Dospelí versus deti

Evi,
viem o čom hovoríš, deti sa ma neraz pýtali - mami, ja vždy tú susedu pekne pozdravím, ako si ma učila, tak prečo ona neodzdraví? Keď ani nabudúce, tak ja ju prestanem zdraviť, lebo to nie je spravodlivé - ja musím byť slušný/-á a ona nie?
Ale keby skúsili tie deti nepozdraviť, tak už to mám na tanieri - ..."suseda a tie vaše deti nevedia zdraviť?"...
Veľmi často sa nám stávalo napríklad v obchodoch s potravinami, kde bol síce väčšinou tovar na regáloch, ale napríklad syry a údeniny za pultom, že som poslala deti do rady a povedala im, čo majú vypýtať a ja som medzitým behala medzi regálmi a nakupovala ostatné - a po čase som buď ja prišla k pultu (alebo dieťa dobehlo so slzami na krajíčku) a zistila, že ako ľudia "za", tak aj predavačka dieťa odignorovali - aj my to tak deti opisovali: "Mami vieš, ona sa na mňa ani nepozrela a neopýtala, hneď sa obrátila na toho za mnou..."

svoje deti vediem k tomu aby pekne a slusne zdravili, ale ked na tretie pozdravenie sa im nedostane odpovede, tak uz si nemaju vsimat... 1.x beriem, sa moze stat, zamysleny - nevsimne si (aj mne sa stava, vela krat som sa po chvilke otocila a kricala naspät pozdrav ) 2.x moze byt znova zamysleny - ale uz divna nahoda... 3.x jasne ignorovanie ...

ahojte

neviem či odhadnem spravne príspevok no musím vam napisat mam vsetko okolo sa mi zda proti mne moje dospievajuce deti sa viac rozpravaju s kamaratmi ako so mnou aspon to tak ja citim.vsetko mi vadi je mi do placu zo vsetkého asi sa vam to bude zdat na hlavu no nemam chut ist ani niekam na navstevu citim sa tucna,vlasy mi stoja hore dole ,nemam co normalne na seba.ako sa nastartovat a dostat chut so sebou nieco robit?citam tu o vsetkom moznom a tak ma napadlo napisat par viet a najst mozno par zpriaznenych dusí..........

Ahoj, je zarážajúce ako sa správajú niektorí dospelí k deťom.... Nezmeníme to, a jedine nám ostane trpezlivo vysvetľovať....

ako dieta slusne vychovane som mala vela neprijemnych stretov s dospelymi, pripadne ignoracia pradavaciek ...

neprijemnosti a trapnosti od predavacov/iek neprestali , no uz sa zbieraju neprijemnosti i s mladezou. cestou do skolky po chodniku, sme to my s riskom, co musime zist z chodnika na travu, lebo stvorica dievcat drziace sa pod pazuchu a dupajuce v tazkych topankach a minisukniach nas jednoducho vytlacia z chodnika. tie, co ste ma videli - by ste nepovedali, ze je mozne ma vytlacit z chodnika . alebo riesim dvanastrocne dievcata, ktore sa snazia olamat mlade stromceky - mame mlade gastany pred panelakmi. maju este hladky kmen, neda sa na ne liezt, no ked do nich clovek kopne, tak cely stromcek sa este ohyba a trasie. po dvoch upozorneniach sa mi vysmiali. 3 baby naraz kopali, este si odratavali aby mali vacsiu silu. na treti krat som znovu prisla, vytiahla mobil, par krat cvakla kym sa spamatali: ze triedna ucitelka, ktora si ich tam spozna na fotkach, uz da vediet rodicom. ked zistili ze mozu mat viac neprijemnosti ako "len so mnou", uz im to nebolo jedno.

nie vsetci su zli, su predajcovia, co sa snazia pomoct vam a nie osklbat za kazdu cenu a takisto mladi, ktori sa mi zdravia alebo sa len usmievaju - ani netusim, ci by sme sa mali poznat, co len z videnia - alebo len maju usmiaty den.

My máme susedu,ktorá moje deti neodzdraví,lebo nechodíme do kostola.Aj tak môže vyzerať kresťanská láska./Nech mi prepáčia všetci,čo navštevujú chrám naozaj z lásky/

Tak toto ma vie naozaj nahnevat pretoze deti sa este vacsinou nevedia tak branit ako dospeli a su vacsinou citlivejsie na taketo zaobchadzanie. Este stastie ze je aspon vacsina ludi normalych a pri pohlade na dieta im zmakne a snazia sa im pomoct a v peknom slusnom spravani ich podporit. A ti ostatni??? Neviem nerozumiem ich nikdy nepochopim... (brokenheart)

