Hnusoba ŽIARLIVOSŤ

Môj tiež behal dlho na týždňovky a dôverovala som mu. Ale keby som mala čo len najmenšie podozrenie, bola by zo mňa asi dosť žiarlivá fúria, alebo by som sa zožierala sama pochybnosťami v hlave. Inak ak by môj drahý paravidelne chatoval s nejakou babou, zobralo by ma to možno viac, ako jednorázová nevera. Aj keď ani takú by som asi nevedela odpustiť.

Čo považujete za väčšiu neveru, alebo ktorá viac bolí: veľká láska bez fyzického kontaktu, alebo sex bez lásky, vášho partnera s inou.

Nevera pre mňa nie je menšia alebo väčšia, s láskou alebo bez lásky, so sexom alebo bez sexu, nevera je stále rovnako neverou a nedokázala by som ju odpustiť.

Velmi som rozmyslala ako to napisat, ale myslim, ze mi Gitka hovori z duse....Da sa to vobec hodnotit, co je vacsia a co mensia nevera???
Je sice pravda, ze pre zeny je sex vrcholom lasky a pre mozov ... moze byt ....len fyzicka potreba, ale myslim si, ze pre muzov, ktori rozmyslaju hlavou je tiez sex vrcholom vztahu....
Gitka, suhlasim.

Súhlasím s Gitkou, mňa by zobral rovnako ten i onen "typ" nevery a neviem ako by som potom dokázala ešte dôverovať, ľúbiť. Ja som na túto tému pes a sem tam máme s chalnmi v práci búrlivé diskusie. Pozor, ale netuším ako by som sa zachovala keby sa ma to priamo dotklo, veď sú tu deti, ale už by to nikdy nebolo ono. Ja svojmu manželovi tiež verím, ale asi som tiež trochu žiarlivá, tak niekedy zbystrujem pozornosť .

Tiez nevidim rozdiel- nevera je vzdy zla a moc bolestiva.
A co sa tyka ziarlivosti-tak, to by som Vam dievcata mohla napist aj roman! Nie som na to hrda, ale som klasicka ziarliva manzelka- furia. Snazim sa s tym bojovat, ale ked pride ta
"zltozuba obluda"-zlta je vraj farba ziarlivosti a ked sa zakusne-tak to je fakt fyzicka bolest!-tak to sa niekedy nespoznavam. Nerobim sceny, len proste trapim sama seba zlymi myslienkami, hoci niekde vzadu krici zdravy rozum-ze to su nezmysly.
Nema nahodou niektora z Vas dobry recept , ako to prekonavat?

Myslím, že Kamile išlo skôr o "rozdelenie" nevery skôr v takom zmysle, čo sa odpustiť ešte dá, a čo nie. Lebo je jasné, že nevera je nevera. Aj keď si myslím, že nevera srdcom je oveľa horšia, ako tá fyzická...(no ale neviem, či by som zniesla, aby sa ma muž dotkol, keby som vedela, že hladil inú. Hnusná predstava!)Neviem, našťastie som aspoň takéto niečo nemusela nikdy riešiť. Ale priznám sa, aj pri najmenšom podozrení by som asi bola žiarlivá ako pes.

Jedna vec je odpustit, ale druha zabudnut. Neviem, ci by niektora z nas sa dokazala milovat s muzom, ktory bol neverny-len kvoli sexu, bez toho , aby nemyslela na to ako "to robil" s nejakou inou zenou. Riesit neveru nie je jednoduche, ale neviem si predstavit, ked niekde pisu, ze nevera moze vztahu prospiet?!

Reni, tak tomu nerozumiem ani ja, myslím, že je to skôr alibizmus!

Ja by som vám dievčence mohla o nevere môjho ex-manžela písať romány.Sprvu
som myslela že to neprežijem ,že si niečo urobím,ale mali sme 3 malé deti.
Asi 10 frajeriek počas 5 rokov materskej som vydržala ,ale keď sa materská
končila dala som mu konečne kopačky a nastúpila v inom okrese do pôv.zamestnania . Povedala som si čo je veľa ,to je veľa ,ak mi nemá s deťmi pomáhať ale ešte mi robiť hambu a preoblémy ,tak to si lepšie s nimi poradím sama.A neľutujem.
Chcem vám len poradiť ,myslím že poznáte svojich mužov, dá sa hneď odhadnúť či je sukničkár alebo je domased. Síce niekedy sú baby vačšie potvory ako chlapi a začnú ho baliť bez ohľadu na to či je ženatý alebo
nie.Osobne si myslím,že horšia je tá nevera ,kde je už aj láska.Keď ide
len o náhodný sex o tom sa nikdy nemusíte dozvedieť, ale keď okolo vás chodí muž ,ktorý sníva a nevidí vás a pritom často nie je doma ,to už je
horší prípad.

som druhy krat vydata,prve manzelstvo skoncilo, ked som zistila, ze ma muzicek uz dlhsie klame.
Tiez som riesila dilemu-zostat s 2 malymi detmi v nestastnom manzelstve-ale zabezpecena alebo do toho prastit!Tak som sa rozhodla pre druhu moznost-bolo to zo zaciatku naozaj tazke, ale NELUTUJEM!A cas ukazal, ze aj pre moje deti, to bolo najlepsie, co som mohla urobit.Preto zeny-nikdy sa nevzdavajte, kazdy problem sa da vyriesit, aj ked to tak obcas nevypada.

