reklama

Nič nie je náhoda...

Pridal/a eva m dňa 05. 06. 2013 - 10:16

reklama

Také silné emócie ma dnes ráno ovládli...
Zrejme ozaj nič nie je náhoda, všetko má svoj význam, svoj dôvod...
Nakúpila som v obchode, na spodok tašky dávam čistiace prostriedky, na ne všetko ostatné. Niečo mi našepkáva, reku, skontrolovala si tie čistiace? Všetko je ok? To len taká myšlienka mi prebleskla, nič viac. A hneď za ňou ďalšia – nerieeeš...
Idem dať tašku do auta, ups, veď z nej niečo celkom intenzívne tečie! No jasné, prípravok na okná! Sedadlo v aute mokré, veci naspodu v taške plávajú... Nič to, napodiv, napriek mojej cholerickej povahe, som ostala ale úplne pokojná. Vrátila som sa do obchodu, kúpila novú tašku, papierové utierky a pekne som si to dala do poriadku. Časový sklz orientačne 10 minút.
Ako tak sadám do auta, ide okolo mňa chudučký, vysoký chlapec, hádam tak dva týždne po puberte, s ruksakom na chrbte, zjavne študent. Chaoticky ma oslovuje – teta, prosím vás, nemáte zvyšných 85 centov, ja nemám na autobus, ani na prax nejdem, nemám sa ako dostať domov – hlások taký postmutujúci, zlomený, nešťastný...
Nedávam peniaze, nerobím to, nepodporujem to. Ak môžem, pomôžem radšej ináč. Ale tu sa mi zachvelo srdce. To chlapča bolo úplne bezradné. Dávam mu môj vozík, reku, vráť ho, sú tam 2 eurá, stačí ti to? Áno, veď mama mi doma dá na preukážku. A na tú prax choď, budeš mať áčko. Nie, nejdem, mama tam zavolá. Zlomený hlások, slzy na krajíčku. Odkiaľ si? Povedal dedinu toť pár kilometrov za naším mestom. Odveziem ťa niekam? Nie, tu idem na autobus. A ďakoval, ďakoval, ďakoval...
Neviem, čo sa tomu chlapcovi dnes stalo, prečo sa dostal do situácie, preňho ťažko riešiteľnej. Predstavila som si moju dcéru. Čo by robila? Ako by sa zachovalo moje dievčatko, v bavlnke chované?
A uvedomila som si – keby som neriešila vyliaty prípravok, už by som pred tým obchodom nebola. Možno by mu pomohol niekto iný. Ale zjavne to bola moja úloha. A príležitosť zamyslieť sa.
Možno banálna príhoda, ale zasiahla ma viac, ako by som si bola myslela....


reklama

reklama

aramana, St, 05. 06. 2013 - 10:22

...neviem prečo mi idú zimomriavky...

eva m, St, 05. 06. 2013 - 11:33

...aj mne...cely cas...
Eva Slnko

gladys, St, 05. 06. 2013 - 10:37

Presne tak. Nič sa nedeje náhodne. A správne si odhadla mladého človeka, ktorý sa ocitol v núdzi. Pretože takto sa nechová človek, ktorý si to vybral ako podnikateľskú činnosť. Skrátka máš čidlá, ktoré Ti obohacujú život. Dobrý pocit, že existujú ľudia na ulici, ktorým aj môj osud nie je ľahostajný. Vďaka. Kvietok

eva m, St, 05. 06. 2013 - 11:35

tiez to tak citim. a aj pre mna je to skusenost.
Eva Slnko

crystall, St, 05. 06. 2013 - 10:49

...si zober to štádium zúfalstva, keď požiada o také niečo cudzieho človeka...

Ach, Evi...

Môjmu decu tak pomohla jedna pani. Moji nevedia cestovať busom a zle nastúpil a odviezlo ho to cez park na opačný koniec mesta. On bez kreditu, bez peňazí, za posledný lístok nastúpil zle a nevedel kde je. Do toho panika, slzy, strach. Tma, to bolo ešte v januári. Vraj mu pomohla jedna pani, pešo s ním šla na takú zastávku, aby nemusel prestupovať a dala mu peniaze na lístok. Mne prišlo domov uplakané, vytrasené dieťa, hodinu ho triaslo, čo sa tak strašne zľakol. V živote sa v takej situácii neocitol. Mal situácie, že sa rozhodol zle, ale vedel sa rozhodnúť, ale nikdy nebol bezradný, stratený a sám.

