A zase je to tu... obdobie v ktorom človek akosi preratúva životné úspechy, neúspechy, starosti aj radosti.
Pre mňa je to obdobie skôr hĺbavé, nepíšem, nerozprávam, bojujem vo svojom vnútri a občas sa iba tak sama pre seba usmievam.
Presne za 2 týždne to už bude rok. Teda rok od najšťastnejšej aj najsmutnejšej mojej skúsenosti. Priniesla mi Niki, ale aj mnoho mnoho rán na srdiečku. Také malé bábo, každý stále iba opakuje, že to ani pravda nie je. Tvárim sa silná, ale telo dáva najavo, že si čosi pamätá- akosi ma začala bolieť jazva a aj spomienky sú nejaké badateľnejšie. To neznesiteľné pípanie inkubátorov, ten pocit ako som pri prvom pohľade na naše vytúžené dieťa odpadla, ten okamih keď mi pri pohľade na ňu zrazu začalo tiecť mlieko. Ten pocit beznádeje ale aj tvrdohlavosť a popieranie v sebe možnosti, že by mohla tento boj vzdať. Nemohla, tak veľmi som sa na ňu tešila. Moja Nicolka... Na inkubátore boli nakreslené zvieratká a ja som jej rozprávala, aké tam sú a sľúbila som jej, že ak bude silná, tak jej ich všetky ukážem živé. Sestričky sa smiali, ani na okamih sa mi nezavreli ústa. Možno iba na tú sekundu, keď som prehĺtala slzy.
14 dní- Nicol je náááááááádherné krásne slniečko, naučila sa koketovať úsmevom a rada cerí tú svoju štrbavú pusinku. Okrem prvých 2 zúbkov už máme aj ďalšie- obe horné dvojky. Malý upírik. Vraj sa to stáva, ale iba málokedy. Nicol je proste Nicol- nič čo sa jej týka nejde "ako má"...
Suma sumárom? Nicol je náš /nie malý, ale veľký/ zázrak, a vám sa chcem ešte raz poďakovať, že ste s nami tento boj prežívali a vôbec- ĎAKUJEM, ŽE STE.
A ak sa niekde vo vašom okolí narodí "také malé bábätko", povedzte všetkým o Nicol. Nie je totiž nijaká výnimka, zlaté ruky lekárov a milujúce srdcia naokolo dokážu zázraky- aj také veľké
PS: možno tým "starým" naničmamákom
už leziem na nervy, ale myslím, že tie mesiace strachu sme museli prežiť za nejakým účelom- a možno tým, aby sme svetu hovorili, že sa nesmie vzdávať, že aj tá najťažšia bolesť prebolí a slniečko sa na nás opäť bude dívať- hoci skrz štyri zuby našej ČiČi
Gratulujeme,aj tu sa dokazuje čo dokáže sila lásky a materská láska,zázraky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne napísané
až mi slzy vyhŕkli...Nikolke aj rodičom prajem už len tie najkrajšie chvíle prežité spolu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mila Akira, tak nech sa Nicolke dari tak super aj nadalej
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nedeľa dopoludnie a ja sa tu medzi varením vytešujem a srdce mi stíska, slzy mám v očiach, sú to slzy radosti, že naša Nicol je už malé zubaté hryzavé dietko! Je to naše slniečko - a ver Akira Tvoj príbeh je už dávno rozpovedaný......Držte sa a miluj svoje dieťa, teš sa z jeho najnajmenších úspechov, podporujte ho v každej činnosti, aj keď sa Tebe zdá obyčajná....viem o čom hovorím. Posielam milióny objatí malej a jej úžasnej mamičke a ockovi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cize ... onedlho cakame fotku s tortou 
nech sa vam dari, vela lasky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
júúj až mi slzy vtislo do očí.Miška prajem Vám vééééééééľa krásnych dní, nech sa Vám darí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, nepoznam tvoj pribeh, ale pochopila som, ze Nicolka sa asi narodila predcasne. Ja mam takych dvoch a viem, aky strach a boj simusela prezivat, lebo ja to mam tak isto odzite hend dvakrat. Je krasne ako vlmi ju lubis, prajem Vam len vela zdravicka, lebo to je najdovlezitejsie. Ked mali krpci rok, tiez som cely ten den od stastia, ze su tu a zdravuckavi preplakala a nikto to nechapal, lebo som len plakala a plakala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, náš "boj" nájdeš na mama& baby/ predčasne narodené/ 26.týždeň II., Nicol rastie a ešte tuším niečo
Niki mala 940 gramov, narodená bola v 26 týždni a dnes je to taká "hermióna"
A naničmamky s nami prežívali každý jeden deň, každý pád aj vzostup
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nicolka je silná bojovníčka, po mamine.
