Dievčatá, chcela by som sa s Vami podeliť o moje pocity. Každý deň rozmýšlam a súcitim s rodičmi stratených detičiek. Aké hrozné to môže byť pre nich.
Je to najhorší pocit keď neviete kde sa vaše dieťa nachádza. Žiadne stopy, náznaky, žiadni svedkovia.
Nikolka, Anička - čo len s nimi je, kde sa nachádzajú. Som smutná za sratené deti a zároveň šťastná, že tie moje deti sú so mnou doma. Hrozím sa len pomyslieť, že raz by som zažívala to, čo teraz Aničkiny rodičia alebo rodičia tých, ktorí čakajú, že sa im svoje stratené detičky ozvú.
Pane bože vráť tie stratené deti a nedopusť aby sa stávali takéto veci.
Neprezila by som To musi byt strasny pocit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tazka tema o stratenych detoch...casto na ne myslim.Ja by som sa psychycky zrutila,alebo nejak narusila ak by sa to mne stalo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kedykolvek ma taka myslienka napadne, pomodlim sa za tie deti aj za tych rodicov......ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
JE TO STASNY POCIT JA SOM STRATILA JEDNO A NEDA SA STYM VYROVNAT KED TO POCUJEM MAM SRTRACH O TIE CO MI ZOSTALI DUFAM ZE SA ANICKA VRATI K SVOJIM RODICOM(brokenheart) (brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja kazdy den intenzivne sledujem, ci Anicku nasli. Velmi citim s jej rodicmi, ten strach, ktory prezivaju, si nechcem ani len predstavit.
Stale verim...
Eva