Mam tyzdnoveho synceka, mam co jest, pit, kde byvat. Okolo mna je vela ludi ktory ma (snad) maju radi.
A predsa je tu nieco co ma trapi, zerie, mrzi.
Je to ako vzdy chlap. ved to poznate mile nanicmami... Raz v zivote zeny pride ten okamih ked stretne niekoho pri kom sa citi dobre, o koho sa chce starat, boji sa o neho ked je dlho prec, kupuje si sexi pradielko ked ho chce zviest 
a raz... raz rano sa zobudi, prituli k jeho teplemu telu a uvedomi si ze on je ten... ten s ktorym sa takto chce zobudzat stale, komu chce vidiet na hlave prve sedinky, hladkat jeho vykrmene brusko, zdielat vsetky problemy, znasat s nim vsetko co zivot prinesie...
Ja osobne som niekoho takeho stretla po rozchode s priatelom s ktorym so zila skoro 4 roky. Rozchod ma vzal velmi a vtom BUM .. ako blest z jasneho neba som stretla jeho. Cloveka, ktory sa mi na nasom prvom stretnuti vobec nepacil, koli ktoremu som opat otvorila moje zastitovane, zabetonovane srdce, s ktorym som sa rozhodla zit po mesiaci, s ktorym som sa na zaciatku hadala tak ako s nikym inam, ktoreho som zacala milovat tak strasne az sa toho obcas bojim, o ktoreho ma tak obrovsky strach ako o vlastne dieta. Je to clovek s ktorym som chcela mat deti, spolocny zivot, sny, starosti a vsetko okolo toho HNED !!
otehotnela som po 4 mesiacoch, nelutujem, nikdy nebudem, mam dnes kraasneho syna.
Pretrpela som si pri nom tehotensku nadrzanost 
a jeho odmietavost, to ze on ma dom, peniaze, uzasnu rodinu ktora mu stale pomoze, zatial co ja taku co vsetko kritizuje, mamu co ma sice dobre srdce ale dlhy, tym padom pomoc veskera zadna.Aj to ze kym ja som zarabala 400 eut on obcas skoro 4 nasobok, takze vacsinu veci platil on.
Pretrpela som si aj to ze som to mala obcas vyhodene na oci, ze mi bolo vykricane ze sa malo snazim, ze obcas aj ked som odpadavala od unavy som nepocula slovko chvaly...
Ze ked som sa chcela pacit, bola som skritizovana ze mam blbe priority.
Pretrpela som aj pochybnosti ze ak nebudem stale dobra, mila a usmievava tak ma opusti, nakolko teoria mojho priatela vraj ze nemusim byt vobec pekna, staci ak nebudem tucna a budem k nemu mila. 
Pretrpela som aj to ze aj napriek tymto reciam sa obrźrel za kazdou vymachlenou, vymodelkovanou vychrtlinou, zatial co ja som vedla neho kracala s bruskom a neistote.
Pretrpela som aj te pocit ze ma nelubi len ma rad ked sa o neho niekto stara...
Ale jedine co nedokazem pretrpiet je to, ze my do porodniec doniesol rifle spinave este od odtecenej plodovej vody, lebo ich za tyzden nebol schopny vyprat, ze mi vytkol ze od neho len ciciam peniaze, ze kritizuje kazdy moj krok ktory robim s nasim syncekom, raz to je zle podlozena hlavicka, raz zle ohroate mliecko atd...
Nedokazem pretrpeit to ze den po porepusteni z nemocnice som s jazvou po cisarskom pratala cely byt, snazila sa dostat do role dokonalej matky a zaroven priatelky a aj tak som bola skrtizovana, ze mi o druhej v noci ked som padal od vycerpanosti zacal vykrikovat ze mam bordel v skriniach a malo sa snazim. Ze ked prisla moja mama ktora cestovala do rakuska lebo tam pracuje a nevidela som ju mesiac lebo byva 400 km odomna, len aby sme si mohli ist vybavit urcite veci, spal do jednastej-mestihla som sa snou ani porozpravat, ani kusok priucit, snazila sa navarit mu jeho oblubene jedlo lebo vie ze ju nema rad, a jemu sa ani neuracilo prist k stolu, pretoze nakolko si kupil novy fotak, musi si o nom na internete pozriet vsetko.
Nedokazem pretrpiet ten samoluby usmev na jeho tvari ked som pratala tie skrine a on lezal samozrejme na posteli.ani to ze ked som chcela radu ako zarobit nejake tie peniazky do spolocneho rozpoctu mi bolo povedane ze sa mam starat o syna a o to aby bolo staale vsetko tip top, ako keby nam liezli doma larvy po hlavach.
To ze ma tyzden volna a namiesto toho aby mi pomohol kusok sa do vsetkeho dostat lezal cely den pre internetom, ze pre ma nema jedno mile slovo, ze ma bozkava na celicko ako kamaradku, ze pri kazdom mojoim pokuse ukazat mu ze porodom sa zo mna stala zena, ktpra ho za to este viac lubi, ktora mu je vdacna za vsetko co jej dava jedine co potrebuej je aby ju kusok objal, povzbudil ze dokonalosti sa clovek uci a nie sa tak rodi sa mi dostava len odmietanie a vycitky.
Dnes ma prvy krat za nas vztah napadla myslienka ktora ma vystrasila:
Lubim ja vlastne tohto cloveka?
A tak sa tento den blizi ku koncu. V postielke lezi moj tyzdnovy syncek, pred telkou clovek o ktorom je tento prispevok a ja viem ze takto nic nezmenim.Ze zajtra to bude rovnake, ze sa rano zobudim a opat sa budem snazit byt dokonala, pretoze aj napriek tomu vsetkemu su chvile ked viem ze ten clovek o ktorm pisem ma miluje, ze pre nas urobi cokolvek.
Ale padlo mi dobre kusom to zo seba dostat...
Rabaka, po prečítaní tvojho príspevku mi je veľmi, veľmi smutno. 
Držím ti palce a verím, že sa tvoj partner zobudí a ty budeš po jeho boku znova šťastnou milujúcou a milovanou žienkou , maminkou. Prajem ti to z celého 
. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Snažiť sa byť vždy dokonalou.Byť bez partnerovej pomoci.Je mi strašne smutno po prečítaní tvojho príspevku.Preskákala som v živote všeličo,ale vždy môj MM pri mne stál.Snád sa to u vás dvoch upraví.Držím ti palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
fuh, tak toto je vážne silná káva, mám jednu kamarátku, ktorá sa roky snažila byť tak ako Ty dokonalá, dva dni po pôrode cvičila na bycikly, aby schudla, lebo manželovi sa nepáčila tučná... robila všetko presne ako ty, ale nechcem strašiť o 8 rokov od ich svadby začal jej manžel chodiť zarábať do Rakúska ona sa dozvedela, že tam má milenku... milenka dvakrát tak tučná ako moja kamarátka a po dvoch rokoch prehovárania jeho mojou kamarátkou /jeho vlastnou ženou/ aby sa k nim vrátil, mali už spolu dve deti, on podal žiadosť o rozvod a zostal bývať s milenkou riadnou Xantipou úplne odlišnou ženou ako je moja kamarátka... nech Ťa však toto neodradí, myslím, že by si mala komunikovať a všetko si spolu vyrozprávať a ak Ťa aj on miluje priloží ruku k dielu a bude to podľa mňa lepšie, ale treba sa rozprávať, rozprávať, ver mi viem o čom hovorím... želám Ti veľa veľa síl a posielam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je mi ľúto, že si nenašla pomoc u partnera....po pôrode... po cisárskom... mna by po týždni ani čert na koni neprinútil upratovať celý dom, to je fakt. Nesnaž sa byť dokonalá... nemá to zmysel...mala by si to však poriešiť.... tú "ochotu" pomáhať... ved hádam je to aj jeho synček ( a ak nie je, tak on o tom nevie 
)držíím palčeky naech sa rýýýýýýýýýýýchlo všetko urovná 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moj nazor, sialene lubis jeho a vobec nelubis seba a tym ako sa snazis byt dolonala ho este viac od seba odvadzas, takto sa lubiaci chlap nechova, takto sa chova prepac ale chrapun a ty mu to dovolujes . Ak chces aby sa zmenil on, zmen v prvom rade seba a este jedno si myslim - je si tebou a tvojou laskou prilis isty
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... hmmm,je to tazke,no co ak nieco tusi ohladom maleho???Alebo sa takto spraval vzdy?Neviem Ti poradit,ale drzim Ti palce,aby vsetko bolo v pohode.Teraz sa venuj syncekovi,ku ktoremu Ti blahozelam ,ten je dolezitejsi,ako neporiadok v skrini...a mozno to ani s partnerom nie je take zle,ako to vidis Ty pre tu neistotu,ktora Ta trapila od zaciatku tehotenstva.Ta Ta ubija.Kedze si tyzden po porode,podla vlastnej skusenosti viem,ze v tomto obdobi sme vsetky nejako rozcitlivene.Fakt Ti este raz prajem hlavne zdravie, pohodu,lasku a same slnieckove dni.............
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
POvedala som si tak vcera na balkone, ze by som nebola prva co by ostala s malym dietatom sama.
Tak som predychala, vzala maleho na ruky a podme ho pekne umyt, namastit, nakrmit, ulozit, v noci 2 krat vstat, rano pekne vybozkavat, dat na slniecko aby bol pekny.
Prichystala som mu do chladnicky cerstvo odsate mliecko a idem mu po rodny list, zaplatit najom a vybavit nejake tie veci. Otecko spi, ale nech sa aj on postara.
Ked si clovek uvedomi ze nie vzdy mu vsetko vyjde ako chce, hned sa mu dycha lepsie.
Ja uz nestresujem, viem to zvladnut aj sama, ak nestiham, priatela poprosim. Ak nechce pomoct sam od seba, nezrutim sa. Ak ma nebude v buducnmosti chciet inak ako matku jeho dietata, bude mat prehnane naroky a nadalej robit to, co robi, odidem.
Stale mam kde, a stale mam s kym.
Mam totiz synceka ktory mi je prednejsi ako nejaky chlap. tych je na svete milion, moj syncek je len jeden
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rabaka, toto je už optimistickejší príspevok ako ten prvý. Ja by som s riešením pár týždňov ešte počkala. Teraz by som sa nesnažila byť dokonalá, stanovila si priority : na prvom mieste starostlivosť o dieťa, na druhom starostlivosť o seba (matka musí byť v pohode, aby bolo aj bábätko), atď... Rozchod by som teraz neriešila, treba pamätať aj na to, že dieťa potrebuje oboch rodičov. Priateľ sa musí byť naučiť byť otcom. Držím Ti palčeky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kľúúúúúúd, Rabaka, kľúúúúúúd! A hlavne: vytrvaj v tomto trene: naozaj sa nesnaž byť dokonalá. Čo my sme mali s mužom po narodení malého! Asi taký rok a pol som v kuse odchádzala, chichi.... A vlastne aj predtým: vianočné upratovanie som končila na štyroch a s plačom v kuchyni za ukrutánskych bolestí a únavy o pol jednej v noci - resp. už v skoré ráno Štedrého dňa - a to som rodila až začiatkom marca....
Po narodení malého som ťahala nočné, lebo som musela spracovať asi 19 daňových priznaní - no psychiatria. Nebolo kedy variť, nebolo kedy upratovať. Najprv to boli veľmi škaredé vyjadrenia z jeho strany a po čase? Spýta sa ma aj dnes - ale úplne iným tónom: kedy si naposledy utierala prach alebo vysávala? A ja mu na to: Tatko, pred štyrmi dňami. A utriem ho až o dva - tri ďalšie dni, lebo mi bežia DPH-čky alebo iná nárazová robota. A tak tatko ide do špajze, vytiahne malý vysávačik, čo v podstate kúpil sebe a obehá kúty s trčiacim prachom. V piatok mi vždy zavolá že čo má kúpiť, ja mu to cez telefón nadiktujem a poviem ti, že na veľkom nákupe som nebola ani nepamätám. No predtým to fungovalo tak, že dokázal prísť z Košíc po mňa, prezliekol sa z monteriek a sadli sme do auta spolu - lebo nákup.
