Nieeeeeeeee, tento blog pôvodne nemal byť depresívny, mal byť plný radosti, šťastia, veď na to som dlho čakala.. Namiesto toho doma, ako riadna naničmama, roním veľké slzy...
Moja materská dovolenka sa po 5,5 roku pomaly, ale isto, končí...
Včera som svojho mladšieho syna odviedla do škôlky.. Čo vám poviem, tešil sa, k deťom, k novým hračkám, aj ja som sa tešila, resp. mala sa tešiť, že budem mať čas pre seba, viac času, že si oddýchnem.. No.. s malým srdiečkom som tam šla, malý sa držal... Prezliekol sa, dal pusinku, zakýval s úsmevom: "Ahoj mamkaaaa" a ja som zabuchla dvere a rozplakala sa... šťastie, nevidel ma.. a plakala som celú cestu domov, ako keby som ho tam nechávala navždy... včerajší den sa vliekol a vliekol a ja som sa nevedela dočkať, kedy budú tri hodiny.. Dočkala som sa, drobec síce prezlečený, lebo sa hanbil pýtať cikať :P unavený - predsalen, doma obedný spánok trvá 4 hodiny, v škôlke ani nie dve :P a aj si trocha doobeda poplakal z mnou, ale očividne nie tolko, ako som za ním plakala ja 
Dnes ráno, na moje prekvapenie, sa zasa tešil, obliekol sa, v šatni mi zakýval, vystískal s úsmevom : "Ahoj mamka" a odviedla som ho do triedy.. Videla som, ako sa zarazil, ked som mu poslednýkrát zakývala, že mu úsmev zmizol, ale to som ja už rýchlo utekala, aby sme tam neplakali dvaja viem, že aj teraz si asi občas poplače, no presviedčm sa, že na to sa predsa neumiera, že takmer všetky detičky si poplačú... 
Každopádne, jedno životné obdobie máme za sebou, jedno krásne začína a verím, že druhé, ešte krajšie, začne :)
Ja zatiaľ ostávam doma, prácu nehladám, len sa hodím na "absolventskú prax" a pri trocha šťastia sa mi podarí na moje staršie predčasniatko aspon do konca augusta, kým nebude mať 6 rokov, vybvičť platenú materskú dovolenku, že vraj pri predčasniatkach s tým problém nebýva...
Pekný deň vám želám :)
Ja som paradoxne rada, že ešte nemám prácu :) rada by som ešte ostala doma do toho augsta, no sedieť doma zadarmo asi možné nebude ale zas nechcela som ísť ja do práce, on do škôlky :) vieš, menšie stresy občas mám pocit, že maminy plačú viac ako deti :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"no sedieť doma zadarmo asi možné nebude ". To sa nedá takmer nikomu. Ja niekedy fakt len pozerám, kde idú peniaze z našich daní. Viem, že tento príspevok je o inom, ale jednoducho mi to nedalo 
.
Asi žiadny iný štát by Ti neumožnil sedieť doma, aby si mala menšie stresy preto, že si dala dieťa do škôlky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som sa asi zle vyjadrila 
alebo si zle pochopila :) Nechcem sedieť doma zadarmo :) ak mi neschvália predlženú materskú, tak si budem musieť nájsť tolerantného zamestnávateľa :) alebo budem musieť doma sedieť zadarmo nútene.... Stále chodíme so starším na rehabilitácie raz do týždna, kontroly a býva často chorý, takže ak ju neschvália, mámjednoducho "smolu" :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňau, ďakujem za vysvetlenie :). Áno, z toho predchádzajúceho príspevku som to pochopila úplne inak 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veľká nevýhoda internetovej komunikácie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nastastie som nezazila to, ze deti plakali pri nastupe do skolky, lebo ja by som sa asi zrutila s nimi a do skolky by nechodili do dnes, najmladsia pojde v septembri, ak sa zacne pytat ovsem zatial sa nechyta, synator obcas poplace, lebo je unaveny, ale vseobecne sa tesi do skolky, najmladsia, ked ju vezmem so sebou, ked odvediem syna, tak huci jak tur, lebo chce zostat, ale nemoze, uvidim, co povie, ked tam bude musiet zostat cely den 
este si pamatam, prvy den v skolke syna, cely bez seba, vyteseny, poobede som ho vyzdvihla, ked som toho mojho divocha videla sediet na lavicke a poslusne cakal, kym ho pani ucitelka vyzve, ze prisla mama, az mi hrdlo zovrelo, dost som sa bala, ako to dopadne, lebo doma bol dost divy a malo rozpraval.... znami sa ho spytal, ze ci bolo dobre, odpovedal ze ano, potom sa ho spytal, ze ci pojde aj zajtra, najprv cely rozziareny odpovedal, ze ano, potom sa zarazil, zamyslel a povedal rychlo nie! predsa len cely den a bez rodicov :)