Vďaka Bohu, za pomoc v správnu chvíľu. Pevne verím, že tvoja pomoc tiež nebola márna.
Zlomené srdce

eva m, St, 05. 06. 2013 - 11:37

vies, ze som tiez myslela aj na jeho mamu? Úsmev
ups, pre tvojho chlapca riadna skusenost...
Eva Slnko

fantika, St, 05. 06. 2013 - 11:59

aj mne idú zimomriavky..a je mi az tazko ked si spomeniem ze v rodine máme decká co sú permanentne v takejto núdzi..ze nemajú na autobus,nevedia preto íst do skoly..mama robí co moze ale je to hrozne tazké..musí sa rozhodnút ci z posledných 5 eur kúpi nieco na stol,alebo posle decko do skoly..tu je uz iný rebrícek priorít.. Plačem ked viem pomozem,pomáham casto,ale vzdy sa nedá aj mne..je mi smutno ze v tomto státe aj ked matka pracuje tak nezarobí tolko aby to stacilo aspon na tie základné potreby.. (brokenheart)

eva m, St, 05. 06. 2013 - 12:28

fanti,
to je zle, ked su deti v takej situacii. Informovala sa mamicka na moznost nejakej socialnej vypomoci?
Eva Slnko

fantika, St, 05. 06. 2013 - 12:39

informovala sa o vsetkom moznom,ale tento stát je o byrokracii,spravodlivosti sa nedovolás..exmanzel na deti neplatí,lebo je invalid s kopou dlhou a exekúcií ,takze je na vsetko sama..

akalenkak67, St, 05. 06. 2013 - 16:16

Tak s týmto žijem stále.Aj dnes sme dcérku v škole ospravedlnili.Nemám totiž na benzín.A ju do autobusu nedostaneme.Ak natankujem,nebude mliečko do výplaty.Kôli peniazom aj dievky študujú školy ktoré sú blízko.Nemali na výber.Som šťastná že ich tie školy ktoré študujú aspon bavia.Aj maturantka si vybrala vysokú školu doma.Nemôže ísť s niektorými spolužiačkami tam kde by chcela.Ved nemôžeme nájsť ani práce na dohodu.Je smutno z čoraz viac sa prehlbujúcej chudoby. (brokenheart)

nemozna (bez overenia), St, 05. 06. 2013 - 18:04

Neboj sa, bude aj lepšie. Raz doštudujú a pomôžu Ti a sestre.
Nedá sa napr. s niekým dohodnúť, kto ide autom, že by Vás zobral do školy?
A ako dopadol ten Reflex?
Aspoň takto: Objímam Objímam Objímam

akalenkak67, St, 05. 06. 2013 - 20:51

Absolútne nikto nám nepomohol.Ale hlavne že sme zdraví. Úsmev Slnko Slnko Slnko

eva m, St, 05. 06. 2013 - 18:25

akalenka,
preco dcerka nemoze ist autobusom? ma s autobusmi nejaku zlu skusenost?
Eva Slnko

akalenkak67, St, 05. 06. 2013 - 20:50

Je autistka.Neznáša davy ludí.Má navyše super švih.Podarilo sa jej zablokovať vodičovi kasu na vydávanie lístkov.Neželaj si počuť ako nám ten vynadal. Chichocem sa Z takýchto dôvodov nám priznali auto ktoré je viac v oprave ako jazdí,ale aspon máme auto.
Má vyhranené aj predajne do ktorých nikdy nevstúpi/železiarstvo,bazáre/V škole ju chvália,ale pocítili už aj jej nechty.

Maruska77, Pi, 07. 06. 2013 - 14:45

AKALENKA67
Hm, nič v zlom... a čo tak predať auto? A chodiť na doprave?
Neber to osobne. Ja žijem bez auta celý čas a ide to. Syn sa od malička naučil chodiť na doprave. Ak bolo treba.
Pekný deň.

