Tak sa náš Samuško dnes vrátil z tábora na Morave.
Ach, tešil sa naň hádam pol roka!! Ešte v marci si aj s bratrancom Olinkom vybrali, kam pôjdu, v predstihu sme pekne tábor objednali a chalani plánovali a plánovali, ktoré zvieratká si vezmú, čo tam budú robiť, ako si to len užijú!!! Tábor bol dlhodobo v centre Samkovej pozornosti, radosti a očakávaní.
"Maminka, teším sa do školy v prírode, ale do tábora sa teším ešte viac!"
"Maminka, teším sa na prijímanie, ale do tábora sa teším ešte viac!"
"Maminka, keď budeme v tom tábore..." - toto sme počúvali od marca 
.
Blížil sa termín odchodu - minulá nedeľa. Samko vo vytržení - UŽ to bude!
Ups! V sobotu Olinko ochorel... Vysoké teploty, antibiotiká, pobyt v tábore neprichádza do úvahy... 
To sklamanie! Ten smútok, slzy v očiach môjho chlapčeka! Všetky spoločné plány padli... Aby som to vysvetlila, oni sú totiž s Olinkom obrovskí kamaráti, parťáci, majú spoločné záujmy, ich nekonečné rozhovory a hry pre oboch veľa znamenajú. Na celom tábore najdôležitejšie bolo to, že budú celý týždeň spolu.
Tak sa náš Samko vybral do tábora sám. Srdce mi plakalo, keď sme ho tam nechávali. Smutného, ale odhodlaného.
Môj najdlhší týždeň za posledné časy... Dennodenne 5 - 6 telefonátov. Samko nie je žiadny telefonista, ak sa má dobre, "nemá čas" telefonovať, ani dvíhať hovory. Preto som jasne cítila, že nie je v pohode. V hlase smútok, utajované slzičky, pocit osamelosti... Po pár dňoch, keď sa udomácnil, skamarátil s deťmi, bolo telefonátov menej, už "len" 
štyri krát denne .
Hm, viem, dieťa si zvykne, má sa osamostatniť atď, atď, atď... ale v kontexte súvislostí som to vnímala veľmi emotívne. To nadšenie, to očakávanie, dlhodobé vytešovanie sa... A realita iná. Nuž, život to prináša a je treba to proste prijať a vysporiadať sa. Áno, viem a keď ide o mňa, prijmem a vysporiadam sa. Ale keď ide o moje dieťa, rozum ide bokom a emócie ma prevalcujú. Teším sa, keď sú moje deti šťastné, smútim, keď smútia ony. A v tábore, myslím si, majú byť šťastné, smútok tam nemá mať svoje miesto. Isteže, večer dolieha, to si pamätm aj z detských čias, ale nemá byť dominantným pocitom po celý čas. Na to tam predsa dieťa nejde.
Samko dostal možnosť ísť domov skôr. Dohodli sme sa, že to nechám na jeho rozhodnutí. Ak mi povie, že mám prísť, prídem a pôjde domov. Dobrovoľne sa rozhodol, že ostane a užije si to. Som rada, že sa tak rozhodol, že to krásne zvládol, hoci ten pocit sklamania v ňom ešte pretrváva.
Pár perličiek:
- CELÉ vreckové minul už v utorok, lebo nakúpil suveníry 
, ostali mu 3 koruny české . Vo štvrtok našiel 20 korún 
(nemáš, nájdeš ).
- narazil si prst, má ho opuchnutý, má nádchu, poškriabanú, zahnisanú ranu na nohe. Reku, povedal si pani zdravotníčke? Nie, načo 
Nevedela som sa dočkať dneška, keď sme hneď ráno vyrazili. Cesta nie dlhá, 120 km, ale cez také krkaháje, že trvala dve hodiny. Cestou späť sme sa zastavili v Rožnove pod Radhoštěm vo Valašskom múzeu, urobili sme si pekný rodinný výlet
Už mám dušu na mieste. Môj milovaný chlapček je doma s nami, spokojný, s peknými zážitkami. Zvládol to! Myslím, že lepšie, ako ja
Eva 
dakujem
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že ťažká skúška pre oboch. Zvládli ste ju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano. A zasa viac poznam svoje dieta.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Velmi pekne si to napisala. Ja sa nestacim cudovat o kolko su tie nase deti odolnejsie ako si myslime, a kolko nas toho naucia. Ja som vrajze "odbornik" na deti predskolskeho veku, aj papier na to mam, aj prax Ale odkedy mam vlastne deti, tak som uplny amater. Prekvapia ma kazdy den! Aj nas coskoro caka prva velka skuska, skolka. Dufam, ze to zvladneme obe tak uspesne ako Vy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
od deti sa ucim cely zivot 
evelyn, ja som specialny pedagog , ale doma, tam som obycajna mama , so vsetkymi pocitmi, ktore k tomu patria. Tiez si niekedy pripadam ako amater .
Skolku zvladnete, uvidis 
, hoci mne sa zdalo, ze mi chyba cast tela, ked som Evicku dala prvykrat na par hodin skusobne so skolky (ach jaj, to su uz rokyyy ). Samusko mi vo dverach skolky povedal tak cau a siel. Uzasny .
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaj evkaaa, ja som vcera odviezla Riska do tabora na 11 dni a ty tu pises, ze ste uz spolu doma ! az mi srdco stiska 
. ale telefonaty necakam, nedala som telefon , viem ako sa deti zvykli vecer po telefonate rozcitliviet alebo cumiet do telefonu a stukat hry i hodinu ... tak radsej nech malicki vystrajaju v posteliach, ako nariekaju 
. toto budu dlhe dva tyzdne pre mna.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
poznam ten pocit - ze akeee dlheee dni ma cakajúúúú , ale ubehne to, uvidis. Ja by som to bez telefonatov nezvladla - moj problem , Samko hry velmi neriesi nuz a ked mu bolo smutno (alebo mne), to, ze sa aspon pocujeme, je prenho aj pre mna taka barlicka .
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samko,malý-veľký hrdina 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja ho tak teraz vnimam
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ooooj ... také trpko mi bolo na duši zo začiatku ako si písala. Ale je skvelé, že ste sa s tým popasovali a nakoniec dobre to dopadlo.
Koniec dobrý, všetko dobré .
A verím, že po rokoch bude mať na čo spomínať a dobré zážitky prevládnu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na fotke sa zdá byť Samko veľmi spokojný s pobytom , ale už ho máš doma pod krídlom a určite s veľa novými a peknými zážitkami.
Dievka moja - krkaháje? - úžasné slovo, zaraďujem do slovníka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja ziadne foto nevidím
ale verím, že ste to zvladli
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kuk medzi obrazky
priamo do clanku som ju nevedela pridat
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale ano, aj mne sa na fotkach vidi ok , ale moje kridlo je moje kridlo
nuz a ja rada obohatim tvoj slovnik aj v buducnosti, mozes sa spolahnut
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ja neviem - ja si niekedy pripadám ako krkavčia mať - ale možno je to dané aj tým, že moja vlastnáskúsenosť s pobytmi bez rodičov ale hlavne mimo rodiny (lebo bez rodičov som chodievala napr. k babke na dedinu, ale to bolo iné) je taká, že som sa nevedela tých chvíľ dočkať a ke)d už prišli, tak som sa ich nevedela nabažiť, lebo ako jedináčik som mala akútny nedostatok kontaktov so seberovnými v seberovnom prostredí.
Kupodivu, aj moje deti "spolupracovali" v tom zmysle, že tiež (napriek tomu, že neboli jedináčkovia ) mali skôr tendenciu pýtať sa preč - najmä dievky by boli bývali išli hádam aj do dvoch táborov za sebou.
Tská tá veľmi silná "mobilová" erá nás ešte obišla, takže ani tých príležitostí toľko nebolo - a fakt sa úprimne priznám - nechýbalo mi to.
Deti doma mi po 3 dňoch chýbali, lebo zrazu bol doma pokoj a poriadok a nebolo treba nič riešiť, to áno - ale inak "ruka hore a jedééém" 
Verím, že o rok Samkovi plány na spoločný tábor s Oliverom vyjdú
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus,
ty urcite nie si krkavcia mat .