najstarsia zacala chodit do skolky s tym, ze nerozumela vobec nic, prestahovali sme sa a zmenili sme krajinu, takze pre nu to bola ina zmena, ale cez to vsetko sa do skolky tesila a po 4 mesiacoch pekne komunikovala a dokonca naucila aj deti nejake slova po anglicky 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Náš chodí do škôlky od septembra (v decembri mal 3). Ja som zvolila "miernejšiu formu". Najprv s maminkou, potom chvíľu sám, potom len doobeda a v decembri už spával. Musím zaklopať v pohode to zvládol, aj ja. Uvidím, čo ma čaká od pondelku. Lebo zatiaľ je doma, soplavý, dúfam, že mu to prejde. V pondelok nastupujem do práce. Vlastne už od konca decembra čerpám dovolenku, ani som si všetku starú nevypísala, čo ak....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Túto "nepríjemnosť" som absolvovala 7-krát a vždy to bolo iné. Najstarší syn to zvládol vďaka svojej sesternici, s ktorou chodil do jednej triedy. Keď ochorela, aj ja som ho nechala doma, pretože som nemala to srdce tisnúť ho tam. Bola to ale predškolská trieda, vtedy to ešte bolo povinné, a tak sme bojovali... niekedy aj veľmi tvrdo, ale zato s veľkou láskou, keď sa poobede pochválil, čo všetko tam robili...Druhorodená dcéra tiež musela do predškolskej, ale chodila len pol roka, pretože sme sa práve sťahovali do inej obce a hneď sme škôlku nemali. Tá bola unesená, pretože sa jej veľmi páčilo všetko to čarovanie s pastelkami, farbami, látkami, a ostatnými kúzelnými vecičkami, z ktorých vyrábali všeličo možné aj nemožné, čo by mňa ani nenapadlo. Je pravda, že tam bola skvelá učiteľka... Keďže nasledujúci syn nemal záujem a ani nechcel chodiť do škôlky, bol to tvrdý oriešok. Prve dva dni mohli rodičia ostať jednu hodinu pri deťoch, a potom sa nenápadne vytratiť, alebo odísť s prísľubom, že na obed, čo bude o chvíľu, pre neho prídem. Nám to trvalo asi týždeň, ale revy a nervy boli stále... Okrem toho, môj zlatík sa zaťal a nerozprával, nespieval, hrával sa sám v kúte, na otázky učiteliek len kývol hlavou. Komunikácia žiadna. Ako hyperaktívne dieťa s poruchou sústredenia - kedďže ani pri povinných predškolských prácach nebol ochotný pracovať - mi učiteľky doporučili, aby som ho nechala doma a pri zápise do školy žiadala odklad. Lenže ja som vedela, aký šikovný je a odklad bol pre mňa prinajmenšom predlžovaním jeho utrpenia. Radila som sa s učiteľkou, ktorá mala mojich starších v prvej triede - podľa mňa učiteľka s veľkým U, pani učiteľka s veľkým srdcom... Prišli sme na zápis, môj synátor obišiel celú školu, nepovedal len to, čo nevedel, učiteľský zbor ho privítal ako tretieho rodinného príslušníka s primeranou dôstojnosťou, a učiteľka ho pri rozlúčke upozornila - ak sa ti u nás páči a chceš chodiť do školy medzi tieto šikovné deti, musíš začať v škôlke rozprávať. Odvtedy bol väčší problém ho zastaviť, lebo keď začal rozprávať, neskončil, kým nepovedal všetko, čo chcel.... Žiadny odklad... a tento rok maturujeme... a chystáme sa na VŠ... Štvrtá - dcéra, ako jediná chcela ísť do škôlky skôr, lebo sa jej páčilo, čo tam deti robia, už vtedy bola umelkyňa.... Po niekoľkoročnej pauze prišiel rad na dvojičky - chalani, tiež nedonosení (mimochodom - príspevok je možný len v prípade, ak má nejaké postihnutie, alebo trvalé zdravotné problémy) tí boli viac doma ako v škôlke, pretože po dvoch dňoch v škôlke boli dva týždne doma, ukašľaní, usoplení, doniesli sme si aj všičky, aj impetigo, aj sme platili, ako keby tam boli stále... po pol roku sme to vzdali a nechala som ich doma, keďže majú ešte mladšieho súrodenca. Toho sme po posledných skúsenostiach dali do škôlky, ktorá je súčasťou školy, kde teraz chodí... Skvelé učiteľky - skoromamy, krásne prostredie, podpora záujmov detí - kreslenie, hudba, tanec, počítače, záhradka, piesok, preliezky, kuchyňa - ozajstná, kde si piekli koláčiky, telocvičňa, skrátka každý deň iný a skvelý.... plakali sme, keď sme nemohli ísť do škôlky...
