Zážitky z kuchyne

Ja som bola tehotná, prišla som domov z roboty. postavila som na šporák variť mäso na večeru. Na chvíľku som si sadla do obývačky, potom ľahla, že povystieram chrbát. Ani neviem ako som zaspala. Zobudila som sa na to, že sa dusím, nemohla som sa nadýchnuť. BYt bol plný šťipľavého dymu. Všetko bolo nasiaknuté,kuchyňu sme museli vymaľovať, lebo steny boli očmudené.
Našťastie sa to neskončilo horšie.
Prežila som to v zdraví!

Ja som bežne pripálila mrkvičku či zemiačiky, keď som varila deťom keď boli malé, bolo toho málo a ja som medzitým zaskočila na záhradku, samozrejme tu burina, tam burina i som sa zabudla a potom som tie hrnce 2 dni drhla a samozrejme varila som odznova.
Už si teraz nespomínam ako, ale podarilo sa mi pripáliť vrecko čaju v čajníku.
Raz som chcela urobiť lievance a mám takú váhu postaršiu, ktorá váži celkom OK, keď ju mám na správnom mieste v kuchyni, i sa mi zdalo veľa, aj tak som jej verila a cukru bolo príliš, tak teda cesto bolo ťažké a nevykyslo patrične, tak to vam teda bolo pochutnáni .

Variť som sa vlastne učila, až keď som bola na materskej s prvou dcérou. Moja mama nie je veľká kuchárka, takže z domu som veľa nepochytila. Aj čo my chcela dať, ja som vo svojej mladíckej povrchnosti odignorovala... Ale prišiel aj môj čas. Bola som doma a variť bolo treba. Keďže som bola na materskej a doma bol aj môj otec-tak to sa z kuchyne neustále ozývalo-tati, poď sa na to pozrieť, tati, čo myslíš už to je?? čo tam treba pridať??
A aby neboli moje začiatky varenia pre mňa také galeje, urobili sme si plán-jeden týždeň varil môj otec a ja som kočíkovala doobeda malú vonku, druhý týždeň sme sa vystriedali.. a takto to fungovalo dosť dlho, hlavne kým som ešte kojila. Ku koncu materskej som bola už ako-tak schopná kuchárka, niekedy som denne varila aj tri jedlá-iné pre dieťa, iné pre nás dospelých, iné pre otca-diétu, ale to už nebol problém...Keď sa do toho človek dostane, tak to už ide.
Najväčší problém bol asi s kysnutým cestom, moja mamina kysnuté nikdy nerobila a tak som ani nevedela akú má mať cesto správnu hustotu. Naučila som sa to tak, že som zo začiatku kupovala"domáce buchty" v prášku a robila ich presne podľa návodu.
Moje kuchárske začiatky boli niekedy povedzme "málo chutné". ale môj otec sa vždy snažil zjesť čo som navarila a tým ma veľmi povzbudil, aj keď to celkom nevyšlo.
Varenie dodnes nie je moje hoby, keď môžem prenesiem "ťarchu" varenia na muža.(som to ja bosorka!,chudák ten môj mužíček) Ale isto cítite, že sa tomu nevyhnem celkom, teraz cez prázdniny musím variť skoro denne. Najradšej mám jednodiché, rýchle, lacné a chutné jedlá.Tak ak také varievate-sem s nimi.
Ešte sa musím pochváliť, že ako nerada varím, tak rada pečiem. Čo je na mne aj vidno.
Je práve čas obeda, idem zbehnúť na nejaký jogurtík, tak dobrú chuť!!!

Aj ja sa pochválim... keď som sa vydala tiež som varievala s mamou cez telefón. Čarovanie v kuchyni mi (myslím) celkom ide, rada skúšam nové recepty. No nemôžem prísť "na chuť" múčnym jedlám z cesta zo v šupke varených zemiakov. Buď niečo robím zle... netuším, ale keď som z neho prvý krát varila pirohy, po omastení a zamiešaní posýpky z nich zostala len neidentifikovateľná kulaša. Môjmu manželovi to však vôbec nevadilo, spáckal komplet všetko. Najväčší kúsok sa mi podaril, keď som dala večer prevariť mlieko...ráno som obdivovala nový čierny smalt na hrnci - anjel strážny stál pri nás, lebo sme našťastie spali za náhodou zatvorenými dvermi spálne. A plyn ani po vykypení nezhasol...

