žiť to čo je. stavaj sa ku všetkemu s otvorenym srdiečkom. neni nič lepšie. ty si svojmu dieťaťu vybrala otca, preto na neho nespominaj v zlom a ani ho prehnane nechval. klasika stred je numero uno. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Polarka, davas Matejkovi samu seba. To co mas, Tvoju lasku, objatie, pocit istoty a bezpecia. Nepotrebuje takeho otca, dostane lepsieho a ver, ze ked bude raz Matejko dospely, pochopi a nebude ho chciet ani hladat.
A bude Ti vdacny, ze si ho ochranila pred zivotom s takym "chlapom". 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi mas pravdu - ved co by mu taky clovek mohol dat do zivota. Ale co ak sa raz stretnu a "on" vsetko obrati proti mne a moj syn mu uveri ??? Co potom ??? Ja viem hlupe otazky. A hlupe sa tym zaoberat teraz. No nejak ma to napadlo ked to tu tak citam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk aby sa toto nestalo, tak ked pridu prve otazky, treba odpovedať pravdivo. ale bez emocii a hnevu. možno by nebola zla predstava ako by si ty bola to dieťa čo kladie otazky ohladom svojho vzniku a svojho života. aby si vedela čo take dieťa prežíva ked kladie otazky a ked sa mu nedostava pravdivej odpovede ... ukazuj mu fotky, aby sa nečudoval ked ho v školke raz osloví cudzí človek... aby sa nebál, aby nebol v nevýhode že on vlastne vobec netuši kto sa mu prihovara. aj toto si predstav ako sa k tebe sklana cudzi človek a vravi ti : ja som tvoj otec ... a ty dostavaš zmatok do hlavy a utekaš domov a pytaš sa mamy a ona ti to potvrdí a on sa ti omluva a ty nevieš komu maš veriť a komu nie ked ti mama nič nikdy nepovedala v debilnom zmysle chraniť ťa a zrazu uplne cudzi človek ti povedal pravdu a mama ta cely tvoj aj ked 5 ročny život klamala... 
alebo si predstav seba na pieskovisku v školke, okolo plota ide chlap, prichadza k tebe a opyta sa ťa či vieš kto je on a ty so vztyčenou hlavou povieš: ano, mama mi ukazala tvoje fotky a povedala mi že si moj ocino. nedovol aby si na zaklade " dobrych umyslov " klamala a vymyšlala si. nezabudaj že cesta vydlaždena dobrymi umyslami vedie do pekla... je to na tvojej sila a na tvojom pochopení celej tejto situacie. očakavala si ine a stalo sa toto. preto treba žiť toto. nedovol tvojmu hnevu zavrieť detske srdiečko. pre teba je jeho otec cudzi človek, ale medzi nimi dvoma je už krv a ta neni voda. oni su si bližšie ako ty s nim . preto sa už teraz chystaj na to že sa oni stretnu a budu spolu. nevieš kedy a preto rob všetko preto aby to mali obaja čo najlahšie. hlavne tvoj syn. a jedine tymto ukažeš svoju silu a pevnosť a statočnosť. nikdy nedokažeš vysvetliť niečo čo si nezažila. nedovol okolnostiam aby tvoj syn niesol tvoju nenavisť a hnev na svojich lpeciach. verím že to dokážeš 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ribišška - teraz si pre istotu rozplakala ty mňa. Ten úvodný príspevok mal niečo do seba, ale toto ...
. Naozaj ťa nezlomíme na tú psychológiu? Už by si nerobila len radosť mame ale aj nám. A ja by som tiež občas potrebovala poradiť, ach jaj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk cca poradiť viem, len či pochopíš a posluchnešš... to je inááááááá...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pochopiť možno pochopím, ale poslúchnuť...to je fakt ináááá 
. Ono je pekné, keď má niekto nadhľad, vie to zhodnotiť a nestranne poradiť. Tiež sú veci v mojom živote, ktoré by som dnes riešila inak a stačilo by sa len poradiť s niekym nestranným.... holt ale to som ešte o nanicmame nevedela a ani tuším nebola. Papa a pekný deň
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk xixixi... ano, je to iná, lebo zo svojich zabehanych kolají sa veeeelmi ťažko ide von, hlavne ked dlllho trvajú
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ribisska
kedy si este ked som bola tehula vsetky foto s exom som vymazala... Tak som napisala nech daku posle aby som ju raz mohla ukazat jeho synovi... ale ako inac cista ignoracia
Tak som napisala kamaratovi, a to iste... Hold stihol mu vymyt mozog hlupostami. Takze foto nebude- vdaka mojmu hnevu, a vdaka tomu, ze jeho biootec ani nema zaujem aby ho syn videl aspon na fotke 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk som ti už vtedy hovorila laska, že hnev musi vyprchať. ale neva. možno v pravy čas a v pravu chvilku sa ešte niekde nejaka ta fotooos najde. ... a možno kamarat ked si najde cicu a bude sa raz rozhodovať či vezme svoj život a aj zodpovednosť za svoj život do vlastnych ruk, tak možno nejake to foto príde. nemboj, všetko má svoj čas a trpezlivosť ruže prinesie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rodič nie je ten čo splodil ale ten čo vychoval, dal lásku, nehu, bol vždy nablízku....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre napisane . Ku koncu mi trochu vadilo opakovanie toho "on" "jeho", ale ved to bola Tvoja pointa
Ja som skor myslel, ze pointa je skor v tom prazdne, ktore pocitil.