Neboj, všetko prejde.... dať dieťatko do škôlky sa zdá kruté, aje je to do istej miery aj potrebné. Ono musí rásť a byť osobnosťou, nie maminkiným príveskom. Jasné, treba zvážiť, či tam dať už od troch rokov, ja osobne by som do troch rokov nedala v žiadnom prípade, ale potom to závisí od viacerých okolností. A niekedy je to naozaj tak, že kvôli finančnej situácii sa inak nedá. Náš štát skrátka rodinu veľmi nepodporuje, aj keď sa tak chce tváriť. Vieme o tom svoje. Ja som doma 23 rokov, a keď bolo zle, nebol štát ten, čo pomohol... Ak rodina funguje poobede, keď sú všetci spolu a ľúbia sa, potom pár hodín dopoludnia, keď má každý "svoju prácu" nebude traumou, aj keď slzičky možno potečú každý deň. O pár rokov to budú pekné spomienky....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ani som nedychala 
kopec lasky
mnau :) zajtra bude lepsie, neboj
motivacne video herec na oskara http://www.youtube.com/watch?v=uQtpRjBLXic
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
waaaaaaaaaaaaaaaaaw :) 7x :) môj bude mať tri roky o mesiac, ešte nebol prijatý, len sa uvoľnilo miesto a bol "prvý pod čiarou"... tak som dala - keby som odmietla, musela by som čakať zas na dalšie "uvolnenie :) keby som si bola istá, že mi tu predlženú MD schvália, tak by som asi tiež váhala, či do škôlky dať - aj starší šiel ako 3,5 ročný a problém nebol, občas jedna slzička , ale ináč nič :D
Aj dnes môj menší poplakával, ale že vraj nič strašné, len občas, ked si na mna spomenul :D a dnes sa aj smial, a zasa slúbil, že aj zajtra pôjde a teší sa - to je podstatné,
slzičky ešte prežijem, no dúfam , že sa nedožijem toho, že ho tam budem musieť dávať násilím :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neplakej ....nadíde aj také, že sadne do vlaku, zamáva a príde (prinajlepšom) o týždeň....a ten týýýýýýýýýýýždeň bude najdlhší v živote. Bude mať už síce vyšší vek, ale tá prvotná "opustenosť" matky "bolí" rovnako. Potom to už ide
Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti.....či naopak?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zvyknem si :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som tiež plakala a rozmýšľala a ako to zvládne a ako to zvládne. Ani ma nenapadlo, či to zvládnem ja.
A to moje odhopkalo a zavrelo dvere a ja so slzami.
Tak som zapla racio a teším sa z toho a zvykla som si. Na tej malej to vidno, že potrebuje aj iný kolektív, nové veci, seberovných. Tu je najmladšia, no má čo robiť, teda...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak dnešné ráno bolo ešte "kritickejšie", lebo spustil plač už v šatni so slovami: mamka, chcem ísť domov.... a to som bola taká šťastná, ked som po neho včera prišla a on sa smial a hral.... tíško som načúvala za dverami, neplakal dlho :P ale aj tak srdiečko bolíí (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) ale zvykne si on, zvykneme si :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ľúto ti je, clivo, zrazu chýbajú dotyky, všetko v jednom.