Ja sa pochvalím ako som zavarala černice, všetko som urobila čo treba a potom šup sterilizovať na chvíľočku, aby chytili vička, no a na tu chvíľočku som si odbehla k sestre, bývame vedľa seba, no ale čo čert nechcel ta chvíľočka sa pretiahla a keď som sa vrátila kuchyňa bola vymaľovaná černicovým náterom, komplet všetky fľaštičky vystrelili víčka na plafon a steny ./potvory a to sa mali prichytiť/.No tu robotu s ich odstraňovaním to neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi a samozrejme potom bolo nutné ešte vymaľovať.

Ja tiez nie som az taka zdatna v kuchyni, navarim ak treba ale radsej mam pozvanie od mojej alebo manzelovej mamky. Ale minule leto som sa rozhodla ze urobim sestre narodeninovu party a k tomu pratri aj torta. Tak som si vypytala recept na cesto od babky. Ta mi povedala ze najlepsi bude piskot. Na kazde vajce 2dkg muky a 2dkq cukru. Mama mi to kazala zapisat ale ja MUDRA som si povedala ze to si zapamatam. Prisla som domov a zacala som piest. Nachystala som si 5 vajec, takze mi trebalo 10dkq cukru a muky. Medzi tym zazvonil telefon, tak som sa vykecavala so svokrov. Ked som sa vratila naspat tak mi ostalo v pamati uz len to 10 dkq muky a cukru, tak som to este prenasobila 5 ved mam 5 vajec a zacala som niesat tych 5 zltkov s cukrom. Dovtedy som v zivote nemiesala zltka s cukrom ale zdalo sa mi to podozrive tak som telefonovala s mamkou ale ta mi povdala ze to sa miesa dlho. Tak som miesala dalej ale ked ani po pol hodine miesania to nebolo rietke som sa na to vykaslala a urobila som si penu s bielok, vsetko som to zmiesala aj s tou mukou a dala som to piect. Po vybrati to bolo tak trocha tvrde ale co uz. Potom som sa rozhodla ze urobim na vrch zelatinu, pripravila som si zeppter hrniec a zaclala som varit, ked uz bola hotova nechala som ju chladnut ale kedze zeppter drzi teplo tak akosi to nechladlo a za chvilu uz mala prist sestra, tak som to oblievala po lyzickach za staleho fukania, no proste hroza aj tak som mala viac zelatiny mimo ako na torte. Ale aspon vzhlad mala dobry. Nakoniec sa dala aj jest a svagor skonstatoval ze taku dobru tortu este nejedol , ale uz ani nikdy jest nebude.

ja som kedysi dávno dala uvariť salko v konzerve a odbehla som na roľu pooberať suché fazuľky. no a samozrejme som sa po ceste zakecala, voda sa z hrnca vyvarila a konzervu roztrhlo to ste mali vidieť kuchyňu. Na každom lístku na kvetoch bol kúsok sladkej hmoty, na strope a stenách... a tak sa to zle bielilo, lebo vraj to salko bolo mastné ale teraz sa už nad tým usmievam

Je to tu síce asi niekde inde už "podchytené", ale teraz sa to hodí, tak si dovolím opakovať sa.