P.S.Prepáč, nevedela som, že máš autistku dcérku. No, ja žijem bez auta stále. Tak len preto. Nič v zlom.

nemozna (bez overenia), St, 05. 06. 2013 - 12:04

Och............ Dobre si to vybavila. (brokenheart)

nemozna (bez overenia), St, 05. 06. 2013 - 12:07

Včera som pozerala Milionár z chatrče. Tak som myslela na deti, koľko vecí musia prežívať, vidieť, stretnúť sa s takými vecami, že to by deti nemali riešiť.
Je to smutné.

eva m, St, 05. 06. 2013 - 12:31

v tom filme je vela biedy, utrpenia.
aj u nas na Slovensku mnohe deti stradaju, vidim to aj u nasich dievcat v praci.
Eva Slnko

Klaudia17, St, 05. 06. 2013 - 15:37

Si žena s veľkým Zlomené srdce Áno .

kefara, St, 05. 06. 2013 - 16:44

Evi, si môj človek Tlieskam

Urobila by som to isté.

U teba je to umocnené tým, ako si táto skúška charakteru na teba krásne počkala Mrkám Kvietok

eva m, St, 05. 06. 2013 - 17:27

to je, myslim to medzi nebom a zemou
Eva Slnko

adus, St, 05. 06. 2013 - 17:57

Jaj, veru, sú také chvíle v našich životoch ... keď sa nestačíme diviť, ako to ten osud vie zariadiť...
Slnko Objímam

eva m, St, 05. 06. 2013 - 18:26

...a len treba podumat, co nam tym chcel povedat...
Eva Slnko

loulou, St, 05. 06. 2013 - 18:07

Zlomené srdce aj ja mám tušák, že sa vám obom udialo niečo zásadné...

eva m, St, 05. 06. 2013 - 18:27

a mam aj taky tusak, z toho chlapca este niekedy stretnem...
Eva Slnko

loulou, St, 05. 06. 2013 - 21:34

Úsmev To ma tiež napadlo, že sa ešte vaše cesty skrížia. Možno oveľa neskôr, ktovie. Som zvedavá, či si potom na toto dnešné stretnutie budete pamätať a ako to každý z vás bude vnímať. Ak ešte vtedy bude naničmama, a Ty sem budeš chodievať, dúfam, že sa znovu podelíš Úsmev

eva m, St, 05. 06. 2013 - 21:45

nuz, ja si na jeho tvaricku pravdepodobne spomeniem, ale on bol v takom strese, ze veru mozno ani nie. Ale ak sa to stane, urcite dam vediet Úsmev .
Eva Slnko

Iwa, Št, 06. 06. 2013 - 09:48

Áno To deti si inšinktívne vyberajú, komu sa môžu zdvôveriť so svojimi problémami... a Ty si pre nich dôveryhodná Objímam

eva m, Št, 06. 06. 2013 - 12:54

asi ano, mam opakovane skusenost, ze ma deti oslovili a nieco mi zverili. A nielen v praci.
Eva Slnko

nemozna (bez overenia), Št, 06. 06. 2013 - 15:12

Tak si potom na správnom mieste. Áno

Chobotnička, Pi, 07. 06. 2013 - 19:04

Nečítala som všetky komentáre, ale aj ja som mala pri čítaní zimomriavky. A bolo to presne tak , ako to malo byť. Jednoducho ti bolo určené Evička ostať na tomto mieste dlhšie ako si plánovala , a to práve preto, aby si práve ty pomohla tomu mladíkovi. Možno by nemal odvahu a nikoho iného by neoslovil, ale tak to bolo dané, že mal osloviť práve teba, a pre jeho pošramotenú dušičku si ty v tej chvíli mala byť ten oporný bod, ktorý mu pomohol v núdzi. Zlomené srdce Objímam Slnko

eva m, Pi, 07. 06. 2013 - 19:49

ano, cim dalej, tym viac som o tom presvedcena, ze takto to malo byt.
stale, ked si na to spomeniem, premkne ma taky zvlastny - smutny, sucitiaci pocit.
Eva Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama