Ako sme to zvládli

Chcela som sa s vami rozlúčiť milé NM-kočeny...ale keďže ja nie som na siahodlhé lúčenia sprevádzané slzavým údolím , tak som sa rozhodla vám priblížiť nástup nášho malého/veľkého chlapa do škôlky...
...prišiel deň D...keďže sa malý hodne tešil a dlhšie pred nástupom nám dával najavo, že však v pondelok ho tam privedieme a v piatok si preňho prídeme , tak sme nepredpokladali, žeby boli nejaké problémy. Ale mosím sa priznať, že tak, ako to malý zobral som to teda nečakala Ráno som ho zobudila-"Tomáško, škôlka volá, detičky sa už tešia na Teba"...jemnučko som mu zašveholila do uška a pohladkala po chrbátiku. Malý vyskočil z postele, ako keby ho niečo uštiplo. Zaparkoval v obývačke a kričí:"maminkááá, rýchlo kakavko, detičky už čakajú". Stihli sme sa napapať, dokonca pozrieť jeden diel vláčika Tomáša(srdcofffka malého), umyli zuby, obliekli a išlo sa. Prišli sme na miesto určenia, prezliekli a... malý vbehol do triedy a ja som sa ocitla sama Na nič iné nebol čas Cestou domov vytáčam číslo...zvoní..."mamííí, malý je už v škôlke a ani v riť ma bozaj mi nepovedal ani pusu, ahoj, proste nič a ja som sa už videla v srdcervúcom objatí a slzičiek (myslím tým mňa)malý mi ale nedal šancu Mama ma uzemnila a zasadila ďalšiu "ranu"-"buď rada, aspoň vieš, že je Tvoj"...??? veď Ty si bola taká istá Ako malá som si užila 4xzápal plúc, astmu a nespočetne krát zapálené priedušky keď ma mama neviem koľký krát(už som hovorila, lebo problémy som mávala od jedného roku) dávala do nemocky, tak jej doktor hovorí..."mamička, nelúčte sa s malou dlho-nerobí to dobrotu"...ja som sa len pozrela a doktorovi zavelila..."ujo, môžme už ísť , neboj, ja si budem myslieť, že som v škôlke, alebo na liečení v Smokovci bez mamy" Ja som ževraj nemala problém ako dieťa chytiť cudzieho chlapa(žena sa mi nesmela ani prihovoriť-vtedy som rumázgala, ako keby ma drali z kože) za ruku a kľudne s ním odísť ešte šťastie, že mama mala oči na stopkách. Po pár dňoch vravím malému..."miláčik, zajtra prídu ujovia z televíznych-čo keby si nešiel do škôlky?" Ak si mama myslí, že Tomáško chce byť celebrita, tak sa teda hodne mýli ..."ja chcééém do škôlky"...tak sme sa dohodli na poobedie Pán kameraman sa malému nepáčil, a tak ho posielal preč-snáď si nemyslíme, že sa bude správať tak, ako chcú dospelí ...o týždeň prišiel domov tatik...a nastal problém žeby mali tie baby pravdu? Čo sa zmenilo, čo sa stalo v škôlke, keď tam nechcel??? Na druhý deň mi zaplo...prišiel Tatik a chodil s nami-tam bola chyba...malému je určite ľúto, že Tatik ostáva s maminou doma...a tak sme sa dohodli aj s malým, že vždy bude s ním chodiť len jeden...a čuduj sa svete-všetko je ok Od prvého dňa najviac spomína Andrejku, Adélku(beťár jeden ), Alexka a Markiho...ďalšie dni opisovať nebudem-iba to zhrniem, lebo je toho ozaj veľa a rehocem sa každý deň...ráno doslova vyskočí z postele a teší sa tak, ako pri prvom dni-možno ešte viac...dokonca neprijíma ani to, žeby nemal ísť na druhý deň do škôlky Všetko zvláda zatiaľ nádherne a ja sa musím priznať, že mu to len a len prospieva...dokonca sme zatiaľ neboli ani chorý...jediné negatívum, čo som postrehla je fakt, že náš malý, vždy ochotný požičať hračky sa v poslednom čase nechce deliť s druhými detičkami na piesku...snáď to zvládne...Už asi dva týždne mu spomínam, že idem do nemocky..."papulka moja, neboj sa, ujovia mi spravia zopár stehov, aby bolo babenku dobre a ja sa po pár dňoch vrátim"..."a babenku tam nie je dobre, a ono tam plače?" Zlatko nie, ale mamina je chorá, tak aby som ho neohrozila, tak sa to musí spraviť takto"..."Tak čo, zvládnete to s Tatikom?"..."jasnačka, že váhaš!" Po kom to díte je? Nevedela som sa rozhodnúť, či ho dať zajtra ku detičkám, alebo sa pôjde so mnou rozlúčiť do nemocky, a tak som sa ho spýtala...a čo nato malý? "Ale ja chééém do škôlkýýý" Mamina, si Ty ale sebec , keď si myslíš, žeby išiel s Tebou Uvedomila som si, ako to letí...a to bude mať o tri mesiace len štyri roky. V piatok nám dala pani učiteľka básničku, aby sa ju malý do dnes naučil...skoro som spadla z nôh, keď som ju videla Tomáško má síce dobrú pamať-keď čítame rozprávky, tak už dávno ma dopĺňa celými vetami, čo si ich pamatá a knižok máme teda neúrekom...no zdala sa mi ťažká-ale podcenila som ho Keď mi ju včera večer recitoval, tak som sa neubránila slzám. Dnes nás aj pochválila pani učiteľka, ako krásne sa ju naučil.
Milé mamičky, aj nemamičky, babičky a vlastne všetky, čo ste tu...lúčim sa s vami s touto krásnou básničkou: Keď sa ráno zobudím,
kto mi dá bozk na líčka?
Moja milá mamička.
Pohladí ma po vlasoch,
povie milé slovko:
"synko môj, neboj sa už toľko!"
Kvetinku jej do rúk vložím,
pobozkám ju na líčka a poviem jej:
"rád Ťa mám, moja drahá mamička."
Viem, viem, deň matiek je až deviatého, ale boh zná, do kedy tam budem
PS:držte nám palce, aby to Tatik a Tomáško doma bezo mňa zvládli, a aby sme to zvládli aj my v nemocke-hlavne, aby bolo malé v poriadku
Krásne slnečné dni vám želám