Úžasný poklad z tých čias, keď v obchodoch nebolo dostať prakticky žiadne nositeľné handry a (takmer) každá Slovenka bola nútene aj krajčírkou - časopis BURDA som vďaka celkomm slušnej znalosti nemčiny využívala nielen na šitie, ale často som (pokiaľ to použité ingrediencie dovoľovali, lebo o mnohých socialistické Československo ani nechýrovalo) skúšala aj recepty v nej uvedené.
Moje znalosti nemčiny však asi neboli až tak 100%-né, lebo raz pri pečení koláča som predsa len (pre istotu) siahla po slovníku, aj keď inštinkt mi napovedal, čo by som tak asi mala s tým cukrom robiť.
Aký bol môj údiv, keď som zistila, že ho mám SPRENEVERIŤ!!! Teda, to tvrdilo prvé heslo, ktoré bolo v mojom slovníku uvedené za nemeckým "unterschlagen". Našťastie som čítala ďalej a tam som našla aj to, čo som očakávala, že tam uvidím - zašľahať.

skúsila som si predstaviť, ako by si asi spreneverovala ten cukor...

Dúfam, že ho do toho koláča malo ísť aspoň 150 kíl

Tiez to bolo davno.Robila som leco a namiesto 0,05litra octu som pridala 0.5litra octu!Bolo mi divne preco ma tak stipu oci,ked nikdy pri robeni leca ma nestipali.Zistila som to az pri prvej otvorenej flasi.

...ja som ako cerstva novomanzelka chcela prekvapit manzela s hovadzim vyvarom s krupicovymi knedlickami. Vsetko pekne podla knizky, penu som zbierala, nech ma manzelik polievocku peknu ciru, nech ma pochvali. Potom som podla receptu namiesala cesto na tie krupicove halusky a sup s nimi sikovno po lyziciach do polievky. Nechat po uvareni zakryte 10 min.? Jasne, aj pol hodinu, len aby boli co najjemnejsie. Prisiel manzel, zacal znuchavat okolo sporaka, co mame dobre a uz pocujem: "Jeeej, ty si dnes robila parene buchty?" Bezim k sporaku a tam na mna kukaju gule ako hrom a polievky nikde!

Jéééj,baby-sa tu rehocem
Ja som raz išla varit zemiaky v šupke-na salát.Poumývala som ich a v tom prišla návšteva.Idem uvarit kávičku,pohostenie-zobrala som zemiaky s hrncom a šup na sporák.Bolo leto tak sme aj s návštevou putovali do altánku.Debata velká,zemiaky mi úplne ,,vyšumeli,, z hlavy. Naštastie, manžel išiel do vnútra na wc-ked skríkol--Horííííme....až vtedy mi vlastne ZAPLO,že varím zemiaky. Všetci sme leteli do vnútra...dymu a smradu v celom dome.Hrniec čierny,steny čierne,zemiaky na uhol. Moje nervy-osvietilo ma,ved ja som zabudla dat do hrnca k zemiakom vodu!!!! Na druhý deň sme líčili. Teraz po rokoch ked spomíname,tiež už nám to je vtipné,ale vtedy???

ja som sa naucila varit v 18r.ked moj priatel zacal u nas byvat.kedze sme sa zacali starat sami o seba,tak som musela aj varit.raz som robila plnenu papriku.uz som mala vsetko urobene a stacilo to len nechat povarit,tak som to mala na sporaku nastavene na nalmensom plameni.samozrejme moja mama sa mi do toho musela starat a dala mi to silnejsie.ked som natesena isla skontrolovat ako to vyzera,tak ma skoro porazilo.z masa sa pripalilo na spodku hrnca a cela ta stava bola citit pripalenym masom. priatel bol uz doma a ja som bola taka zufala az som sa rozplakala nastastie ma objal a povedal mi,ze na buduce to bude lepsie.plnenu papriku som preliala do druheho hrnca a priatel to zjedol aj take.a teraz uz viem aj to,ze masove gulky musim dat varit az ked je maso v paprike napoly uvarene.
paci sa mi,ze priatel za kazde jedlo,ktore mu pripravim mi podakuje a dostanem aj pusu,ze mu chutilo.pre mna je to povzbudenie a znak toho,ze si vazi to,ze som mu navarila.
pri vareni,sa mi tiez stava,ze zabudnem na to,ze nieco varim.no musim si zaklopat (klop-klop)este sa mi nastastie nestalo aby mi nieco vybuchlo.len mi raz vykypelo mlieko aleba sa mi napr.rozvarili cestoviny,ked som telefonovala