Ja nie som superžena a už nikdy neurobím takú blbosť, že sa na ňu budem hrať. Bola som z toho na pokraji psychického aj fyzického zrútenia a to mi za to nestojí. A aj tak - ak si dobre spomínam, furt čosi nebolo v poriadku a na čosi sa poukazovalo ironicky a arogantne. Ste na to DVAJA. Na dieťatko, na domácnosť, na zárobky. Len to treba čas od času rozhádzať podľa práve aktuálnych potrieb.
A ešte: ver tomu, že ak mu povieš: "Prosím, pomôž mi..." - neverím že odmietne.
Ach, moja, vybozkávaj to svoje škorča, ja si k svojmu privoniam okolo 10. decembra a to ešte len uvidíš na Naničmame moje tirády! Chichichi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vierik ty čakáš bábatko??
To je skvela správa, celkom mi rozjasnila deň
posielam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lienočka, janka, ďakujem!
Nespomínala som? Ty tak veľmi mi v ťažkých chvíľach pomohlo bedákanie na Naničmame, že teraz, keď mi je dobre, sa takto sebecky zachovám - a ani sa vám - dobrým žienkam - nepochválim? Sypem si popol na hlavu!
Prišlo to ako blesk z jasného neba. Zase som sa chystala na operáciu do Hágov, lebo sa mi pohoršilo, no nestihla som. Že otehotniem na prvýkrát (mimochodom tak ako s tým prvým a potom aj s Markom), to netušil nik. Primár z Hágov by sa iste potešil, že ma dal do laty (on tam už nepôsobí). Lebo doktorka bola unesená! A my dvaja v šoku, chichi!
Janka a nie si náhodou z Košíc a okolia? Čo ak sa stretneme v pôrodnici? Chystám sa do Šace.
A autorke blogu sa ospravdelňujem za takýto odklon od témy...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vierik, prudko, vrúcne a úúúúprimne sa s tebou teším! Blahoželáááám. 
A Rabake držím päste, nech svitne slnko do zachmúrených dní
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kefarína, sérdco moje ďakujem! Nie sú nevoľnosti zo stresu tak celkkom nevoľnosti zo stresu - ak neprejdú ani koncom apríla po daňových priznaniach, bude o tom niečo viacej vedieť asi manžel, chichichi! Ale čo už - bola som pritom, ba neviem či aj nie iniciátorom, teraz už len dobojovať, nie? Mal by to byť Miško - tatko veľmi chcel. A rovnako veľmi chcel zase - opäť - znova chalana, lebo vraj: jeho dcéru nik ...toto... nebude! Nezostáva mi nič iné iba dúfať, že ho ešte na jedno nalomím a bude to dievka (len čo už, keď aj ja som chcela ešte chlapčeka, chichichi?!)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vierik, niesom janka, ani niesom z Košíc a po pôrodnice sa už vôbec nechystám (aspoň dúfam a verím, že to už mám za sebou)ale to vôbec nevadí
Poznali sme sa aj osobne na prvom stretku, keď nám tam pobehoval tvoj malý Marko.
http://www.nanicmama.sk/stretli-sme-sa-na-stanici-v-lm
Hltala som tvoj strastiplný príbeh cez písmenka a dodnes mám "prvé naničmamy" ako rodinu, tak sa s tebou vytešujem. Veľmi ti držím palce, nech je všetko ako má byť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lienočka, dievčička, ale ja teba presno-presne evidujem a zaraďujem. Ale odprisahala by som, že pod tebou bol komentár aj nejakej Janky, ktorá bola v rovnakom týždni ako ja a preto som reagovala na vás dve naraz. Len čumím - a váham, či sa mi to marilo, alebo ho ona zmazala...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
rabaka klíííííííííííííííídek
si tak čerstvo po pôrode, že sa prosím ťa šetri a nič závažne nerieš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vierik Ja mám termín 12. decembra, už aby to bolo...straaašne moc sa na malinkú všetci už tešíme...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Snaha o dokonalosť je pekná - ak to chceš ty a ak sa o ňu nesnažíš preto, že to chce niekto iný. Naviac niekto, kto má s najväčšou pravdepodobnosťou úplne iné predstavy o tom, čo to tá dokonalosť je. Nehovoriac už o tom, že dokonalosť je niečo maximálne iluzórne a vlastne sa nedá dosiahnuť.
Lebo je to ako keď v kúpeľni vyleštíš zrkadlo - pozrieš sa doň s úľubou, že ako sa ti to úžasne podarilo a si so sebou spokojná, v tom ale vykukne slnko spoza mraku a zasvieti ti priamo na jednu jedinú maličkú šmuhu, ktorá ti tam predsa len, napriek tvojej najväčšej snahe niekde unikla. A je po dokonalosti. Chcem tým povedať, že áno, verím, že na malý zlomok okamihu nám to čo ono môže pripadať dokonalé, potom ale na nás zväčša udrie realita svojou plnou silou a zistíme, že k tej dokonalosti aj tak ešte niečo chýba.
Ak sa máš kvôli niečomu takémuto prchavému trápiť len preto, že to po tebe chce niekto iný - no neviem, mne by to asi nestálo za to, nech by som toho dotyčného milovala akokoľvek. Nikto a nič nie je dokonalé, ani ten čo tú dokonalosť od teba vyžaduje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes sme boli s malym prvy krat na prechadzke. Precahdzali sme sa asi 2 hodinky, priatel tlacil kocik,rozpraval mi o problemoch v robote, o planoch do buducnosti a ja som zrazu pochopila ze takyto rozhovor sme nemali veky.
Obaja sme si uvedomili jednu vec a to, ze nam toto mesto (BA) uz lezie na nervy, ze chceme odist uz do toho jeho domceka.. a nie zit v podbnajme len koli tomu aby sme boli spolu, lebo on tu ma dobru robotu ktoru by tam nemal.
Pekne mi vysvetlil aj to ze ten fotak si vlôastne kupil koli tomu aby s nim mohol robit svoj vlastny biznis a byt s nami doma.
Dnes som vlastne pochopila ze aj on sa boji, ze chce aby sme mali len to najlepsie, ze mnohe veci tak nemysli len sa nevie vyjadrovat...
tato prechadzka mi dala okrem toho ze maly pekne buvka lebo je pekne prevetrany velmi vela...
Obaja sme nedokonaly ludia ale spolu mozme byt jeden mierne dokonaly clovek
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
toto sa tak dobre čílalo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi tak...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasne :) netreba ten zivot brat az tak vazne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dokonalost tyzden po porode? Zblaznila si sa? Alebo on? Podla mna urob toto- vypni myslienky o dokonalosti, tvoje dieta teraz potrebuje teba a zase teba a este raz teba, sustred sa nanho, v prvych dnoch , tyzdnoch si dieta k matke utvara vztah a naopak, ono je teraz pre teba najdolezitejsie. a ze tvoj partner caka nieco ine? to sa proste neda, si matka, zmenila si sa, a ked sa mu zda ze je doma bordel, nech ho uprace. ja som prve tyzdne nestihala ani pripravit si nieco na zjedenie, robil to pre mna manzel, o niektore veci ale treba poiadat, chlap automaticky nevidi, ze potrebujes pomoc, ked by ti ten tvoj nabuduce hovoril o neporiadku v skriniach, normalne bud priama- tak to uprac. ked nieco nebudes stihat a on sa bude priecit, normalne si sadni, vyloz nohy a nech ta obsluzi, korunka mu z hlavy nepadne. prajem ti vela sil, a hlavne to ze ste sa otvorene porozpravali - to robte pravidelne, nikedy jeden rozhovor vyriesi viac ako 100 rad od nas na NM.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"ze sa rano zobudim a opat sa budem snazit byt dokonala"
Toto je to...nesnaz sa byt dokonala, dokonala nie si ani ty, ani manzel, ani ja ani stara blaskova...je super chciet byt dokonalou, ale za aku cenu? Urci si hranice...vaz si sama seba a skrine moze upratat aj tvoj drahy ked ma s nimi problem...