Ahoj dámy,
Ak dovolíte, ukradnem trochu času a napíšem Vám zopár riadkov ako to vnímam ja.
Nevera je naozaj zlá vec. Určite veľmi bolí. Bolí oboch, pokiaľ sa partneti - manželia naozaj vrúcne milujú - môže sa to stať kľudne aj im. Ale všetko zlé je na niečo dobré - tým nechcem povedať, že neveru schvaľujem. Prepáčte, no niektoré príspevky su posunuté priam do filozofickej roviny. Jedna vec je o nevere filozofovať a duhá je ju zažiť, preknať, vysporiadať a s ňou, hľadať spoločnú cestu.Ja celkom nesúhlasím s názorom, že nevera je jednoducho nevera a hotovo. Ja by som si dovolil neveru rozdeliť na neveru psychickú a fyzickú neveru, neveru - ktorá sa dá prekonať (nejake chvíľkové vzplanutie a pod.), neveru ktorú je prekonávať veľmi ťažké a neveru,ktorá sa prekonať nedá, ktorá je čo sa vzťahu týka až priam ponižujúca. Všetko má svoje hranice - aj nevera. Je to na dlhšie, ak by som to chcel zdôvoniť, ale niet času. Ja len Vám chcem napísať, že nie je to ani z neverou také jednoduché. Nemusí sa kvôli nevere hneď rozbiť vzťah - a veru nevera už aj nejeden vzťah utužila, ale aj naštrbila, či zlikvidovla. Je to veľmi špecifické a individuálne. Záleži na povahách, hodnotách, sile vzťahu a ďalších aspektoch.Jedno je isté, treba ju riešiť veľmi opatrne a citlivo. Ublížiť druhému nie je žiaden problém. Jednak samotnou neverou a samozrejme ale aj pri jej riešení a hľadaní východiska. Dúfam, že sa mi podarilo vystihnúť v rýchlosti to, ako to cítim, je to iba taký náčrtok v chvate. Žiarlivosť je iná kapitola. Tiež by som ju vedel deliť. Tak a teraz ma kameňujte.

Priznám sa, že nemám jednoznačný názor na neveru. Niežeby som si ho nevedela urobiť. Skôr to vnímam tak, ako to napísal Mirec, je to veľmi špecifické. Najjednoduchšia vec na svete je buď rozvod, alebo zostať tak žiť ďalej, teda oba konce problému. Väčšinou je to však niekde medzi. Mala som jednodznačný názor, že by som to nezniesla. Časom ani nie, že by som poľavila, ale naozaj treba brať do úvahy veľa okolností, koho sa to týka, situácia, ľudia.. Tak ako na výchovu detí, na riešenie konfliktov, neexistuje podľa mňa ani na toto návod. Jediné čo asi môžeme, je diskutovať o tom, ak sa niekto spýta, povedať, čo si myslíme, ako by sme riešili situáciu za určitých okolností, a osoba ktorej sa to týka, musí zvažovať, aké to naozaj je, čo očakáva od riešenia, to jej jedno akého...
Ešte na Slovensku, som ako zamestnaná, zažila "všeliaké" vzťahy medzi kolegami, nevery, manželské sklamania, trojuholníky.... neviem prečo, často som mala možnosť sa dozvedieť to čo som nechcela... Neviem prečo, často som bola akoby "bútľavou" vŕbou... Neviem, možno aj viem prečo.
Nemám rada klebety, ktoré narobia zle. Mám rada klebety z bulváru a pokec pri káve, ktorý je neškodný. Zo zásady nerozširujem ďalej s čím sa mi niekto utrápený zverí, niekto kto chce možno zhodiť zo seba len ťažobu... A hlavne, neodsudzovať. Aj keď sa niečo dozviem, akokoľvek môžem poznať osobu, veriť jej, predsa je to len jednostranné. Môžem si myslieť, a dokonca to môžem vedieť, že jeho partner, alebo partnerka sú takí alebo onakí.
Nikdy však človek nemá môžnosť zistiť ako to medzi dvomi ľudmi je naozaj. To vedia len oni, vedia čo naozaj spolu zažili, čo si povedali, čo chcú a čo nechcú. Vždy keď sa ma pýtali na názor, som sa snažila poradiť tak, že problém sa má riešiť, že treba čím skôr hľadať východisko, lebo utrpenie sa často meria dĺžkou, a nie veľkosťou. Čím dlhšie trvá utrpenie, hoci aj malé, je to horšie ako veľká jednorazová bolesť. Na druhej strane, zase nie sú vhodné ani tie jednorazové uzávery...

