reklama
Dnes sme sedeli celá rodinka pri raňajkách ,čo nebýva zvykom.Väčšinou si každý urobí niečo podľa chuti a páli z kuchyne k telke,k počítaču a pod.Cez týždeň je to taky tak. Tak dnes som si to chcela vychutnať,zavolala som mojich chlapov k stolu(normálne to prežili
).Neodpustila som si komentár tipu:" Nemôžete povedať aspoň dobrú chuť? Ste ako také teliatka." A na to môj drahý s kľudom Angličana zahlásil:"Ešteže máme doma kravičku, čo nám to pripomenie." No čo, všetci sme vybuchli do smiechu.
Tak mi treba,nie?
reklama
reklama
Podarené stvorenia, tí chlapi
Môj malý dnes tiež zaujímavo zaperlil. Išli sme v aute a bavili sa s manželom, čo bude na obed. Zrazu sa z autosedačky ozvalo: "Ja mám chuť na studenú p.ču..." Zostali sme obaja zamrznutí, či dobre počujeme a môj drahý to priklincoval slovami: "Ja neviem, či má to dieťa divné gastronomické chúťky, alebo nám z neho rastie nekrofil."

Moja neter pred sviatkami mi volala a chcela sa pochváliť, že už finišujú s pečením, a tak povedala: Teta, mi už dop...jeme.
A to už mala vtedy 18 preč
Vážne podarený sú tí "chlapi",my sme šli kúpiť oblek synovi na 1.sv.prijímanie..A cestou domov,ten mladší (prváčik) hučí,kecá,že koľko dostal, dostane ten starší(tretiak),a ja mu vysvetľujem,že ty budeš mať tiež 1.sv.prijímanie,a budeš mať to čo má on...A on heeeeej mamy máš pravdu budem mať to čo má on ten oblek
,tak nás s manželom dostal,že sme ostali stať aj na zelenú.