Verím. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vcera som sem pisala, ale mi to neodoslalo. Nas to caka od februara s malinkou. Na zapise sme boli, ked som este nevedela, ze som tehotna. Teraz som na MD s najmladsim a najradsej by som ju do tej skolky nedavala (uz ked si na to spomeniem, chce sa mi plakat), ale ked ona sa tak velmi tesi uz 3 mesiace. Stale sa ma pyta, kedy uz bude mat 3 rocky a vie presne, co tam bude robit- papat, hrat sa, spinkat, ked bude chciet cikat alebo pit, povie pani ucitelke, pani ucitelka jej pomoze sa prezliect, ucesat ju... toto mi kazdy den rozprava stale dokola, tak som zvedava ako to zvladneme. Ona je velmi sikovna, uz pozna napr. farby, napocita do 5 atd. Vidim, ze ten kolektiv potrebuje (aj pri synovi to tak bolo), no pre mna je to este moje male babatko , ale nemozem ju kvoli sebe o to ukratit. Drzte sa mnau .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
držím palce, nech je to len lepšie a lepšie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri staršom synovi som po odchode zo škôlky plakala tak, že som na cestu pod nohami nevidela! Pri druhom: dnes je tam štvrtý deň, som nevyronila ani jednu - a to je pritom moje väčšie "lízatko" ako prvý! Jednoducho cítim, že musí. Musí on, musím ja, nastal ten správny čas byť aj s inými deťmi.
Prvý deň neplakal, bol iba doobeda, aj keď sme to nemali v pláne, ale rodičia doniesli dokopy len 3 detičky a tak sa nevarilo, druhý deň sa usmieval, trochu za mnou pobehol keď zbadal, že odchádzam - vraj: "Pokaj na mna, mamka, aj ja idem s tebou, jen sa obečem..." Potom plač, ale do 2 minút bolo po plači (info od p. učiteľky).
Tretie ráno reval od zobudenia, že nejde. Strašne vyvádzal, ale ja som ho krátko stručne vyzliekla pobozkala, pani učiteľka vzala na ruky a brala ho do triedy. Prchala som ako svietiplyn! Vraj vyvádzal 2 minúty a bolo dobre. A dnes sme sa zobudili božtekmi, hryzkaním - proste lízatkovo, a šiel krásne a s úsmevom. Bolo vidno na tváričke, že sa mu tam mihol strach, ale včera večer sľúbil, že nebude "pakať" a aj to som mu tam na tváričke zahliadla - že musí splniť čo sľúbil.
A aha ho: namiesto roboty som tu hádam aj po viac ako polroku nakukla, lebo konečne trošku môžem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás zas s prvým nebol akotaký problém, občas plakal, ale zas, on sa dá lahučko na všetko presvedčiť ( čo vidím ako strašnú nevýhodu v budúcnosti ), mladšieho zas len tak neukecám, ke dnechce, tak nechce :d v pondelok uvidíme, no nemá možnosť "vymýšlať", kedže pondelok mám "nabitý program" :D :D
tretí den, ked prišiel zo škôlky, ma už pýtal: mamka, nedávaj do kolky, ja tam pačem :D no skoro ma presvedčil hihi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
naša maličká v septembri nastúpila (to ešte nemala 3, je októbrová) a v pohode asi 4 dni. Potom ani za nič. Tak je ešte doma Skúsime neskôr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Náš starší išiel do škôlky takto http://nanicmama.sme.sk/sepkane-srdcom/ako-sme-to-zvladli ...hi, hi-akčné to dieťa ...mladší, je síce akčný taky, ale je to mamin cecok -s ním bude asi trošku probléma, ale možno ani nie...nemá problém s ostatnými deťmi, len s dospelými, občas...rozumný je dosť, tak sa ešte uvidí ...neboj, zvládnete-držím palce, a Ty si aspoň oddýchneš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aaach škôlka... ani nevieš, ako ťa chápem
náš mladý šiel 2.9. prvý raz. ja prvý raz do práce, on prvý raz do škôlky. prvé dva dni s úsmevom, mne sa tisli slzy do očí z toho zúfalého plaču ostatných detičiek, pri ich otázkach, či príde ich maminka, tato pre nich som mala hrču v krku no bola som zároveň nesmierne pyšná na nášho drobca, že zvláda.
tretí deň vystúpil z auta a protestne s revom leva si ľahol na cestu, zo škôlky som odchádzala tiež s plačom, tentoraz kvoli plaču môjho drobca. poobede bol unavenejší ako unavený, špinavý, lebo ho pani učiteľky nesmeli prezliecť - obliekala ho predsa ráno maminka
drobec si dodnes zvyká, verím, že je to tým, že je častejšie chorý a tým viac doma. máme pred sebou necelé tri roky a verím, že zvládne.
máš pravdu, detičky si poplačú, ale keď nám mamám to býva taaak ľúto