predtým, než sme sa presťahovali, mali sme problém so susedou - podotýkam, že my sme bývali na prvom poschodí ona na štvrtom - medzi nami susedia, ktorí nepočuli môjho psa, ani moju dcéru ani žiadne divné zvuky od nás... len táto pani suseda so svojim manželom - ktorého sa mimochodom moja dcéra bála aj keď sa na ňu usmial - vadil im brechot môjho psa - údajne ho počuli spoza dverí - ale môj pes bol so mnou na Orave, vadila im moja dcéra, lebo blokuje výťah - moja dcéra ani nedočiahla na tlačítka na privolanie výťahu... tiež som sa snažila mojej dcére vysvetliť, že slušnosť je, keď sa pekne pozdraví ľudom, ktorých pozná, resp. vie o nich, že bývajú v našom paneláku...ale keď sa rovno pred ňou tento párik otočil na druhú stranu, tiež to tá makovička nevedela pochopiť...tiež sme to spravili ako tuším písala Soňa - 3x a dosť...akurát že ten tretí raz to bolo také okaté - pani suseda odignorovala náš pozdrav, keď sme šli dole po schodoch, tak som v tej chvíli povedala dcére - Gabika, už sa tejto tete zdraviť nemusíš - pozdravila si sa jej 3X, Ona sa ti neodzravila tak sa jej zdraviť nemusíš...dcéra ma toto pravidlo rada a pani suseda, i keď tam už nebývame, ale keď ma stretne, kýva mi z 20 m...

hmmm... asi budem dcéru viesť k úctivému správaniu a aj k tomu, že dospelí sa mýliť môžu a všetci sme iný. Že ak sa s takým dospelým stretne- s nevychovaným, nech si vždycky v duchu povie : "nevie sa správať, ja určite nebudem taká nevychovaná, nepáči sa mi to" . Ja som už tiež prestala zdraviť ľudí, o ktorých som si istá že ma poznajú /bývalá suseda- 15 rokov sme bývali na jednom poschodí a k tomu ma 4 roky učila zemepis/ a ja ju nahlas, slušne pozdravím "dobrý deň" a ona otočí hubu na druhú stranu- PREČO? A prečo by deti mali mať iný meter? A situáciu s predavačom by som riešila asi tak, že je to jeden neférový pán a že keď bude chcieť časopis nabudúce, kúpime ho volakde inde. A pani suseda čo kŕmi psa cukríkmi? Odchytila by som si ju vo všetkej slušnosti na chodbe a vysvetlila jej, že psy cukríky nejedia. A že ak má niečo proti mojej výchove, nech to nabudúce radšej povie mne, že dcérka sa preto potom trápila.

NEZNÁŠAM tieto typy- ideme s kamarátkou po meste a jedna baba má v parku na námestí psa čo ciká na lampu. Kamoška to nahlas okomentuje. Ok, pes tam nepatrí.
Ďalší raz ideme s jej psom /10x taký ako ten v parku/ cez mesto v Váhu a on sa vyserie rovno uprostred chodníka. Odtiahne ju za vodítko takže je to asi 2 metre roztiahnuté a to je v poriadku- Človek k pohľadaniu, však???
Musíme pripraviť naše deti že aj taký sú a sú to aj dospelý a snažiť sa z nich vychovať iných ľudí. Bohužiaľ, boj dieťaťa a dospelého je nevyrovnaný a keď im budeme stále stáť za zadkom, možno z nich vyrastú rovnaký, do seba zahľadený egoisti.

asi je to vsetko o rozhovoroch s dcerkou...stretnutia s realitou sveta dospelych su naozaj niekedy zvlastne, su opakom toho, co sme ich doma naucili a deti potom nechapu...

Hovori sa, ze dnesne deti su drzejsie, otrlejsie, v skolach narasta agresivita, ale ozaj si myslim, ze su zrkadlom toho, co sa odhrava v dospelej spolocnosti. Ze podobnych negativnych prikladov, ake tu, Evka, opisujes, maju okolo seba dost a kedze dieta sa vacsinou chce drzat pravidla, ktore mu bolo vychovou vstepovane, dostava sa do rozporu. Ako to teda s tymi dospelakmi je? Ine hovoria, inak sa spravaju? Hovoria o respekte a ucte a nerespektuju ma, lebo som mensi?

Bohuzial uvediem negativny priklad priamo zo skoly - moj syn (12 r.) isiel prveho septembra do skoly s kytickou pre triednu a prisiel mi poobede o tretej. Pytam sa - co sa dialo? A on na to, ze pani triedna ho nechala po skole. Citala skolsky poriadok a ze nesmu zuvat zuvacky. On na to, ze suhlasi, ze to je jasne, nie je to slusne, je to nebezpecne, ale ze ci moze uviest aj taku zaujimavost, o ktorej sa dozvedel, ked spolu s rodicmi pozeral dokum. film. Ze sa zistilo, ze zuvacky zvysuju koncentraciu a teda vedci ich pouzivanie v skolach odporucaju. Juuuuj, no to bolo. Ohen na streche, podryvanie autority, ako sa opovazuje napadat sk. poriadok, je drzy, arogantny...pubertiak jeden, ju jeho nazor nezaujima....ze ma cusat a hotovo. Riesili sme to aj na rodicku.