Nie je pravda, že alternatívna liečba neexistuje - existuje
Posielam mail - cez kontakt.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie je pravda, že alternatívna liečba neexistuje - existuje
Posielam mail - cez kontakt.
Evka poprosím aj ja..tiez mám problémy so stítnou zlazou od narodenia malého..najprv pracovala prílis a teraz zas vobec .
Fantika, máš mail
Ja som skúsila aj alternatívu a nepomohlo, rozhasilo mi to srdce a celý metabolizmus a nakoniec po 7 rokoch liečby aj tabletkou operácia a to v hodine dvanastej. Ta polovica mojej štítnej žľazy, ktorá mala byť zdravá bola pred zvrhnutím.
Takže by som toto ochorenie brala vážne.
Margori,
beriem toto ochorenie vážne, ale napriek tomu tvrdím, že alternatíva existuje a pomáha, no nie je alternatíva ako alternatíva.
Každý má na výber.
Treba trafiť pôvod/príčinu a potom dodržať postup liečby na jej odstránenie....znie to až neskutočne jednoducho, no nie je to až také jednoduché.
Klasická medicína, vo všetkej úcte, príčiny neodhaľuje a prejavy organizmu skôr potláča, čo nesie so sebou isté riziká.
Evka, som toho istého názoru...včera som hľadala na nete alternatívnu liečbu. Na to, čo sa so mnou deje mi najlepšie vyšiel cédrový olej. Dnes som si ho kúpila, pani v obchode mi povedala, že po pol roku jeho užívania mala výsledky veľmi dobré...lekár nechápal. Idem pozrieť tvoj mail.
Ešte mi nedá...našla som link aj na chápanie tohto problému z pohľadu západnej a východnej medicíny. Západná - máš problém, šup lieky. Východná - máš problém - prečo? Ako fungujú ostatné orgány?
To sa mi páči...berú organizmus ako celok
Presne...sme celok
Poslala som ti len tip....nejde len o ten konkrétny prípad a konkrétnu osobu, čo liečila, ale celkovo ako tip, že cesta vedie aj tadiaľ.
Kto hľadá, nájde si cestu za zdravím....držím palce!
Koho by zaujímalo....článok stojí za zamyslenie
http://www.astrolife.cz/?p=31084#more-31084
Zmenila som prístup k životnému štýlu, "upokojila" som mozgové závity v rámci možnosti...nenaháňam sa, nenervačím...a hlavne, zmenila som prístup k strave-upravila som ju...i keď som sa viac menej stravovala zdravo, tak asi prístup a rozloženie stravy nebola správna voľba. Niečo som si naštudovala, zmenila celkový pohľad a prístup a zatiaľ to funguje-už vyše pol roka som bez liekov na štítnu ...verím, že to zvládnem a budem už natrvalo bez nich
lia super
rovnako sa snažím "skľudniť" , upokojiť...
teraz mám dovolenku, v podstate som sama doma...to sa skľudňuje ľahko, ale v práci...tam je to horšie. Ako sa to dá naučiť? Veľmi ľahko sa to hovorí...prax je však oveľa ťažšia. Dajte tipy, ako na to.
Povedala som si, že budem chodiť (ako kráčať) pomaly. Pripadám si ako psychicky narušená a sem-tam sa zbadám, že zase beriem schody po dva. Poviem si kľud...pomaly.
Idem niečo hľadať vyskočím zo stoličky a opäť...moja, kľud, pomaly...
Takto to robíš aj ty?
Verím, že sa to nenaučím zo dňa na deň, len či idem správnou cestou
Hi, hi...ja som bola strašný "stresááák"-bola som zástupkyňou vedúcej, nerva v prdely, všetko muselo byť tip/top...proste na jednotku! Zrazu som otehotnela, aj keď mi dr vraveli, že nie je možno! Nejdem opisovať, že som bola celé tehotenstvo pri oboch doma, strašné stresy, či bude všetko oki, či budú zdraví, či ich donosím...chalani prišli a stresy sa ešte vyhrotili-budem ich zvládať, viem, čo chcú, keď zaplačú, čo ich bolí atd, atd...popôrodný stres desný -no proste postaršia prvorodička, des a hrúza
...miláčik stále preč(chodí na desaťdňovky), ďaleko od domova...chalani boli dosť hyperaktívny už od narodenia, vôbec nechceli spať, jesť...bola som psychicky na dne
Presťahovali sme sa do môjho rodného mesta, starší začal chodiť do školy, mladší je "typické" dieťa, se vším všudy, moje vnútorné napatie stále stúpalo-stále som bola chorá na priedušky, plúca...bez liekov na štítnu som nemohla jestvovať ani jeden deň-okamžite som padala dole papulou od únavy...až prišiel deň, keď mi bolo naznačené, žeby som mala ozaj spomaliť-začiatok embólie plúc, zápal plúc a vysoký zápal lymfatických uzlín...zatiaľ najhorší deň v mojom živote!!! Keď som u lekára čakala na sanitku, nemohla sa dovolať nikomu z rodiny, aby prišli po malého, môj mozog začal fungovať naplno:čo bude s deťmi, miláčik niekoľko sto kilometrov od nás...kde dám malého?...zoberie mi ho na ten čas, kým príde sociálka?...a čo starší v škole?...ale najdôležitejšia otázka, čo mi v hlave vírila bola:a čo moje deti, budú mať ešte mamu?...príšerné chvíle som prežívala
Môže sa to zdať, že si to až moc vsugerovávala, ale ja som to v tej chvíli presne takto cítila...