Zažila som toho v "tejto oblasti" veľa, problémy sa netýkali mňa, ale mojich kolegov a kolegýň, a to nielen na jednom pracovisko. Boli všade, a nejaké tie zamestnania som menila. Keď som prišla do iného sveta, sem tam som sa zamýšľala, aké to je mať dve, tri alebo štyri manželky. Je medzi nimi žiarlivosť? Ako sa s tým tie ženy dokážu vyrovnať, že muž privedie ďaľšiu? Sú povolené štyri manželky, ale.... ale muž sa musí, a slovo musí je dôrazne podčiarknuté o ne rovnako postarať, či už finančne, spoločensky, venovať im rovnako času, ale aj rovnako citov... a spoločných nocí... Dá sa to?
Žiarlivosť existuje teda aj tu, ale niektoré manželstvá sú aj dobre fungujúce. Arabi keď sa ich Európania na toto pýtajú, začnú väčšinou protiargumentom, že určite je lepšie a humánnejšie mať dve zákonité manželky, ako manželku a milenku...
Svojho muža presviedčam, či nechce ešte nejakú ďaľšiu manželku, a pošle ma vždy "do hája", že mu úplne stačí jedna.... že načo by sa otravoval s viacerými....
Samozrejme, obaja to berieme s humorom.

Mirec, máš u mňa "kameň" ale ber to skôr ako pozitívny bod, v podstate súhlasím.

O fungujúcich a nefungujúcich mnohopočetných manželstvách a manželkách napíšem neskôr, asi po Novom roku. A tiež budem zvedavá na Vaše názory ale aj "chlapské" názory, či je až taká výhra mať toľkých svokrovcov.
Stále nám tu prší, čo je už úplne naruby, plavíme sa pomaly člnmi aj po uliciach, a zo zažívacích ťažkostí sa zotavujeme veľmi pomaličky, v nedeľu cestujeme, doma to skôr bude návštevná a vybavovacia turistika, tak predpokladám, že na písanie nebude veľa času.

Zuzi, najlepšie keď pojdete do nitry k príbuzným, tak sa asi zastavte u nás.
Totiž cestujem zatiaľ s deťmi, muž zostáva tu. To znamená, že nebudem veľmi "pohyblivá" mimo obec, a autobusami sa mi deti nechce vláčiť. To potom skôr v lete. Na Slovensku nemáme svoje auto, zatiaľ nie sme takí pracháči, aby to tam len tak stálo.
V Nitre si musím povybavovať kopec všeliakých papierov, potrebujem nové pasy pre mňa a deti, a také všeliaké srandičky, to tak do Vianoc, potom budem asi obiehať rodinu po dedine a prijímať návštevy, oznámila som, že kto nás chce vidieť musí prísť.
Skôr v lete už budeme robiť aj výjazdy. Budem rada, keď sa ozveš a zastavíte sa.

Ja som svojmu raz pri nezáväzných debatách na túto tému oznámila, že ak sa mu niekedy v živote pritrafí niečo také ako "bokovka", nech si to poriadne prejde a porozmýšľa, čo chce v tejto veci podniknúť ďalej. Či mu tá žena stojí za rozpad nášho manželstva alebo nie. A ak nie, nech sa postará o to, aby som sa o tom nikdy v živote nedozvedela. A ak sa aj dozviem, nech "zatlouká, zatlouká, zatlouká". Strašne by to bolelo. Ja som mu na plátku sľúbila to isté.
Heslo: Čo oči nevidia a uši nepočujú, to srdce nebolí! A basta!

Teraz pár týždňov spáva v inej izbe, lebo malý v noci štrajkuje a tak si ho doberám, že to okno k susedovcom do dvora nie je ani veľmi vysoko. A Boh vie, že moje mladulinké susedky si rukávy odtrhnúť nedajú...

No neviem, nevera ako taká mi pripadá , že je to zrada na mne, na našom vzťahu, ešte stále vnímam niečo medzi nami ako vysostne krásne, a naše, a zahodiť tú spriaznenosť duší, by pre mňa znamenalo, že je koniec.A nie som si istá, či by som chcela tráviť zvyšok života s niekym, kto by ma takto zradil.Asi by som na to myslela po zbytok svojho života, viete, keď niekde máte škvrnu, vy ju vyčistíte, že nikto ju tam už nevidí, ale Vy v podvedomi stále prikrývate to miesto, lebo viete, že tam niekde to ešte je. A tak by som reagovala aj v živote,podvedome by som tu pomyselnú škvrnu cítila stále a už by som nevedela veriť a dôverovať a tak by bol moj život jedno veľké trápenie.

Presne tak, Gituš. To by mi nikdy z hlavy nešlo von. A pri prekáračkách tohto typu - či už s kamoškami alebo s kýmkoľvek iným, by mo mrzol úsmev na perách. Veruže by sa mi to ani vtipné nezdalo - bodalo a hlodalo by to asi po zbytok života.