Tak tá plonená paprika mi pripomenula prvé jedlo, ktoré som ja varila svojmu manželovi (keď sme ešte neboli svoji). Bolo to na 1. mája, naši boli kdesi mimo odcestovaní, tak my sme po manifestácii (boli sme kolegovia v práci) išli ku nám s tým, že mu uvarím plnenú papriku, jedno z jeho najobľúbenejších jedál a teda tak, aby zostalo aj pre našich, keď sa vrátia z výletu. No, ale on sa mi snažil pomáhať, varili sme to vlastne spolu, aj dochucovali a veru pridal tam zopár ingrediencií, ktoré sme tam my doma bežne nedávali. On bol spokojný, dobre sa najedol a potom sme vyrazili opäť do ulíc (hľadať rozkvitnutú čerešňu ) a keď som večer prišla domov, tak ma mama privítala "poklonou": "Tak ak mu budeš takto variť, tak si ťa určite nikdy nevezme!"

Krásny blog, krásne príspevky, ja sa k nim tak rada vraciam

Tak tento blog je super -pridám aj ja, ale mamine zážitky z mládí Mamina nevlastná mama piekla koláč a pritom pracovali na poli-celá rodina. Po nejakom čase vraví mojej mame(mala asi 15 rokov), choď do kuchyne a obráť ten koláč-myslela tým to, aby ten plech otočila, lebo vzadu jej rúra piekla viac, ako v predu, tak aby sa koláč upiekol rovnomerne. Dlho nechodila a tak sa babka išla pozrieť, že čo to tam tá jej dievka vyvádza. Skoro dostala infarkt. Koláč dostali prasce, lebo moja mama to zobrala doslovne a obrátila koláč na plechu-takže z neho vznikol trhanec. A ešte jeden zážitok. To už mama bola vydatá a mala už môjho bráchu. Robila masť zo slaniny. Pekne si ju narezala na kocečky a dala škvariť, keď už bolo dobré dať mlieko, tak ho tam chcela pridať. No akosi zabola, že treba stiahnuť plameň, resp., najlepšie je, keď hrniec odťiahne z plameňa. No, čo už-doma boli "bengálske ohne" a musel sa malovať plafón. Mne sa zatím nič podobné nestalo, tak len dúfam, že to tak aj ostane PS:ešte ma napadol jeden zážitok, ale ten sa týkal môjho starkého:robil hovadzinu s paradajkovou omáčkou v tlakovom hrnci. Akosi ho zle zatvoril a tak "pokrievka" vyletela a prefrngla okolo jeho hlavy-mal ozaj šťastie. Ale kuchyňu mali "vymalovanú" na červeno. Keď som to videla, tak som o tlakovom hrnci nechcela ani počuť, no našťastie mám tú novšiu "generáciu", kde vrch dobre držia také príklopky

Bola som asi tri roky vydatá, mala som dve deti. Boli sme na zabíjačke, dostali sme výslužku, po návrate bolo treba oprať špinavé veci. Automatickú práčku som vtedy ešte nemala, tak som dala manželovi na výber - buď pôjde ručne plákať do vane prádlo, alebo pôjde obalovať rezne. Išiel obaľovať rezne v trojobale. Podotýkam, že to bolo čerstvé karé. Po skončení som mu kázala dať polovicu rezňov na plech a šup s ním do trúby. O chvíľu prišiel, že tá strúhanka nejako opadáva. Nevadí, tak ich zjeme ako sa podarí. Keď dal do trúby druhú várku rezňov, opadanú strúhanku vybral na tanierik - práve ju ochutnával, naraz len počujem do kúpeľne "do prdele", vbehla som do kuchyne, muž mal kyslý výraz v tvári a hovorí: " Do riti, ja som to namiesto v hladkej múke obalil v práškovom cukre. Rezne sme samozrejme museli vyhodiť. Zapovedal sa, že rezne viac robiť nebude. Naopak, ja som povedala, že ich bude robiť dovtedy, kým sa to nenaučí.
Dnes, keď robí rezne, pre istotu hladkú múku ochutnáva.
Plačkulica