Našťastie všetko dobre dopadlo a ja som si ešte v ten večer mohla objať naše deti
a sľúbila som im, aj sebe, že sa zmením...že zmením svoj postoj k životu, že sa poriadne nadýchnem a svoj vnútorný nepokoj a napatie s každým výdychom pošlem preč
Presne, ako píšeš, nejde to hneď...ide to pomaličky, ale, keď niekto chce a snaží sa, tak to ide
Každé ráno vstávam s tým, že ďakujem, že moje deti majú mamu, že sme zdraví, že máme kde bývať, čo jesť, že náš tatinko má prácu, že a síce málo, ale môže byť so svojími synmi atd, atd...
Je toho veľa, čo mi v rýchlosti preblesne hlavou...a ak nie hneď ráno, tak je to pri raňajkách!
Ono, aj keď som sa stravovala v podstate zdravo, tak som stravu mierne upravila a hlavne-vychutnávam si ju a vtedy aj premýšľam
Myslím, že aj tam robíme hodne chybu...pri stravovaní sme zabudli vychutnávať a premýšľať...veľa vecí takto vyriešim, zmením pohľad na niečo, upokojím sa
Mne to teda veľmi pomáha...a aj keď vstávam možno o hodinku skôr, nebývam unavená-nenáhlim sa, a keď takto pri jedení si v hlave všetko usporiadam, tak viem, čo chcem, viem, ako na to a nestresujem
Dokonca sa musím priznať, že aj keď som bola chudá, tak som mala takú tú "pneumatiku" okolo pása...som si nahovárala, že to tými tehotenstvami bude-stále sa ma držala
A neuveríš, po mojej zmene životného postoja a miernej zmene stravovania zmizla
Cítim sa skvele, a verím, že budem to takto zvládať už stále
Držím palce, aby si našla ten vnútorný pokoj...treba veriť, že raz to príde
PS:ešte musím dopísať-kúp si boxerské vrece, alebo boxerskú hrušku...vieš, ako si na tom vybiješ svoje napatie?!
presne... pedant a vo vedúcej funkcii
dnes ráno...MM odišiel do práce, ja som ostala ležať v posteli, že si ešte oddýchnem a figu...začali mi lietať hlavou "starostlivé" myšlienky... aj som ich chcela zahnať, ale nie e nie... stále niečo riešim v hlave... pustila som si rádio, otvorila NM, ale tým som len jedny myšlienky preložila inými... MM mi často hovorí, že nerozumie, ako nemôžem myslieť na nič...ja to naozaj neviem...ak sa snažím, tak myslím na to, aby som na nič nemyslela...
ťažký prípad
...a je to tu! Ešte nedávno som spokojne hovorila známemu pri debate o chorobách a liekoch, že ja neužívam žiadne lieky ...z nejakého princípu, či čo. Proste žiadne...Myslím, také tie dlhodobé, čo si ráno, na obed i večer nasypete za pol dlane. Antibiotiká som už tiež nejaký ten rôčik nemala -klop-klop-klop, ale tie do tejto kategórie nepočítam. A už je to tu...dnešná diagnóza: zvýšená činnosť štítnej žľazy a samozrejme lieky. A vraj doživotne!!! Ani neviem, čo ma rozhodilo viac. Či to, že mám nejaký zdravotný problém, či tie lieky. Pýtala som sa aj na alternatívnu liečbu, ale vraj nie je. Máte niekto skúsenosti s týmto problémom? Pomohlo vám niečo? Našla som na nete nejaké potraviny, ktoré by mohli pomôcť... Ak ešte niečo poradíte, budem veľmi rada.