Ono to s tou našou mládežou nie je až tak zlé!!!

Rozhodla som sa podeliť o jeden pekný a príjemný zážitok z tohto týždňa.Keďže tých dobrých veci je čoraz menej ...
Kamarátka ma chalupu v Čavoji /zámerne píšem kde/ a po dlhom čase zaneprázdnenosti konečne nastal čas.
Alebo tak potrebná dovolenka, alebo nutný pobyt na psychiatrii.
No jasne vyhrala chalupa.Na chalúpku balíme a odchádzame v utorok, ale pred tým sme sa rozhodli isť chalupu skontrolovať, trávu vykosiť a čerstvý vzduch do múrov vpustiť.Tak sme v utorok v neplánovanej akcii vyrazili.
Z povinnosti sa stala nakoniec príjemná "ekšn" nakoniec sme dorazili na troch autách a bolo nás veľa a veselo.
Domček sa nachádza na samom konci sveta, na samote kde je pár iných chalúpok.Všetko chatári.
V najbližšej chate k nám sa ubytovala mládež.Z vnútra vybehli mladé čučoriedky a syn majiteľa nehnuteľnosti .Priznávam skrčili sme nosom že zas je po nálade .Budú hlučný ,vulgárny a naše duše tužili po pokoji.
Porobili sme potrebné no v práci sme sa nepretrhli, otvorili okná a urobili prievan ,nahľadali sme stoličky, stôl a posadali sme si .Od tej partičky mládeže nás delil plôtik a pár výhonov viniču , nevideli sme sa, ale počuť bolo všetko .
Ešte kým chlapské osadenstvo kosilo a kde čo vrčalo,bol nám rozhovor mladých, dosť utajený.
Zacítili sme ako založili v krbe ohník a zaregistrovali sme pohyb hore dolu, do chaty ako behali a znášali .
Po vypnutí kosačiek sme už počuli zreteľne, mládež začala variť guláš!
No aj sme im závideli .Tým že sme útek na chalupu riešili na rýchlo sme dokázali akurát po ceste nakúpiť špekáčiky a chlieb.
Mládež zjavne varila po prvý krát.Dohadovali ss, čo dať kedy, ako čo pokrájať ako urobiť ...No až sme sa ponúkli že im cez plot budeme radiť,ved sme mamy a čo gulášu sme už navarili . Tak sme radili ,mladý boli potešený poslúchali do písmenka !!
Ach ako by sme chceli aby doma naše pubertálne deti tak poslúchali
Neustále sme však počuli ako sa medzi sebou rozprávajú , slušne zdvorilo , bez vulgarizmov !!Ochotne, jeden k druhému , dokonca aj o nás nehovorili ako o starých a brblajúcich ale v slušnosti.
Občas sa niečo opýtali, občas doniesli okoštovať či ešte dosoliť....
Tma začala sadať,rozložili sme si ohník a opekali sme .Bolo fajn.Nastal čas odchodu , zbalili sme čo sme videli a naložili do aut. Ešte som skočila k mladým po kontrolovať ale guláš sa už blížil do zdárneho konca , povedala som ako dodržať posledne fázy a hlavne aby nezabudli guláš odložiť do chladna lebo im do druhého dna pojde..
Mládež od gulášu bola sklamaná alebo sa tešili ako nás pozvú na večeru ..No navarili ho toľko že by bolo aj na ďalší deň na obed, pre všetkých dosť!
Asi po 3OO m jazdy začal signalizovať manžel z posledného auta .Nuž sme všetci zastavili.Jeho signalizácia bola jasná, nemám mobil. Vzala som do rúk svoj a začala prezváňať, nastal veľmi komický úkaz a pre kohokoľvek nezainteresovaného, otvorili sme všetky autá a začali prehľadávať kabelky, tašky, batohy ale aj iné..No zvuk sa neozval nikde.Samozrejme nastala fáza keď dobrá manželka a to teda ja, dostala príležitosť na hereckú rolu.
Kázeň manželovi ako si nedokáže dať pozor na mobil!
Všetci v snahe zabrániť rodinnej hádke, prehľadávali batožinu od znova.
Potom ktosi dostal nápad, mobil ostal na chalupe!
Manžel sa rozhodol vrátiť pešo, nebol to dobrý nápad, dolu prudkým kopcom.Hneď tresol na zem, rozbil koleno,predviedol číslo ako s cirkusu ...
Viete si ma prestaviť, už som sa rehotala na celú dolinu!
Dej medzi tým :
Mládež začula mobil ktorý sa ozval chvíľku po našom odchode, ale netušili odkiaľ sa ozýva, po tme hľadali a hľadali a hľadali. Ešte že som tak vytrvalá a v tých nervoch čo som prednášala manželovi o nezodpovednosti som stále nechala telefón vyznávať. Mládež nestihla nájsť . Telefón stíchol.V druhej várke hľadania keď som prezváňala telefón našli!
...ale ani za nič nevedeli prijať hovor.
Tak začali premýšľať.
Jedna kočka dostala nápad, keď si to švihne pešo dolu dolinou - skratkou, stihne, nás do času keď obídeme autami.Druhá si spomenula že niekto známi ma taký telefón a a už volala jemu, ako odblokovať ako čo obslúžiť aby telefón mohli použiť.
Chlapec stále špekuloval ako čo urobiť,podotýkam bolo cca 22,00 hod. Tma ako v ruskom filme,uprostred hor je aj tma tmavšia, krajšia.
V tom počuli, ako som sa začala rehotať keď sa strepal manžel a pochopili že sme z doliny ešte neodišli !!!
Manžel dostal telefón , aj hubovú polievku.
Keď sme sa nakladali do áut a asi 3 krát sme si menili miesta. Kto, kde a v ktorom aute bude, nakoľko sa aj niečo popilo tak aby triezvi šoférovali .
Manžel prestupoval z jedného auta do druhého, lebo bol triezvy šofér.Jednoducho mu mobil vypadol.
No opísala som vám viac ako som mala v pláne ale...
Ja som vám vlastne chcela povedať niečo úplne iné.
Bolo neskutočne príjemné vidieť ako sa deti vo veku našich deti správajú bez dozoru .Boli slušný,veselý ale uvažovali rozumne a zodpovedne.
Nepočuli sme za celý čas jedine vulgárne slovo .
Nakoniec sa ešte snažili riešiť našu nezodpovednosť a pomôcť nám.
Nieje to s našou mládežou až tak zlé !!!
Veľmi si prajem aby aj moje deti tak boli , tak konali a tak sa správali aj v čase keď ich nevidím.
A prečo to cele píšem?
Som presvedčená že tým našim deťom máme veriť, máme im umožniť isť na chalupu ku kamošom ,isť s partiou ...
Keď vieme čo sme do nich vložili ako sme ich vychovali !
Mamičky ak dieťa niektorej z vás bolo na chalupe v Čavoji, môžete byť neskutočne spokojné.
Mládež neurobila nič hrdinské nič obrovské.
No mne v duši ostal dobrý pocit.
Stoji za to prežiť pubertu, hádky a trieskanie dverami našich deti .Napriek tomu si z tých našich slov niečo odnášajú .
Tak nech vládzeme vychovávať ďalej ,zmysel to má.