Už pár týždňov vo mne veľmi silno rezonuje príbeh mojej známej Lucie. Dcérky nám spolu chodili do škôlky, chodia do tej istej školy, je to také veselé, milé žieňa. Dozvedela som sa, že bola diagnostikovaná s karcinómom prsníka, v štádiu, kedy okamžite nasledovala mastektómia, chemoterapia aj rádioterapia ... Bojovala. Stala sa s ďalšími tvárou kampane Ligy proti rakovine
http://karcinomprsnika.sk/o-troch-onkokamaratkach/
Na jeseň som to ja sama prežívala s mojou mamou. Našťastie, u nej to bolo zachytené zavčasu, takže „stačila“ operácia a rádioterapia. Vzápätí sme síce riešili nádor na obličke, ten sa však vďakabohu ukázal ako nezhubný, takže mama prišla „len“ o obličku a nemusela absolvovať ďalšiu liečbu.
Lucia na tom bola horšie a zdá sa, že musí zabojovať zas.
http://karcinomprsnika.sk/o-tom-ze-moze-prist-remisia-aj-recidiva/
Ja som sa včera konečne vybrala na gynekológiu, tým, že už je v rodine onkologická anamnéza, stávam sa rizikovou aj ja, hneď som dostala lístok na sono prsníkov, hoc som bola na kontrole pred rokom. Pani doktorka sa rozrozprávala a bolo na nej vidno, že je sama zdesená z toho, ako veľa „toho“ dnes je, ako veľa pacientok má s karcinómom prsníka, a že to má stále stúpajúci trend. Že kedysi sa verilo, že to je hormónmi, že čím viac detí žena má, tým je menej riziková, čím dlhšie ich kojí, tým lepšie, ale zdá sa, že nič z toho nie je pravda. A keď mi porozprávala o pacientke, mladej žene, ktorej objavili karcinóm prsníka počas tehotenstva, kedy čakala svoje prvé dieťatko a ona odmietla liečbu do chvíle, kým sa to malé narodí... Nakoniec ho cisárskym porodili tak skoro, ako sa dalo, okamžite nasadili liečbu, ale pre ňu to už bolo neskoro... Ešte teraz mám slzy v očiach, mrazí ma z toho...
Tak som len to chcela, žienky, dávajme si na seba pozor, nájdime si čas na preventívku, dajme sa skontrolovať, aby nebolo neskoro. A aspoň v mysli buďme s tými, ktorí bojujú a jediné, čím im môžeme pomôcť je to, že na nich budeme myslieť, dodávať im energiu.
Treba si dávať pozor, netreba sa zanedbávať. Nič ako "nemám čas na preventívku" neobstojí. Každý rok treba ísť na sono prsníkov, na cytológiu krčka maternice. Našťastie mám gynekológa, ktorý robí zároveň aj prsníkovú poradňu, tak cyto a sono zmákne naraz. Naposledy mi hovoril, že sa výskyt rakoviny prsníka presúva do nižších vekových kategórií. Pýtala som sa ho čím to je. Povedal, že na to žiadne konkrétne vysvetlenie nie je, ale jeho osobná (podotkol, že naozaj osobná a ničím nepodložená teória) je, že sčasti sa na tom podpísal Černobyľ. Tie, ktoré sme mali okolo 10 rokov v 1986 sme boli vo fáze rastu prsných žliaz. Rakúšania užívali jód a my sme behali po vonku a zbierali kontaminované huby. Netreba to ale brať doslova, je kopec iných faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či choroba prepukne alebo nie a jeden z dôležitých je, bohužiaľ, genetika.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak v tejto oblasti mam velke rezervy. Minuly rok som zvladla len klasicku preventivku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som v tomto celkom poctivá. Dokonca som si vo svojej zdravotnej poistovni zariadila pripomienku mailom, aby som nemusela drzat v hlave kedy som tam bola naposledy. Inak, mam pocit, ze moja lekarka ma medzery, lebo ked som sa naposledy objednavala na preventivku, tak sa ma opytala, ci mam nejaky problem. Musela som sa zasmiat a len som jej povedala, ze nie a ze nechcem mat, preto chcem preventivnu prehliadku, ze preto sa ta prehliadka vola preventivna:D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano je to fakt akosi všade okolo nás. 
Ja sa chystám na pravidelnú ročnú prehliadku v auguste, cytológia samozrejmosť, usg sa u mňa ob rok strieda s mamografiou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Človek si to asi viac uvedomí, keď sa ho to nejak dotkne. Ja som si pri mame nepripúšťala nič zlé, keď šla na prvú operáciu, mali len vybrať niečo nezhubné a zrazu po operácii povedali, že to zhubné je a bola som vyslovene šokovaná, že moja mama?, bez akejkoľvek predstavy, čo to ďalej znamená, obnáša... Ďalším šokom pre mňa boli obrovské priestory onkológie v MT, ani som nevedela, kde to je, zvonku mi to pripadalo ako malý domček zašitý a dnu taký úľ s množstvom ľudí prichádzajúcich a odchádzajúcich... Kamarátkin stav ma šokoval, lebo je to mladá baba, plná života, elánu, zdravo žijúca... nerozumiem tomu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si myslím, že veľa týchto diagnóz vzniká zo štýlu života aký vedieme, z trápení akými sa trápime a pritom to nie sú veci na trápenie. Nesprávne usporiadanie priorít, že chceme veci, ktoré nemôžeme mať alebo nie sú pre nás dobré, že chceme ovplyvňovať deje, ktoré nemáme ovplyvňovať a pod.
Preto áno starajme sa o seba, aby sa o nás nemuseli starať iní.