Nech vám obom tá bojovnosť vydrží na veky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
všeeetko najnajnaj prajem aj čiči aj maminke a stále veľa síl a optimizmu síce ty ním oplývaš hodne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
našej zázračnej Nikolke posielam mamine objatie, držte sa, ste obe úžasné ja som každý deň nakúkala ako sa darí a veľmi vam držala palčeky...ani sa mi nechce veriť, že už prešiel rôčik
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira, stále sa mi to zdá neskutočné 940 g! Vidno, že Niki je aj po mame veľká bojovníčka no a taký tandem nemôže prehrávať! Držím vám veľmi palce a vždy si rada prečítam ako sa máte!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiez som prezivala podobne stavy pred prvymi narodeninami nasho Marka. Cely den som sledovala hodiny, v hlave som si premietala ako to bolo, co som vsetko prizila za ten jediny jeden den. Ked bolo 16:15 (cas jeho narodenia) som sa pred vsetkymi hostami rozplakala, pre matku je to velmi tazke.Aj teraz mi tecu slzy po licach, lebo stale vo mne zije ten pocit ... ten strasny pocit bezmocnosti, ci maly prezije, ked mu nedavali ziadnu sancu, ked im zrazu odchadzal a museli ho ozivovat ... nehovoriac o tom ze ho cakal transport vrtulnikom do BB.
Na druhej strane som stastna ze bojoval ... aj ked mu vsetko trvalo. Vsetky jeho pokroky som prezivala do hlbky ... nie ako matky "beznych" deti. Nikdy nezabudnem na nasledovne momenty:
... prve pohladenie a v tom otvoril ocka ...
... prvykrat na rukach, prve prebalovanie, prva spolocna noc na izbe, prve krmenie, prvy usmev, prva prechadzka, prva choroba, prve strihanie vlaskov, ci nechtikov ...
... prve otocenie na brusko, zaciatky lezenie a stvornozkovania, ako 20 mesacny prisiel za mnou do kuchyne na svojich nozickach, ked mi povedal prvykrat mama ... pri kazdom takomto momente mi tiekli slzy po licach od nekonecneho stastia ...
Miska presne viem co citis a je to uplne normalne. Nezabudaj sa tesit tomu co mas, preto ze je to neskutocny dar od toho hore ... Nase deti nas ucia velkej laske a trpezlivosti.
Prajem ti krasne chvile s tvojou malickou ... posielame jej velku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no teda maminy, ste to zvladli paradne obe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak, už aj my máme za sebou naše prvé narodeniny- tento rok nás ešte čakajú jedny- 10.8.- vtedy nás pustili domov z nemocnice a my sme si priniesli "novorodenca" - veď termín jej narodenia mal byť 17.8.2007.
Taký zvláštny deň to bol- od rána som sa sústredila na tú jednu hodinu- 18:30 a keď prišla, hrdo som si držala v náručí našu slečinku. Nejak ma to opantalo, pocit hrdosti a zadosťučinenia po takom ťažkom boji. Aj Nicol akoby bola celý deň nedočkavá. Ale stalo sa ešte čosi... stála som v kuchyni, boli u nás moji rodičia s Ježibabou, manželov otec s manželkou a ich dvomi synmi, narobili sme kopec chlebíčkov, samozrejme koláče /torta nebola
,nepýtajte sa prečo, ale namiesto nej bol kinder koláč, ktorý náramne chutil a vraj lepší výber ako torta- keby vedeli, kde skončila pôvodná torta / a tak som mala kopec roboty a Nicol mala kopec obdivovateľov, čiže sme sa skoro nevideli. No proste- stála som v kuchyni, pozerala na hodinky- bolo 18:24 a vtom prišla Adrika /skoro svokra / s mojou ČiČi. Tá keď ma zbadala, začala sa smiať a po prvý krát v živote urobila ťapy. Akoby nám chcela zatlieskať, ako sme to vtedy zvládli- obidve. A potom sa usmiala a natiahla ku mne rúčky. Chytila som ju do náručia a ona ma objala ako kliešť. Rozbúchali sa nám srdcia a ja som počula "Ďakujem", hoci ostatný nepočuli zhola nič...
A ak chcete nejaké "fakty"- jazva sa mi po ROKU!!! zapálila a začala som o 9 dní skôr krvácať...telo si čosi tiež pamätá...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kraaaaaaaaaaaaaaasne miska, čiči je uuuuzasne babo, a vyrastie z nej krasna zenska. Tak uz styri zubaky? jeeeejda, este v hofferi bola bez a uz je z nej taka selma