Len niektori balvani ani slzu neuronia, daju dalsiu stamprlu a ide sa dalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
samozrejme, že pointa je v tej prázdnote. A ešte v tom, že síce každý chceme, aby sme mali rodičov, poznali ich, vychovali nás, ale raz musíme pochopiť, že nie za každú cenu. Poučením je pre nás aj to mladé dievča na ktoré bol ten človek napokon hrdý.
Ospravedľňujem sa, treba pozrieť čas písania, keby píšem v "bdelom stave", možno by som "jeho"
ani nepoužila.
Ale Ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ospravedllnnn vobec nemuselo byt. Pocuj Mišátko, ved to bolo ako z knihy vystrihnute.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hm, ja som sice optimistka, snazim sa verit v "happyendy" predsa sa mi to az tak nezda.
1. su ti opusteni a 2. ti co opustili. no vo vacsine (velkej vacsine) su ti, co opustili stastnejsi, ako ti opusteni (este mi rozumiete? ). ti co opustili maju nove rodiny, vacsiu financnu istotu. opusteni su casto sami a pretlkaju sa ako sa len da. nevravim to o cerstvych opustenych (ako som aj ja, "slavim" 1 vyrocie), hovorim o mojich rovesnikoch a ich rodinach. kolko ich otcov ma nove rodiny co drzia pokope a ich matky s ktorymi vyrastali su same - nie vsetky, ale je to castejsi jav.
volako, sa to pomaly, rozbieha aj u nas. bio si zije stastne, kamarati, frajerka ktoru lubi. ja som sama, hladam robotu - za trosku vyssie ako minimalnu mzdu a s pracovnou dobou aspon trochu vyhovujucou slobodnej matke. nuz uvidim co sa podari. urcite to nebudu tie prachy, co uz teraz popri studiu a chlastackach zaraba bio.
nazavidim nasmu bio ako sa ma, akurat mi je smutno, neviem ako sa postarat o to, aby bolo aspon trosku lepsie mne a synovi. nepaci sa mi ten zaver. podla mna nezodpoveda realite. aspon takej aku poznam ja a znami co to skusili v detstve. a ak by to aj mohlo takto byt, samozrejme aj krasne veci sa stavaju, nepaci s mi, ze by ten happyend mal vyzerat ako satisfakcia: ja som velka, samostatna, viem co chcem, lubim mamu, toho spravneho cloveka co sa nevzdal - a ty si sam, lebo si sa nepostaral o tych co o teba stali.
volako mi je to proti srsti Akira, kazdopadne dakujem. je to pozitivnejsi pohlad ako mam ja (ja som sakramenska optimistka este stale, no volako som pricuchla k realite viac ako by sa mi pacilo)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Arieska, zase sa mi stalo to, co obvykle. Skoro vzdy mam chut reagovat na tvoje prispevky, ale kym sa mi to nacita, luskam dalsie clanky a nakoniec uz ani neviem, co by som tak wrajtla a ani mi to nejde tak pekne ako tebe...
Takze takto:
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a protirecila by si mi? ci suhlasila, ci napisala pohlad z inej strany? ty mas trosku inu situaciu ako ja, rada TA citam, zda sa mi to tiez pozitivne motivujuce ako si nazivate rodinne traja. mna celkom zaujima ako to vidis Opica
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chcela som napísať asi niečo v zmysle, že CHÁPEM!!! (trikrát počiarknuté)
Myslím, že máme podobné osudy , len ty si pokojnejšia, vyrovnanejšia, menej bojovná (ale v dobrom; v zmysle: nemalicherná), menej agresívna, menej pomstychtivá... čiže taká rozumnejšia verzia 
Fakt úplne rozumiem, o čom píšeš; hoci nažívame v rodinnej trojke, stále som v rovnakej situácii ako ty; tiež mi pripadá kopec vecí nespravodlivých... No vidíš zas neviem vysvetliť, čo mám v hlave.
Tak opäť:
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Opica
noo pohoda, uz 3x som teraz zmazala ten siahodlhy prispevok a aj mail, co som ti zacala pisat 
este mi to predsa neda (nejdem vypisovat s cim suhlasim, ci nesuhlasim aka som , ke to celkom sranda ako ma vidis ty a ako inak sa vidim ja aale-) ... mne je na tebe sympaticke, ze si raznejsia a cielavedomejsia ako ja
takisto sa mi na Akirinom prispevku pacilo - ved sa nas snazi pozdvihnut, ze nerobime ziadnu marnu "robotu" ale takisto vychovavame sebavedomych - rozumnych ludi, na co asi chcela poukazat ... nechcem ti Akira vkladat slova do ust, clanok to povedal za teba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne tak, Arieska, je to iba príbeh a je iba na vás, maminy, ako si svoje detičky vychováte. Len jedno viem na 100%- že keď ich vychováte s láskou a nehou, raz tú obetu pochopia a budú vám- maminy, za ne vďační. Vôbec sa nemusí jedného dňa BIO zobudiť sám a zistiť, že premrhal svoj život- len my si dajme pozor, aby sme sa raz jedného dňa nezobudili a nezistili, že sme ho premrhali sami v sebaľútosti. Deti sú múdre a hoci im otec chýba, vedia, akú oporu majú v mame...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk čím vačší dom staviame, tým viac sa v ňom môžeme stratiť
... aj " ON "