Aj ja som chodievala rada do taborov - ako dieta, aj ako veduca. A mam kopu peknych spomienok.
Poznam vsak pocit smutku za rodicmi z castych pobytov v nemocnici. Vieeeem, to je ine, ale ovplyvnuje ma to. Preto nechcem, aby moje deti taky pocit zazivali, ked nemusia. Preto ta ponuka pre Samka, ze ak chce, pridem prenho skor. Lebo nebolo nutne, aby prezival smutky. A som nanho pysna, ze ju nevyuzil.
Nuz, aj ja som si uzila volnost, vyrazila som si s kamoskami, ale to uz, vzhladom k ich veku, mozem aj ked su doma. Takze nejaka vzacnost mi to uz nie je .
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jáj, Evka, poznám ten pocit osamelosti a smútku v tábore. A to so mala...ja neviem...hádam 10 rokov. Všetko bolo O.K., kým sme mali program a bolo o nás postarané. Ale pamätám si čas odpočinku na izbe. Večer až tak nie, ale poobede...
Vtedy mobily neboli, myslím, že v stredu bol návštevný deň a vtedy chodili rodičia. "Visela" som na plote a hrala hrdinku. Za nič na svete by som nepovedala, že chcem ísť domov skôr. A potom, na konci turnusu, som sa naozaj cítila hrdinsky, že som to zvládla.
To sú tie skúšky, ktoré nás posúvajú vpred .
Jednu už máte za sebou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ked som chodila do taborov ako veduca, tak som si zamerne bravala najmladsie oddiely. Vecer som ich vzdy pekne ucipkala, pomojkala a ulozila tak, aby ziadne dieta neslo spat uplakane. Pracovala som v tom obdobi ako vychoska v druzine, tak mi ta vekova kategoria bola blizka. Svoje deti som este nemala, ale instinkty nepustia
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja veru niesom táborový typ, bola som len raz a isla som hádam do 6. triedy, vtedy sa chodilo na 3-týždňové turnusy
Dostala som teploty a hnisavú angínu, dali ma na izolačku, do inej budovy...a mám pocit, že na mňa zabudli, celý deň mi nedoniesli jesť ani piť...fňukala som ale vstať som nevladala
Prišla za mnou moja mladšia sestra a hned šla za hlavným vedúcim...boli fukoty, aj som vyzdravela, ale táborovú skúsenosť si viac zopakovať nechcela
Moja segra chodila do táborov aj dvakrát za rok
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ups... to je neprijemna skusenost, to chapem.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidíš a máš doma chlapa, silného aj ked ty si smútila možno viac ako on
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, smutila som viac ako on, bala som sa onho, ako to zvladol a teraz vidim, ze je vyspelejsi, ako osm si myslela.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidíš? a toto poznanie aké je dôležité a to pre všetkých
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne si to Evička napísala. A hrdinovia ste obaja, Samko, že tem tábor chlapsky a celkom v pohode zvládol, aj keď bez kamaráta a mamka, že vydržala ten týždeň bez synáčika.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem , treba si veru zvykat aj na to, ze nebudu deti stale pri mne
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
evka, ono je to všetko škola života, tvoj Samko sa práve naučil presne to, čo si napísala v názve, že my mienime a život nám to občas zmení...deje sa nám to každému a musíme to proste prijať...pre Samka bolo určite dôležité aj to, že keby chcel, môže ísť skôr...zvládli ste to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, je mi jasne, ze taketo skusenosti deti potrebuju. A ze aj v zdanlivo pokazenej veci mozno najst pozitiva, ak clovek chce. Samko ich dokazal najst, to je fajn.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľký chlapina je už z neho Pamatám si, že keď sme my s bráchom chodili do medzinárodných táborov, tak brácho mal minuté peniaze na druhý deň...mame napísal pohľadnicu so slovami "dorazili sme"...a keď sme prišli domov po dvoch týždňoch, tak mal oblečené to, v čom prišiel do tábora a na tom oblečení bolo všetko "napísané", čo jedol, v akých bahnách sa váľal, aj, že mu išla krv a cestovná taška?...tak, tá ostala neotvorená
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, krásne si to
